Verím, že nič v živote sa nedeje náhodou každý z nás je zodpovedný za svoje činy a za všetko, čo sa mu v živote prihodí. Rozhodnutia, ktoré som urobil v minulosti, dnes ovplyvňujú moju realitu. V mladosti som urobil chybu, že som si spojil život s nezodpovedným mužom. Zamiloval som sa do Petra a dôveroval mu, hoci som už vtedy tušil, že je sukničkár. Veril som, že sa kvôli mne zmení. Pravda je však taká, že ľudia sa nemenia a aj keď sa nám narodil syn, Petr stále vyhľadával spoločnosť iných žien.
Postupom času sa začali šíriť klebety o Petrových nových dobrodružstvách. Hovorili mi to kamaráti, susedia, dokonca aj rodina. Cítil som sa ponížený a zranený, neviem, ktoré z tých pocitov prevažovalo. V tomto stave som žil ďalších päť rokov. Našťastie, Petr nakoniec opustil svoj byt a prenechal ho nášmu synovi, aby sa nemusel starať o vyplácanie výživného. Ja som si od neho byt začal prenajímať a presťahoval som sa tam so synom a s mamou, ktorá potrebovala opateru.
Snažil som sa dať synovi všetko, čo bolo v mojich silách. Všetky peniaze z prenájmu bytu som investoval do jeho školy, oblečenia a ďalších potrieb. Chcel som, aby mal pekné detstvo. Peniaze, ktoré mi zostali, som použil na zaplatenie účtov, na jedlo a lieky pre mamu. Vždy som veril, že keď raz bude dospelý, ocení všetko, čo som preňho urobil. Bohužiaľ, dnes mám už 57 rokov a bojujem s cukrovkou. Musím si denne kontrolovať hladinu cukru v krvi a pravidelne si aplikovať inzulín.
Kvôli mojej chorobe už nemôžem pracovať a kto by zamestnal človeka v mojom veku, ktorý má cukrovku? Jediným mojím príjmom sú peniaze z prenájmu bytu. Môj syn, Lukáš, oslávil nedávno 31. narodeniny a povedal mi, že nájomníci z bytu jeho otca sa musia odsťahovať, lebo chce tam bývať so svojou manželkou. Keď som mu povedal, že nebudem mať kde ísť, odpovedal mi, že je to môj problém.
Neviem, prečo som celý život tak tvrdo pracoval, a napriek tomu som si nedokázal ušetriť ani na dôchodok. Som stratený… musím kupovať lieky, jedlo, platiť účty. Ako mi toto mohol urobiť vlastný syn? Kto vlastne si myslí, že je?
Dnes mi je jasné, že množstvo obetí a lásky nezaručuje vďačnosť od druhých. V živote si človek musí vážiť aj seba, nielen obetovať sa pre iných.
