Mám 38 rokov a už dva roky žijem s mužom, ktorý je o päť rokov starší ako ja. Miroslav bol predtým ženatý, má dve deti a bývalú manželku, ktorá je nezamestnaná a každý večer od neho žiada peniaze alebo nejakú pomoc.
Ja som nikdy nebola vydatá a nemám deti. Mnohí by povedali, že nerozumiem tomu, čo znamená mať deti a rodinu. Opak je však pravdou veľmi dobre viem, čo to znamená, a zároveň chápem, že nie je v poriadku žiť s jednou ženou a stále behať za druhou.
Miroslavova bývalá pôsobí dojmom, akoby ho chcela späť. Každý deň volá, že sa niečo stalo. Miroslav za nimi hneď po práci uteká a vracia sa až neskoro večer. Dokonca ani Vianoce nemôžeme stráviť v pokoji len my dvaja vždy niečo vyvstane a on je znova preč. Ale prečo to musí neustále robiť?
Má veľkú rodinu, veľa kamarátov, všetci bývajú neďaleko. Odpoveď je jednoduchá: jeho bývalá ho chce naspäť. Už toho mám dosť. Ale čo mám robiť? Odísť, rozísť sa s ním? Ani rozhovory nič neriešia.
Život ma týmto príbehom naučil, že každý má svoju minulosť a je dôležité nastaviť si hranice a vedieť, čo naozaj chcem od vzťahu. Ak s partnerom nemáme spoločnú reč a vzájomný rešpekt, šťastie treba hľadať najskôr v sebe. Až potom môžeme dať šancu aj pravému vzťahu, ktorý je postavený na vzájomnej dôvere a pochopení.
