Počas záplav sa v prúde rozbúrenej rieky Dunaj náhle objavil rys ostrovid, ktorého prúd strhol hlboko pod hladinu. Bežní príslušníci hasičského zboru z pohraničnej dedinky Bodíky si toho všimli, akoby im to pošepkala samotná riečna pena, a okamžite bežali na pomoc, preplávajúc zvláštne rozvetvené koryto, kým rys ticho zápasil s vodnými vírmi.
Rysa preniesli na breh, ktorý naliehavo pripomínal zabudnuté dunajské rameno. V tej chvíli sa na miesto ako z hmly priplížila veterinárka s menom Vieroslava. Po krátkej procedúre uspala zviera jemnou dávkou, akoby mávala čarovnou paličkou a rys sa ponoril do chanca.
Potom, na vozíku pokrytým kvetmi materinej dúšky, ho odviezli ďaleko za dedinu, kde stromy rastú šikmo a trávou vanie vôňa sena. Tu ho Vieroslava s hasičmi vypustili späť do divočiny, pričom sa cez vetvy mihali tiene starých duchov.
Lenže v tejto podivnej snovej krajine sa rys ešte stále nevedel celkom sám postarať o seba. Ak by zostal v tomto zvláštnom stave ponechaný napospas osudu, je pravdepodobné, že by si preň prišla iná šelma, možno samotný vlk s hlavou pripomínajúcou starú mincu v hodnote 2 eurá.
Keď teda hasičské auto, ktoré hučalo ako dych starých bájnych bytostí, odvážalo rysa späť, dávalo mu tým šancu na život, akú by v tejto zvláštnej, vodou nasiaknutej doline, inak nikdy nedostal.
