Môj syn narazil na dievča, ktoré sa správa nečestne a manipuluje s ním, ako sa jej zachce. Nedávno začala syna štvať proti mne. Tvrdí mu, že sa nestarám o ich šťastie, že myslím iba na seba. Prišla k tomuto záveru len preto, že som odmietla vymeniť byt.
Môj manžel odišiel z tohto sveta pred niekoľkými rokmi a syn je moje jediné dieťa. Vychovala som ho s láskou a starostlivosťou, dala som mu solídne vzdelanie. Pred svadbou býval so mnou doma v Bratislave. Už počas vysokej školy začal pracovať a hneď po získaní diplomu dostal dobré zamestnanie.
Syn je moja pýcha. Je úžasný a darí sa mu aj v práci. S manželom sme nikdy nemali dosť peňazí na to, aby sme mu kúpil vlastný byt žili sme veľmi skromne. Svoju garzónku sme si dokázali kúpiť až v štyridsiatke, dovtedy sme bývali v prenájme. Takže druhý byt pre syna neprichádzal do úvahy, ale dobre som vedela, že si ho raz dokáže obstarať sám. Tak ako my s manželom.
Keď mi syn Lukáš povedal, že chodí s novým dievčaťom, veľmi ma to potešilo. Snažila som sa byť dobrou svokrou, nikdy som nevyčítala či nemrmlala. Najdôležitejšie pre mňa bolo, aby bol môj syn v živote šťastný. Spočiatku sa mi Zora páčila, bola veľmi slušná a nenápadná. Ale až po svadbe sa ukázala jej pravá povaha.
Po svadbe išli Lukáš a Zora na svadobnú cestu. Po návrate moja nová nevesta dala výpoveď v práci. Tvrdila, že šéfovia ju iba kritizovali a chce si nájsť lepšie miesto. Ale u toho to nezostalo. Zora býva na krku môjho syna už dva roky a ani sa nesnaží zamestnať.
Bývajú spolu v jej jednoizbovom byte na okraji Bratislavy. Lukáš si nemôže dovoliť kúpiť nový byt, keďže Zora míňa všetky peniaze na kozmetické salóny a oblečenie.
Nechápem, ako je možné, že si za dva roky nenájde žiadnu prácu. Myslím si, že klame, keď hovorí, že chodí na pracovné pohovory. Pravdepodobne jej vyhovuje užívať si pohodlie na synových nákladoch.
Raz som sa jej spýtala, či plánujú deti. Aké deti? Veď žijeme v jednej izbe! námietla Zora. Čo keby ste si šetrili na hypotéku? navrhla som. Nemáme z čoho šetriť, ledva zvládame mesiac, odpovedala.
Zdržala som sa komentára, že keby Zora nebola celý deň doma, možno by už dávno niečo ušetrili. Ak by sa snažili šetriť na byt, určite by som im finančne pomohla na účte mám odloženú slušnú sumu. Teraz však nechcem dávať peniaze, keď viem, že by ich Zora minula na zbytočnosti.
Nedávno začala Zora hovoriť o tom, že chce dieťa vraj už im začína tlačiť čas, ale je vôbec možné vychovávať dieťa v takých podmienkach? Syn jej začal prikyvovať.
Mami, rozmýšľame so Zorou, či by si s nami nevymenila byt, povedal mi raz syn. Nebudeme nič právne riešiť, len vymeníme. Nebudeš sa musieť báť hypotéky a ten náš byt ti stačí.
To ma veľmi zranilo. Syn by na niečo také nikdy neprišiel sám. Povedala som im, že sa nehodí presádzať starý strom a že sa chcem držať svojho domu.
Ešte pár rokov budete v práci a potom vám dáme vnúčatá, dodala Zora a usmievala sa.
Ich ponuku som odmietla. Nepáči sa mi predstava, že by som sa mala odsťahovať zo svojho domova.
Po tejto udalosti syn ešte niekoľkokrát otvoril túto tému, jeho slová ma zraňovali čoraz viac. Lukáš nikdy nebol typ, ktorý by zneužíval niekoho pre vlastné obohatenie, ale Zora ho k tomu očividne navádza.
Poďme domov, povedala som ti, že tvoju mamu nezaujíma, či máme deti. Nikdy by nám nepomohla, vyhlásila posledne Zora, keď ma navštívili.
Odvtedy sa mi syn neozýva, nezdvíha telefón a ani nevolá späť. Stále nerozumiem, prečo sa takto správa. Lukáš nie je hlúpy, ale vždy, keď je so Zorou, ako keby stratil zdravý rozum.
Človek by mal pamätať, že láska k rodine a úcta k rodičom je základom dobrého života. Ak si necháme zaslepiť oči cudzím vplyvom, môžeme stratiť tých, ktorí nás skutočne milujú.
