Vieš, rozprávam ti túto príhodu ako by som ti ju hovorila pri káve v kuchyni. Rodičom sa stále v hlave točí, čo majú ich deti nové a občas sa stane, že sú z tých svojich dospelých ratolestí trochu smutní alebo prekvapení, aký majú život.
No a v tejto našej príhode je hlavnou postavou mama volá sa Mária.
Mária vychovala tri deti. Všetky už vyrástli a žijú svojim vlastným životom. Najstarší syn, Vladimír, má rodinu, žije a pracuje v zahraničí, tuším niekde v Írsku. Občas pošle pohľadnicu, alebo fotku, hlavne na Vianoce. Mária všetky tieto veci starostlivo odkladá do zásuvky a sem-tam si ich pozrie, keď jej je za ním veľmi smutno.
Veľmi nám chýbaš, syn môj. Nechceš k nám niekedy prísť na návštevu? Aspoň aby sme mohli spoznať vnúčatá a nevestu, píše mu Mária do e-mailu.
Jej prostredná dcéra je Drahomíra, má manžela vojaka a často sa s ním sťahuje hore-dole po Slovensku. Majú malú dcéru, čiže Máriina vnučka. Prídu sem-tam na návštevu Mariin manžel má v Drahomírinho muža rešpekt, lebo Drahomíra má dobrého chlapa.
No a najmladšia, Táňa, to má ťažšie. Bola vydatá, má syna, ale manžel ju nechal tak, takže sa rozhodla, že dá na maminu radu a presťahuje sa do mesta vyskúšať nové šťastie. Tam si zohnala prácu ako krajčírka vo fabrike, syna si zobrala so sebou.
Jedného dňa Mária príde za mužom a pýta sa ho: Zvládneš to tu týždeň bezo mňa? Chcem ísť za Táňou, zistím, ako sa jej darí.
Jožo bol rád, keď videl, že Márii na deťoch záleží. Síce vedel, že si sama musí vláčiť tašky a cestovať vlakom zo Žiliny do Bratislavy v druhom vozni, ale keď veľmi chce, tak nech ide. Mária sa tešila, že dcéru po troch rokoch opäť uvidí.
Keď vystúpila z vlaku, volala Táni a Táňa jej hovorí: Mama, prečo si nezavolala, že prídeš? Teraz som ešte v robote, dojdem až večer. Nevadí ti to?
Mária len: Ale nie, veď chcem ťa prekvapiť! Však počkám tu, alebo sa dostanem sama.
Tak sa Mária vybrala k Táni domov sama. Otvoril jej vnúčik, Miško už poriadny chalanisko, podobný na deda, keď bol mladý.
Ahoj, chlapče môj! objala ho babka. On už mal dosť a šomral: Babka, mohli ste prísť skôr
Mária bola po ceste unavená, vošla do kuchyne, kde Táňa práve nakrúcala boršč a vyprážala bravčové rezne.
Zazvonil jej telefón, Jožo na druhej strane: Dobre si dorazila, všetko v pohode? Upokojila ho, že áno, že jej pomohli cestou a už sedia za stolom.
Pri večeri sa Táňa pýtala: Dáš si jeden rezeň alebo dva? Mária bola taká vyhladnutá, že by zvládla tri, ale povedala: Len polož na stôl, uvidíme.
Na stole sa nakoniec objavilo päť rezňov. Taký bol ten ich sviatočný stôl, keď dcéra hostí svoju mamu. Mária rozmýšľala, že asi im finančne nie je ľahko, a rozhodla sa, že im pomôže. Lenže ani si poriadne neoddýchla a Táňa sa už po večeri pýtala: A kedy vlastne pôjdeš domov, mami? Máriu to zamrzelo, tak otočila, že pokojne môže zajtra odísť, ak jej vadí, že je tu.
Celý deň bola Mária sama v byte, navečer bol každý vo svojej izbe, Miško išiel na návštevu k susedom a Táňa za kamarátkami. Ostala teda sama.
Začala sa cítiť zbytočná a premýšľala, načo tam vlastne je. Počula, ako Miško pýta od mamy: Kedy príde ujo, máme ísť na zápas? A Táňa len mávla rukou: Až keď babka odíde.
Tak si Mária v tichosti zbalila veci a odišla bez rozlúčky. Doma ju Jožo už čakal, celý natešený, konečne ju mal späť. A tak to dopadlo celý život deťom dávajú lásku a teplo, a teraz vidia, že ich už vlastne ani nepotrebujú.
Vieš, človek dá deťom srdce aj čas, ale niekedy keď sú už dospelé ostanú ti len spomienky a plná zásuvka pohľadníc z Írska.
