Não podias ter pago todas as compras, e não só as tuas?: ficou chateado(a) logo no primeiro encontro

Conheci um rapaz numa festa de aniversário de uma amiga. Afinal, ele era amigo do namorado dela. Parece que simpatizámos um com o outro e ele convidou-me para sair.

Quando nos encontrámos, disse-me que precisávamos de ir ao supermercado comprar uns mantimentos, porque íamos juntos a casa de um amigo. Como estava frio lá fora e ele não sugeriu nenhuma alternativa, como um café ou um cinema, aceitei.

Ele sugeriu comprarmos uma pizza e mais umas coisinhas. Entrámos no supermercado, pegámos no carrinho e começámos a escolher o que levar. Mas ele começou a encher o carrinho: pegou num conhaque caro, um pacote de chouriço de qualidade, queijo, ananás…

Fiquei um pouco surpreendida, e do meu lado pus apenas tangerinas e bolachas, porque não tinha muito dinheiro comigo. Afinal, eu ia a um encontro, não às compras.

Pensei que devia ser alguém desenrascado e generoso.

Chegámos à caixa, com cinco pessoas à nossa frente. E, de repente, ele afasta-se do carrinho e diz: já volto. Não percebi o que se passava. Quando chegou a minha vez, peguei só nas tangerinas e bolachas e deixei o resto.

Saí e vi-o à minha espera. Pegou no saco, percebeu que algo não estava certo pelo peso, olhou para dentro e perguntou confuso: então e o resto?

Apontei para o supermercado e expliquei. Ele começou a resmungar, a dizer que eu era forreta, que podia ter pago tudo, que estava a perder tempo comigo…

Оцініть статтю
Додати коментар

;-) :| :x :twisted: :smile: :shock: :sad: :roll: :razz: :oops: :o :mrgreen: :lol: :idea: :grin: :evil: :cry: :cool: :arrow: :???: :?: :!:

1 × 4 =

Não podias ter pago todas as compras, e não só as tuas?: ficou chateado(a) logo no primeiro encontro
Žena utiekla z domu, opustila manžela aj deti, a o dva dni neskôr jej prišiel list: Silný príbeh jedného slovenského otca, ktorý po hádke pochopil, čo znamená byť mamou Keď sa otec po návrate z práce rozhodol pozerať futbal v tichosti, bez rodičovských či domácich povinností, netušil, že tento večer všetko zmení. Manželka neudržala nervy, treskla dverami a nechala deti s ním. Pokojný svet muža s pivom na gauči sa otočil hore nohami. O pár dní jej napísal dojímavý list: „Moja drahá, Pred pár dňami sme sa pohádali. Prišiel som unavený z práce, bol som zničený. Bolo osem večer, chcel som si iba ľahnúť na gauč a pozerať zápas. Ty si bola unavená, deti vresteli, ty si ich ukladala spať. Pridal som volume, aby som ich nepočul. ‘Nezomrel by si, keby si trochu pomohol s deťmi, však?’ opýtala si sa a stíšila som hokej. V zúfalstve som odvrkol: ‘Ja makám celý deň, aby si ty mohla byť doma a hrať sa s bábikami!’ Spustila sa hádka, slová leteli každým smerom. Plakala si, bola si vyčerpaná a zlosť prenášala na slová. Ja som ti tiež povedal veľa vecí. Potom si zakričala, že už to nevydržíš, a vybehla si z bytu. Musel som deti nakŕmiť a uložiť spať sám. Druhý deň si sa nevrátila. Vybral som si voľno z práce, zostal doma s deťmi. Prešiel som si cez všetky ich plače a šomranie. Celý deň som behal po byte bez minúty pre seba, nestihol som sa ani osprchovať. Sedel som doma bez možnosti rozprávať sa s niekým nad desať rokov. Na jedlo som nemal čas – musel som neustále strážiť deti. Bol som taký unavený, že by som prespal dvadsať hodín v kuse, ale to sa nedá, lebo jedno sa vždy zobudí a kričí každé tri hodiny. Dva dni a jednu noc bez teba som pochopil všetko. Pochopil som, aká si unavená. Pochopil som: byť mamou je neustály boj a obeta. Uvedomil som si, že je to oveľa ťažšie, než sedieť desať hodín v kancelárii a riešiť dôležité rozhodnutia. Dospel som k tomu, že si obetovala kariéru a finančnú slobodu, aby si bola pri našich deťoch. Pochopil som, aké ťažké je, keď domáci rozpočet závisí od niekoho iného. Chápem, čo znamená, keď odmietaš pozvánky na oslavy, do fitka či svoje záľuby – ani poriadne sa nevyspíš. Chápem tvoje pocity, keď si zatvorená s deťmi a uniká ti všetko okolo. Konečne rozumiem, prečo sa ťa dotýka, keď moja mama komentuje tvoje výchovné metódy – nikto nepozná deti lepšie než ich mama. Pochopil som, že mamy majú najväčšiu zodpovednosť v spoločnosti, ale nik ich neoceňuje a nechváli. Nepíšem ti tento list len preto, že mi chýbaš. Nechcem, aby prešiel ani jeden deň bez týchto slov: ‘Si neuveriteľne silná, úžasná, obdivujem ťa!’ Úloha manželky, mamy a gazdinej v našej spoločnosti je síce najdôležitejšia, ale najmenej docenená. Prosím, zdieľaj tento list so svojimi priateľkami, aby sme konečne všetci začali uznávať a chváliť to najdôležitejšie povolanie na svete – matku.