Denník, 8. júna
O pár dní by mala byť moja svadba, a mala by som sa cítiť šťastná, ale moje pocity sú zamotané kvôli maminej tvrdohlavosti a jej nepodloženým požiadavkám. Mama tvrdohlavo trvá na tom, aby som pozvala otca bez jeho novej manželky, ktorú nevie vystáť. Rodičia sú už dávno rozvedení, otec si zariadil život po svojom a znovu sa oženil, ale mama stále nevie odpustiť a dusí v sebe hnev. Príčinou ich rozvodu bola jeho nová žena, Božena. Pamätám si, ako mama vždy cítila, že otec by možno neodišiel, nebyť mňa, tak sa Božena jedného dňa vybrala rovno za mamou a bez okolkov jej povedala: “On ťa neľúbi, zostáva len kvôli dcére. Prestaň sa trápiť a nechaj ho ísť.” Mama vtedy vybuchla a otca okamžite vyhodila z bytu.
Istý čas mi dokonca úplne zakázala s otcom komunikovať, no pre mňa to bolo neúnosné. Nedokázala som len tak prerušiť všetky kontakty so svojím otcom a s jeho novou rodinou. Otec a Božena spolu majú aj syna môjho mladšieho brata, ktorý má už desať rokov. Chodievala som za nimi a hrala som sa s bratom, aby som necítila takú prázdnotu. Keď som otcovi povedala o svojej svadbe, s radosťou mi oznámil, že by mi chcel darovať ako svadobný dar byt v Bratislave v štvrti, ktorú si vyberiem. Chcel nám s budúcim manželom zabezpečiť slušný začiatok a pohodlie do budúcnosti. Tento jeho štedrý krok ma nesmierne potešil, ale mamina reakcia mi pokazila radosť.
Mama striktne odmieta, aby otec s manželkou prišli na moju svadbu, a Božene zvykne hovoriť len “tá, čo ničí cudzie rodiny”. Vyhlásila, že ak Božena na svadbe bude, ona nepríde. A keď sa dopočula o tom, že mi chce otec darovať byt, nazvala ma zradkyňou, vraj si nezaslúžim nič, keď prijímam dary od tej druhej rodiny. A tak som rozpolená medzi láskou a podporou otca, a medzi túžbou, aby bola mama šťastná.
Celé dni len plačem, táto situácia ma ničí. Môj snúbenec Marek sa snaží s mamou rozprávať a vysvetľovať jej, že je nefér ku mne aj k otcovi. Žiaľ, týmto si aj naňho nakopila nespokojnosť. Nerozumiem, prečo sa ku mne mama správa takto. Chápem, že ju otec ranil, ale myslím, že odpustiť a pohnúť sa ďalej je jediný spôsob, ako si môže človek zachovať zdravý rozum a dôstojnosť. Srdce mi puká, lebo chcem, aby boli všetci spokojní a šťastní. Dúfam, že čoskoro nájdeme riešenie, ktoré prinesie pokoj do celej našej rodiny.
