Keď som pracovala ako bežná zamestnankyňa, ako každý iný za smiešny plat, všetci moji príbuzní ma z nepochopiteľných dôvodov zbožňovali, pozývali ma na všetky rodinné oslavy, pomáhali mi vždy, keď som potrebovala pomoc.
Jedného dňa ma takýto život prestal baviť a rozhodla som sa vybudovať si vlastné podnikanie od nuly, lenže som nemala ani cent na začiatok. Rodičia mi zomreli, keď som mala devätnásť zomreli pri autonehode.
Moja teta si zobrala bohatého muža, tak som si myslela, že nebude problém, ak mi trochu pomôže. Mýlila som sa.
Teta tvrdila, že rozbiehať vlastný biznis je príliš riskantné, a preto nechcela riskovať svoje peniaze. Vieš čo, nehnevám sa na ňu. Keby som bola na jej mieste, asi by som urobila to isté. Bola to jej voľba, chápala som ju a prijala, nebola som urazená. Banka neprichádzala do úvahy úroky sú tam šialené, nemohla som si ich dovoliť. Musela som šetriť na všetkom dokonca aj na jedle, hľadala som druhú prácu a odkladala každé euro, aby som mohla odštartovať vlastné podnikanie.
Časom sa mi všetko v hlave vyjasnilo. Vedela som, aký druh firmy chcem, čo na to potrebujem a koľko peňazí musím mať na začiatok. Bola som rozhodnutá ísť za tým až do konca, bez výhovoriek a ustupovania. O vlastnej firme som snívala už od detstva, a teraz sa mi konečne pomaličky otvárala šanca. Jediné, čo ma trápilo, boli pripomienky mojej tety. Vždy, keď som niekam prišla, smiala sa a kričala:
Pozrime sa, tu je naša veľká podnikateľka! Aká pocta mať ju pri stole medzi nami.
Keď sa mi podarilo splniť si cieľ a otvoriť vlastnú agentúru, všetci príbuzní sa odo mňa okamžite odvrátili, hlavne táto teta. Ja som to však nevzdala. Nikdy predtým som necítila takú silnú motiváciu ako vtedy. O rok a pol neskôr som už mala niekoľko pobočiek v našej Žiline.
Potom mi teta zavolala, že jej syn ide na vysokú školu, a potrebuje pomôcť s peniazmi aj bývaním. Bola už rozvedená a nedarilo sa jej nájsť si ani len obyčajnú prácu, ktorá by jej zabezpečila aspoň minimálny príjem, tak si spomenula, že existujem.
Normálne som jej jednoducho povedala nie. Chcela som otvárať pobočky v ďalších slovenských mestách, na čo som potrebovala každý cent, takže jej syn nebol pre mňa priorita. Po mojom odmietnutí sa teta úplne odmlčala, hoci predtým so mnou vôbec nebola v kontakte…
Dnes sú moje pobočky otvorené. Biznis mi deň čo deň rastie a tetin syn stále zaháľa, žije na maminom krku. Žiadna z rodiny mu nepomáha teta si totiž všetkých odohnala, keď jej to vyhovovalo.
