Toto nie je v poriadku! Napokon je to jeho mama! On si ju pokojne môže vziať k sebe domov! Takéto komentáre lietajú od známych môjho manžela. Viem, že aj moji kamaráti si myslia to isté, no nikto mi to nehovorí priamo. Dôvodom je situácia s mojou svokrou.
Alžbeta má 83 rokov, váži cez sto kíl a je často chorá. Prečo si nevezmeš Alžbetu k sebe bývať? pýtal sa ma bratranec pred pár rokmi. Fajn, že jej chodíš pomáhať každý deň, ale čo ak sa niečo stane v noci? Je jej ťažko, keď je sama. Nakoniec, tvoj Peter je jej jediná opora.
Je jasné, že babku bude opatrujúci jej jediný syn, jeho jediná manželka a jediný vnuk. Posledných päť rokov Alžbeta nevychádza z bytu ani na krok. Bolia ju nohy, jej váha jej bráni pohybu. Celý problém začal pred tridsiatimi rokmi, keď bola svokra ešte energická, mladšia, zdravá a poriadne direktívna.
Koho si mi to dovedol domov? rozčúlene zahlásila mama môjho budúceho manžela, Peťo. Kvôli tomuto som ti obetovala celý život?
Po týchto slovách som potichu odišla až k autobusu. Vtedy ešte Peťova mama bývala v prestížnej vile v bratislavskom predmestí, v veľkom a peknom dome. Jej muž mal solídne postavenie, takže Alžbeta žila dobre aj po jeho smrti. Ten deň ma Peťo našťastie dobehol a išiel so mnou. Mala som šťastie na manžela: nepodliehal slepo svojej mame, len si zachovával rešpekt voči starším. Snažil sa ma utešiť a vysvetľoval, že mama je proste taká povaha.
Po svadbe sme začali šetriť na vlastný byt. Peťo odišiel a pol roka bol v práci. Za pár rokov sme si kúpili dom a potom sme ho aj dostavali. Podarilo sa nám to. Alžbetu sme nenavštevovali často. Ona neustále rozprávala nezmysly o mne Peťovi a každému, kto ju počúval. Vidíte, nevesta jej nedovoľuje, aby jej syn pomáhal. Ako to, že ho nedovolím? A tak ďalej.
Rozhodla sa presťahovať do mesta, ale peniaze z predaja domu nestačili. Navrhla nám, aby sme prispeli, a sľúbila, že byt ponechá na dedičstvo nášmu synovi jej vnukovi. Lenže na notárskom úrade zrazu povedala, že byt musí pripadnúť jej, lebo jej kamarátka jej povedala, že takto babky nezriedka ostanú bez strechy nad hlavou. Potom zase tvrdila, že byt dá tomu, kto sa o ňu v starobe postará. Chcela byť pani domu! Vraj ju chceme obabrať a pripraviť o všetko.
Odvtedy ubehlo takmer dvadsať rokov. Celá várka ľudí na notárskom úrade počula jej lamentovanie a my sme sa cítili ako vo filme od Jakubiska: trápne. Rozhodli sme sa, že nech si to rieši sama. Presťahovala sa takmer okamžite ani nám nedovolila urobiť drobnú rekonštrukciu. Bývala tam asi mesiac a hneď sa začala sťažovať, že všetko je staré, vypadáva a rozpadá sa. Svokra zo všetkého vinila mňa: vraj som jej našla zlý byt a chcela ju okradnúť.
Alžbeta milovala deti svojho bratranca, ale vlastného vnuka ignorovala. Dokonca predstierala, že si nevie zapamätať jeho narodeniny! Pred pár rokmi svokra ochorela. Pribrala natoľko, že sa nevedela pohybovať po byte. Niesla som jej zdravé jedlá, podľa lekárskeho predpisu. Alžbeta však nadávala a odmietala jesť, že iba jej sesternica vie správne nakŕmiť a ja ju nechávam hladovať.
Minulý rok ma Peťo začal presviedčať, aby sme ju vzali k sebe. Podľa neho už mama všetko pochopila a bude poslúchať lekára. Dobre súhlasila som. Ale za podmienok: kuchyňa je výlučne moja, jedlá rozhodujem len ja a žiadne rodinné návštevy z jej strany!
Svokra bola pobúrená a nechcela ísť, lebo si myslela, že príde a začne nám šéfovať. Ale jedna pravá pani domu je len jedna! A tou som ja! Musela som chodiť za ňou, upratovať, variť, občas prespať. Jej obľúbená sesternica svoj záujem prejavovala len cez telefón.
Svokra sa sťažovala do telefónu, že ju hladujem: nedávam jej sladkosti ani údené klobásy. Prosila, aby som prišla a doniesla zákusky. Sesternica, vraj kvôli nabitému programu, návštevu odkladala. A pritom bývala trikrát bližšie než ja. Chodila raz za mesiac a nosila nezdravé pamlsky, zatiaľ čo ja som sa starala každý deň.
Jedného dňa svokra volala sesternici a sťažovala sa, že stratila retiazku a krížik. Oboznámila ju, že v ten deň sme tam boli obe, ale je presvedčená, že som jej to ja ukradla.
Bez slova som položila jedlo na jej stôl a vzala retiazku s krížikom, ktoré spadli za nočný stolík. Doma som všetko povedala manželovi a rozhodla sa, že už k nej chodiť nebudem. Navrhla som, že ju dáme do domova dôchodcov. Peťo súhlasil.
PS: Sladkosti už nosí iba personál z domova a ja mám doma pokoj len najbližších, bez ďalších pani domu.
