Nedávno som oslávil sedemdesiatku. Moja manželka, bohužiaľ, už svoju narodeninovú tortu nedojedla odišla nám skôr, než by sme chceli. Na oslave ma však obklopili moji traja synovia (áno, všetci sú po mne), ich manželky a hŕstka vnúčat. Celý život som túžil po dcére, teraz už len prosím svoje deti, nech mi darujú aspoň vnučku. Sľubujú mi to, s úsmevom samozrejme.
Na druhý deň ráno som sa vybral na cintorín, aby som navštívil manželkin hrob. Tam som stretol starú známu manželku môjho priateľa, ktorý sa, ako som sa dozvedel, nedávno tiež pobral na ten druhý svet. Dali sme sa do reči, spomínali na mladé roky, kedy boli v Petržalke ešte krčmy aj jazero. Zastavili sme sa v kaviarni, kde táto pani rozbehla malý výsluch.
A ty si kedysi chodil s maličkou Moldavčankou, čo? Prečo to nevyšlo?
Nuž, vtedy to bolo iné… Jej rodičia chceli pre dcéru Moldavčana, ja som bol Tatar viete, nemali pre mňa pochopenie.
Ozval si sa dcére?
Ktorá dcéra?
No, ktorá asi? Volá sa Mara. Keď tvoja priateľka zistila, že je v tom, rodičia ju odlifrovali na dedinu. Dozvedela sa, že si sa oženil s inou, a neprezradila ti nič.
Bežal som domov, plný obáv, ako to poviem synom že sa chystám pátrať po dcére, o ktorej som netušil celý život. Čakal som, že ma budú súdiť, ale podpora bola nečakaná: Oco, vždy sme chceli sestru, ideme po nej pátrať!
Zistili sme, že tá moja Mara žije v Rusku. Pátranie sa zrazu zmenilo na rodinnú akciu, meno a priezvisko už sme mali, to sa potom hľadá ľahšie! Ja som bol vtedy chorý, fakt chorý, ale veril som, že zvládneme.
O týždeň som sa zobudil vo svojej izbe vedľa mňa neznámy chlap.
Vynikajúco, dokázali ste to, hlásil.
Musel som, hľadám dcéru. Celá rodina ma čaká doma, odvetil som mrzutý.
Ale viete, že tu si vaša rómska rodina robí každý deň piknik pod oknom? Doktori rezignovali, vraj sa tu zbiehajú všetci vaši.
Pomohol mi k oknu a tam moji synovia, ich manželky, vnúčatá, stará pani, jej dcéra a medzi nimi krásne dievčatko s čiernymi vlasmi, behalo po chodníku ako víla zo slovenských povestí.
To je moja vnučka! Mám vnučku! zvolal som, až sa aj doktor zasmial.
A tak som dostal to, po čom som celý život túžil rodinný klan, o akom sa píšu romány, a vnučku, ktorá v lete určite rozbije pár okien veď aká by to bola pravá Slovenská!
