Môj kufor zostal so mnou, a oni si naň spomenuli až keď bolo poriadne po polnoci.

Moja sestra sa vydala pred štyrmi rokmi a teraz je mama trojročného chlapca som jeho teta a zároveň krstná mama. Mám dvadsaťtri rokov, študujem na univerzite v Bratislave a popri tom pracujem, takže voľné dni sú pre mňa vzácne. Niekedy je ťažké všetko skĺbiť, ale snažím sa nájsť si čas na priateľov aj rodinu. Sestra, mamina rozkošného Jakuba, je momentálne bez práce, no často trávi čas v kozmetických salónoch, čo ma prekvapuje jej manžel je pravidelne na služobných cestách.

Raz ma sestra poprosila o pomoc, lebo mala termín v salóne a nemohla vyzdvihnúť Jakuba z škôlky. Súhlasila som, keďže som mala po škole voľno. O týždeň neskôr sa jej manžel vrátil z pracovnej cesty a znova ma požiadali o pomoc chceli byť sami. Pristala som, že budem so synovcom do ôsmej večer. Ale keď som sa ich snažila neskôr kontaktovať, nikto mi nezdvihol telefón ani neodpovedal na správy. Jakub čakal na rodičov so slzami v očiach. Prišli až po polnoci vysmiati, zrejme po večeri v meste.

No to nebolo všetko. O pár dní ma opäť kontaktovali, tentokrát chceli osláviť narodeniny sestrinej švagrinej. Spýtali sa, či by som znova postrážila Jakuba, lebo si mysleli, že sa na oslave nebude cítiť dobre medzi staršími deťmi. Tentokrát som jasne povedala, že mám vlastný život a povinnosti štúdium, prácu a že sestra ako matka musí niesť zodpovednosť za svojho syna. Navrhla som jej, aby ho vzala na oslavu, kde bude ďalšie deti. Nebola nadšená a dokonca sa urazila.

Rozhodla som sa vyhľadať podporu u mamy, ktorá jej povedala, že sa príliš spolieha na mňa a nepreberá dostatočnú zodpovednosť za vlastné dieťa.

Sestra je stále doma a snaží sa mi presúvať svoje povinnosti. Ja však znovu opakujem, že mám svoj život, svoje ciele a že ona by mala byť tou, ktorá sa postará o svojho syna.

Оцініть статтю
Додати коментар

;-) :| :x :twisted: :smile: :shock: :sad: :roll: :razz: :oops: :o :mrgreen: :lol: :idea: :grin: :evil: :cry: :cool: :arrow: :???: :?: :!:

twelve − eight =

Môj kufor zostal so mnou, a oni si naň spomenuli až keď bolo poriadne po polnoci.
Отивайки, за да се завърнеш