Mám priateľov, ktorých volám šetrníci. Šetria takmer na všetkom na jedle, na oblečení. Nie sú to chudobní ľudia, práve naopak, sú dosť zabezpečení. Vždy majú dosť peňazí, takže si môžu dovoliť veľa.
K nim zvyknem chodiť len pri nejakej príležitosti. Inak si len zavoláme. Pred mesiacom ma zavolali na oslavu narodenín. Šiel som, ale domov som sa vrátil hladný ako vlk.
V stanovené ráno som si dal do tašky darček, čo som kúpil vopred, a vyrazil do práce. O štvrtej ma kamaráti pozvali na oslavu. Takže na obed som si dal len kávu a dva koláčiky, aby mi zostalo miesto na oslavu. Nemal som v pláne doma jesť, veď predsa ma pozvali na hostinu.
Prišiel som k nim trochu skôr, než bol dohodnutý čas. Odovzdal som darček, poprial som im všetko dobré a s úsmevom som poznamenal, že som naozaj vyhladovaný, že som schválne nič nejedol. Samozrejme, povedal som to ako vtip. Môj kamarát sa len zasmial a povedal, že je všetko pripravené.
Bolo nás šesť plus domáci. Keď sme vošli do obývačky, nebola tam žiadna prestretá veľká tabuľa. Rýchlo mi došlo, že prichystali niečo ako švédske stoly. Žiadne stoličky a iba malý gauč, kde sme sa museli natlačiť všetci ôsmi. Úprimne, po celom dni v práci by som si radšej posedel za normálne prestretým stolom než sa tlačiť na úzku pohovku. Ale keď bufet, tak bufet. Jeden kamarát nachystal malý okrúhly stolík s jedlom. Vtedy mi veru bolo lúto, že som z obeda mal len tie dva suché koláčiky.
Na stole bolo viacero malých tanierikov (dokonca som si spočítal, koľko kúskov na každom je a vôbec sa za to nehanbím). Na každom tanieri bolo presne osem kúskov osem plátkov údenej klobásky (veľmi ich mám rád), osem plátkov šunky, osem plátkov syra. Osem plátkov paradajky, osem uhorky. Všetko tenučké krájané, ale pekne naaranžované. Dve mini misky mali šalát. Ovocie tiež len po osem kúskov. Celú bohatú tabulu završovala jedna fľaša vína. Skrátka, jedz a pi, milý hosť.
Sedel som tam a žuval tenký plátok klobásky so syrom, no hlad mi len rástol. Dokonca som ani nechcel piť, lebo som sa bál piť bez poriadneho jedla. Kamarát mi ešte povedal: O chvíľu prinesieme teplé jedlo. Potešil som sa v nádeji, že sa konečne najem.
Gazdiná priniesla tanier, kde boli za teplé jedlo malá porcia opekaných zemiakov a presne jedna vyprážaná kuracia palička pre každého! Musel som sa smiať. Našťastie, koláč bol aspoň normálnej veľkosti. Celkovo bola nálada na oslave fajn, ale o hodinu a pol som kráčal domov viac hladný ako predtým.
Po ceste som sa zastavil v potravinách a nakúpil si niečo pod zub. Doma som si dal konečne poriadne jedlo. Takto moji priatelia ušetrili na hosťoch.
Premýšľal som, načo vlastne volať ľudí na oslavu narodenín, keď ich nechcete ani poriadne pohostiť? Človek by mal vedieť, že pohostinnosť nie je o kvantite, ale keď pozývam priateľov, mal by som im ukázať, že si ich vážim a že sú u mňa vítaní.
