Keď som sa vydala za svojho manžela, vedela som, že má dcéru z predchádzajúceho manželstva. Jej mama sa presťahovala do inej krajiny a nechala dieťa jemu. Ich vzťah je zamotaný ako uzly v starej šatke, napätý a plný tichých pohľadov. Drobnými darčekmi, ktoré jej mama posiela, sa dcéra neteší; túži po jej dotyku, po jej prítomnosti, ako keď sa človek ráno zobudí a hľadá slnko za oknom. Najprv dcéra bývala u svojej starej mamy, mojej svokry, no nakoniec sa prisťahovala k nám, akoby prešla cez dažďové kvapky priamo do našej kuchyne.
Snívala som o tom, že s ňou nadviažem pekný vzťah, no napriek všetkej snahe sa nám to nepodarilo. Vidí ma ako cudzinca, ako tieň na múre, a obchádza ma bez slova. Naopak, pokúša sa ovládať situáciu ako keď v sne skúšate rozhýbať čas, raz dopredu, raz dozadu, a vždy je to mimo vašej vôle. Hľadá oporu u starej mamy a otca, keď niečo chce, a ja sa cítim ako neviditeľná. Očakávajú odo mňa, že sa budem starať, že ju budem usmerňovať, ale nikdy mi nedali moc rozhodovať. Môj manžel aj svokra len pozorujú, nenasmerujú ju ani nenechajú pravidlá vyrásť, a tak ostáva všetka zodpovednosť na mne. Výsledok je jasný dcéra je rozmaznaná a neovládateľná, ako zabudnuté topánky v predsieni.
Trávim s ňou more času. Manžel pracuje od rána do noci, svokra prichádza iba na chvíľu s taškou plnou polievky a krátkymi radami. Ja sa cítim preťažená, túžim po prestávke, po šálke kávy, po chvíli v kníhkupectve alebo na prechádzke okolo Hradu, ale oni mi vytýkajú, že nie som dosť jemná, nie som dostatočná, že nemám srdce ako krajka z Modry. Keby na mňa nekladali toľko bremena, možno by naša cesta bola menej tŕnistá.
Teraz, keď ležím v podivnom sne, ľutujem, že som sa vydala za muža s dieťaťom. Jej správanie ma šokuje, jej lenivosť je ako zvlnený koberec a neporiadok sa šíri ako zrkadlá cez chodby. Viem, že nikdy nenahradím jej vlastnú mamu, a mám pocit, že v jej očiach nikdy nebudem skutočná mama. Všetko sa zamotalo ešte viac som tehotná, a cesta späť neexistuje, je ako zamknutá brána s kľúčom v trezore.
V snovej logike som vymyslela plán, aby sa dcéra sama rozhodla presťahovať k starej mame, pretože to sa zdá ako jediné riešenie v tomto zvláštnom svete. Dúfam, že to nám obom prinesie pokoj, že sa náš dom naplní tichom, ktoré nebolí a možno raz, keď sa zobudím, budem cítiť úľavu ako rannú rosa na tráve na Dunaji.
