Môj syn sa oženil, keď mal už 33 rokov. Dnes je to bežné, ale kedysi sa to pokladalo za neskoro. Vzali sa, keď jeho priateľka otehotnela. Veľmi sme sa tešili, pretože to bolo naše prvé vnúča, narodilo sa dievčatko. Boli sme šťastní, skutočne šťastní. Moja nevesta nie je vôbec zlá, je dobrá gazdiná, vždy má doma poriadok, je mladá, milá, vie pliesť a to ma prekvapilo, lebo ja som pletaciu ihlicu takmer nikdy nedržala. Celkovo je to príjemná mladá žena s normálnou povahou, môj syn je šťastný a ja už nemám čo želať viac.
Keď moja vnučka oslávila tri roky, oznámili nám ďalšie tehotenstvo. Narodil sa im druhý chlapček. Začali prerábať dom, ktorý nám zanechala moja stará mama. Dobre, tešili sme sa. Ešte neprešli ani tri roky a nevesta ohlásila ďalšie, tretie dieťa. A po ďalších dvoch rokoch bola opäť tehotná.
Žijem od výplaty k výplate z toho, čo mi syn dá. Sám zháňa peniaze, vie si opraviť všetko, vytvára a prerába vlastnými rukami, všetko robí sám. Ale je to obyčajný vodič, načo mu je už tretie dieťa? Takmer nikdy nie je doma, stále len pracuje popri hlavnej práci.
No a pred Vianocami mi nevesta dala zoznam vecí, ktoré deti potrebujú. Myslíte, že boli na zozname sladkosti a hračky? Neboli. Na papieri boli len nevyhnutnosti dokonca aj masážny olej, ponožky, pančuchy, legíny skrátka všetko, čo len tak v akcii nekúpite.
Pýtala som sa syna, kde chcú mať štvrté dieťa. Len to prešiel mlčaním.
Podarilo sa mi vychovať zodpovedného, pracovitého syna, ktorý sa nebojí žiadnej roboty. Jeho žena má už takmer 35 rokov, nikdy nikde nepracovala, nemá žiadnu pracovnú históriu. Ak by mala piate dieťa po štyridsiatke, už ma to ani neprekvapí. Ale ja tu nebudem večne, raz zostarnem a nebudem vládať pomáhať. Jej mama už zomrela, nemá jej kto iný pomôcť, len ja. Aspoň že sa im podarilo konečne dom dorobiť. Ale aj tak je to na malý dom s tromi deťmi a jedným na ceste stále málo.
Opýtala som sa jej: A keď skončia všetky príspevky, čo budete robiť? Kde si budeš hľadať prácu, keď budeš mať štyridsať a nikdy si nepracovala? Povedala mi, že nejako to zvládne. Ale čo keď, preboha, sa môjmu synovi niečo stane? Čo potom ja? Ako pomôžem s toľkými deťmi?
Mám aj druhého syna, ten mi vyčíta, že trávim málo času s jeho dieťaťom, lebo všetok čas venujem rodine svojho prvorodeného.
