Môjmu synovi je jedno, že ak mu dám byt, nebudem mať z čoho žiť.

Hovorí sa, že sme zodpovední za všetko, čo sa v našich životoch stane, a že sme za to aj vinní. Ako si zvolíme v jeden deň, tak budeme žiť.

Keď sa obzriem späť, pamätám sa, ako som vo svojej mladosti urobila ťažké rozhodnutie. Rozhodla som sa spojiť svoj život s mužom, ktorý nemal vážne úmysly. Bola som zaľúbená do Františka, že aj keď som vedela, že je ľahkovážny, dúfala som, že sa kvôli mne zmení. Chcela som veriť a veril som v to, ale pravda je taká, že človek zostáva tým, kým je. A tak, ani po narodení nášho syna, sa František nezmenil.

Každý mesiac som sa dozvedala nové príbehy o jeho záletoch. Rozprávali mi to susedia, priatelia aj vlastná rodina. Hanbila som sa, bola som zahanbená aj urazená zároveň. Trpela som päť rokov, potom som to vzdala a rozviedla sa. Našťastie František nebol lakomý. Nechal mi svoj byt výmenou za to, že som nepodala žiadosť o výživné. No ja a môj syn sme tam nechceli bývať ten byt sme prenajali a presťahovali sa k mojej mame, ktorá potrebovala opateru.

Peniaze z prenájmu som dávala synovi na oblečenie, školu, školské výlety a hry. Snažila som sa mu dať poriadne detstvo. Z toho, čo som zarobila bokom, som platila elektrinu, jedlo a lieky pre moju mamu, ktorá už roky ležala v posteli kvôli chorobe. Dúfala som, že syn si váži moju snahu a starostlivosť.

Teraz mám už 57 rokov, trpím cukrovkou, musím si neustále pichať inzulín a bojujem s chorobou, aby som tu zostala čo najdlhšie. Pre zdravotný stav nemôžem nikde pracovať a kto by ma už teraz zamestnal? Dôchodok nemám, veď som stále menila zamestnania, nikde som nevydržala dosť dlho. Najviac som pracovala načierno, aby som čo najviac zarobila. Žijem len z prenájmu bytu.

Môj syn má 31 rokov, nedávno sa rozhodol oženiť a povedal mi, že chce s manželkou bývať v tom byte. Keď som mu povedala, že zostanem bez prostriedkov na život, len pokrčil plecami a povedal, že je to môj problém. Teraz už naozaj neviem, čo mám robiť. Nemám žiadne úspory, potrebujem drahé lieky, musím sa nejako najesť a platiť účty. Čo si počnem? Ako mi toto mohol urobiť vlastný syn? Prečo mi to spravil?

Оцініть статтю
Додати коментар

;-) :| :x :twisted: :smile: :shock: :sad: :roll: :razz: :oops: :o :mrgreen: :lol: :idea: :grin: :evil: :cry: :cool: :arrow: :???: :?: :!:

twenty − 10 =

Môjmu synovi je jedno, že ak mu dám byt, nebudem mať z čoho žiť.
Eles gozaram do seu casaco barato até descobrirem a verdade 😱