Keď prišla Zuzana po Matúška do škôlky, ten sa jej hneď vrhol okolo krku a vášnivo jej pošepkal do ucha:
Mami, mami, poďme si zobrať Tomášovu babku domov!
Prosím? Akú babku? O čom to rozprávaš? nechápavo sa opýtala Zuzana. Rýchlo sa obleč, ocko na nás čaká v aute.
Tam tú babku! začal Matúš ukazovať prstom na staršiu pani, ktorá viedla pomaly chlapca k šatni. Tomášovu! Veď hovorím!
To máš za hlúposti. To je iná babka, nie tvoja.
No a čo? začal bedákať. Požiadni ju, nech je aj moja babka, prosím.
Veď ty máš svoje babky. A nie jednu! Hneď dve. Načo ti je ďalšia? Už prestaň vymýšľať. Obliekaj si nohavice.
Ale mami Matúško sa zatváril veľmi smutne a začal si naťahovať teplé nohavice. Moje babky nie sú tie správne babky. Tomáš má tú správnu. Ozajstnú.
A prečo si myslíš, že tie naše nie sú ozajstné? usmiala sa Zuzana neisto. Veď to sú pravé babky! Veď nás s ockom porodili, nie Tomášova.
No ale čo na tom? s ľútostivým pohľadom sa zadíval na mamu. Porodiť, no super. Ale babkami sa nestali.
Akože nestali? To odkiaľ máš také nápady? Ty si náš syn, tak naše mamy sú automaticky tvoje babky!
Lenže ja nechcem, aby boli automaticky! Ja chcem, aby boli ozajstné, neprestával Matúš.
A to čo znamená ozajstné? Ako majú vyzerať tie ozajstné?
Ako Tomášova babka.
A čím je Tomášova babka iná ako naše? Tomu vôbec nerozumiem.
Tomášova babka dovolí, aby ju nahlas volali babka, začal vysvetľovať. A moja jedna chce, aby som jej hovoril len Jarka a druhá ma napomína, keď cez dvor kričím babka!
Akože napomína?
No tak. Povie aká ja babka? Veď som ešte mladá. Nehovor tak nahlas, aby ma susedy nepočuli!
To ti toto hovorí moja mama?
Áno. A ešte povedala, že vraj ťa stále na ňu zhadzuješ. Ale Tomášova babka vždy povie, že Tomáš je to najlepšie, čo v živote má. Aj ja by som chcel byť niekoho najlepší v živote.
To hádam nie, že toto povedala Zuzana sa zarmútene pozrela na Matúša a už nebola taká prísna: No, rýchlo sa obliekaj, zlatko. Ocko sa určite začína báť. A babka Jarka, ona tiež sa na teba hnevá, keď ju voláš babka?
Nehnevala by sa, potriasol hlavou Matúš, ale neozve sa mi, keď ju tak volám. No keď jej poviem Jarka, vždy ma pochváli. A ešte, mami, prečo moje babky nevedia variť tie správne veci?
Akože? Zuzana sa nechápavo zamračila. Čo tým myslíš? Že ťa u nich nechávajú hladovať?
No, áno! vyhŕkol Matúš.
Ale neklam! Veď ti varia to najlepšie, čo poznajú! S vlastnými očami som videla, čím ťa kŕmia!
Ale prosím ťa uškrnul sa Matúš. Saláma, pirohy, šaláty To nie je tá najlepšia strava.
A čo by si teda chcel jesť?
Palacinky.
Palacinky? neveriaco sa opýtala Zuzana.
No. Alebo lievance. Dnes ráno Tomášova babka povedala Tomášovi prídeme domov a upečiem ti horúce lievance, so smotanou a džemom! A ešte spomínala, ako spolu v lete robili domáci džem Tomáš sa smial a prikyvoval babke. Ale s mojimi babkami sme nikdy neskúšali variť džem.
No teda, Matúško Zuzana sa s účasťou zadívala na syna. Vieš čo, dnes večer si dáme čaj s džemom, keď sa zastavíme v obchode, kúpime nejaký.
Ale ten z obchodu nie je taký dobrý
Odkiaľ vieš?
Veď som už prosil aj moje babky Oni už kupovali.
A pýtal si ich na palacinky alebo lievance?
Áno smutne si Matúš obliekal bundu. Vraveli, že je s tým veľa roboty. Zobrali ma radšej do kaviarne. Tam síce robia palacinky, ale sú studené a džem presladený. Tomášova babka vraj hovorí, že pravé lievance musia byť ešte horúce z panvice!
To je fakt, zasnívala sa Zuzana, chytila syna za ruku a vyšli zo škôlky. To bola kedysi tiež najlepšia vec, čo mi babka pripravila
Kým prešli k autu, kde na nich čakal Matúšov ocko, Zuzana si vytiahla mobil a vyťukala číslo svojej kamarátky.
Katka, si doma? spýtala sa opatrným hlasom.
Jasné, čo sa deje? ozvala sa kamarátka.
Môžem ťa o niečo poprosiť? Ale nesmej sa.
No povedz.
Chválila si sa, že tvoje lievance miznú rýchlosťou svetla, keď ich upečieš tvojmu synovi.
No a?
Pošli mi ten recept Zuzana sa zasmiala, ale Katka sa rozosmiala ešte viac. Veď som ti vravela, nesmej sa! Strašne to potrebujem.
Veď vieš čo, príď ku mne a ja ťa to naučím osobne.
Kedy môžem prísť?
Kľudne aj hneď.
Nemôžem teraz vezmem Matúška zo škôlky, muž ma čaká v aute
Tak príďte rovno celá rodina, Matúš sa zoznámi s Miškom. Počítam s vami, čaute! Katka zložila.
Na druhý deň si Zuzana vybavila voľno a vybrala sa k mame, naučiť ju piecť lievance. Mama sa chvíľu vykrúcala, frflala niečo o aktívnom živote dnešných žien, ale Zuzana ju prerušila:
Mami, ak ti prekážame, Matúška už ti nikdy neprivediem. Vieš vôbec, aký je rozdiel medzi ozajstnou a neozajstnou babkou? A prečo nikdy v lete nevaríš džem? Veď máš vnúča!
Mama sa už chcela začať brániť, ale keď sa stretla s rozhodným pohľadom Zuzany, radšej nič nepovedala pre istotu.
Keď si prišla Viera po svojho syna do škôlky, vrhol sa jej s nadšením na krk a vzrušene jej začal šepkať do ucha:
