Vydala som sa veľmi mladá, poháňaná silnou láskou. S mojím manželom sme spolu chodili štyri roky, kým sme sa stali manželmi. Prešli sme si všelijakými skúškami a občasnými búrkami, ale vždy sme ostali spolu.
Dnes spolu žijeme už viac ako šesť rokov. Mám vo svojho manžela úplnú dôveru, rovnako aj sama v seba. Môj Peter je neskutočne láskavý, starostlivý a pozorný. Pomáha mi s domácnosťou, nikdy sa toho nebojí. Nie je najodvážnejší a ani najmocnejší chlap v Bratislave, ťažko ho považovať za krásavca, ale jeho dobrosrdečnosť je až ohromujúca. Prekrýva všetky jeho nedostatky má v sebe more optimismu a vieru v dobro, ktorá ma nabíja energiou prežiť aj tie najťažšie časy.
Avšak, Peter je nerozhodný a absolútne neschopný robiť zásadné rozhodnutia, nechce opustiť svoj komfort, ani sa posúvať vpred. Je hanblivý a veľmi slušný. Za tých šesť rokov sa nezmenil ani trochu.
Nevie sa postarať o seba, ani o svoje zdravie. Akékoľvek zmeny ho desia. Peter je odo mňa takmer o desať rokov starší. Mám dvadsaťšesť, milujem život. Mám super zamestnanie, kúpila som si vlastné auto, a tiež splácam hypotéku na náš dom v Žiline. Nedávno sa ma kamarátka Daniela opýtala: Načo ho vlastne potrebuješ?
Od toho momentu sa moje osobné šťastie akoby rozpadlo a teraz tu sedím a premýšľam: Načo ho naozaj potrebujem?Zhlboka som sa nadýchla a nechala otázku rezonovať v mojej mysli. Možno naozaj nepotrebujem Petra v tom zmysle, ako si vymedzujú slová potreba a nevyhnutnosť. Pravda je však taká, že sme si navzájom darom. Peter nemá silu meniť svet, ale bez neho by moje dni neboli tak zvláštne pokojné a moje noci tak výnimočne teplé. Je ako tichý prístav, kam sa môžem vždy vrátiť, keď ma rozbúrený život v meste doženie na pokraj vyčerpania.
Možno sa nikdy nezmení. Možno zostane tým nerozhodným mužom, ktorý sa bojí nových začiatkov. Ale v jeho dobrote a v tom, čo spolu budujeme každý deň, nachádzam vlastnú silu aj odvahu milovať bez podmienok. Preto ho nepotrebujem z povinnosti, ale volím si ho v láske dobrovoľne, srdcom, znova a znova.
Usmiala som sa a napísala Danieli: Nepotrebujem ho, ale chcem ho. Každý deň. A to je pre mňa viac než dosť.
