Nedávno som úplnou náhodou narazil na zošit svojho manžela, kde si zapisoval všetky výdavky na môjho sedemročného syna… Môj syn je momentálne prvák na základnej škole. Ja aj jeho otec sme sa rozviedli už dávno. Keď mal syn štyri roky, stretol som jedného muža. Povedal mi, že ma miluje a že bude môjho syna ľúbiť ako vlastného. Pre mňa to bolo všetko, čo som kedy chcel počuť.
V skutočnosti však manžel nikdy nemal záujem stať sa skutočným otcom pre môjho syna. Vtedy mi stačila len jeho pozornosť a úcta k môjmu synovi. O rok po svadbe sa nám narodila dcéra. Manžel sa začal venovať najmä jej, predsa je to jeho dieťa.
Ja som teraz na materskej dovolenke, takže živiteľom rodiny je len manžel. Vždy, keď ideme na ihrisko alebo do parku, manžel kupuje synovi všelijaké hračky alebo zmrzlinu.
Lenže nedávno som našiel ten zošit a ostal som šokovaný. Keď som ho otvoril, uvidel som tabuľku rozdelenú do troch častí. Všetky stĺpce boli označené: dátum, meno, suma. Hračky 40, zmrzlina 40, hojdačky 30.
Spýtal som sa manžela, čo tým všetkým myslí. Ani nemrkol, keď som mu ukázal ten zošit. Pre neho to bola samozrejmosť. Povedal mi, že áno, po skončení materskej mu mám tieto výdavky na syna vrátiť. Ešte ma navigoval, že nech už toľko neotáľam a podám si žiadosť na súd o výživné od môjho bývalého manžela, vraj by mi to pomohlo rozlúsknuť tento dlh. Dodal, že ho momentálne zaujíma už len starostlivosť o svoju dcéru.
Bola som z toho taká zničená, že som sa rozplakala. Nedokážem sa s ním rozviesť, predsa máme spolu dcéru a stále ho milujem. Ale túto malosť mu nedokážem odpustiť. Čo bude ďalej, to sa nedá vôbec predvídať!
