Poznám jednu ženu, s ktorou som chodila na strednú školu. Nazvime ju Radka. Radka bola naozajstná hviezda, vždy upravená, obľúbená a vo všetkom mala prvú priečku. Keď sme doštudovali, išla na univerzitu študovať právo. O pár rokov neskôr si povedala, že si urobí ešte jednu školu, a dala sa na obchod a manažment. Práve na tejto druhej škole spoznala chlapca, za ktorého sa napokon vydala. Jej manžel dobre zarábal, nenaliehal, aby Radka pracovala, a tak mohla študovať v pokoji a užívať si študentské časy.
Keď Radka skončila druhú univerzitu, do práce sa nehrnula, ostala doma. Ak sa jej niekto z kamarátok opýtal, či ju neláka pracovať, usmiala sa a povedala, že je úplne spokojná. Vraj jej muž má rád poriadok a pekne zariadený domov, čo by vraj pri zamestnaní nestíhala. Manžel jej doprial všetko od kaderníčky, cez fitnes až po nové šaty; na ničom nestrádala.
Takto žili niekoľko rokov. Občas, ako Radka priznávala, naznačil jej muž, že by si prial dieťa. Radka však o tom nechcela ani počuť. Bála sa, že príde o postavu, zdravie, a hlavne si nechcela nechať ukrojiť zo svojho voľného času.
Ich manželstvo trvalo približne dvanásť rokov, až napokon obaja pochopili, že ich cesty sa rozchádzajú. Radka nehovorí konkrétne dôvody, ale asi každý tuší svoje. Po rozvode sa manžel rozhodol, že ju už nebude ďalej finančne podporovať.
Radku teraz podporuje otec, ktorý ešte stále pracuje. Tie peniaze sa však ani zďaleka nevyrovnajú štandardu, na aký si Radka zvykla. Otec jej neustále pripomína, že mala by si nájsť zamestnanie veď má už tridsaťpäť rokov a je zrelá žena.
Radka sa obrátila na bývalých spolužiakov s prosbou o pomoc pri hľadaní práce. Jeden z nich vlastní obchod v Auparku v Bratislave a navrhol jej, aby nastúpila ako predavačka. Radka to odmietla s tým, že sa nebude s vysokoškolským diplomom zaoberať vykladaním tovaru.
Príde mi to trochu ironické nemá žiadne pracovné skúsenosti, titul obdržala pred rokmi, no stále očakáva pozíciu šéfky s vysokým platom.
Čo si o tom myslíte vy? Akú prácu si reálne môže nájsť človek v tridsiatich piatich rokoch, ak nikdy skutočne nepracoval?
Život nás občas naučí, že tituly a minulosť nestačia. Všetko sa dá dohnať, ale treba začať odznova, pokorne a s chuťou niečo dokázať aj keď to znamená urobiť krok späť, aby sme mohli ísť v živote vpred.
