Vieš, rozprávam ti to ako najbližšiemu kamarátovi. Svojho syna nášho Samuela milujem nadovšetko. Od prvého dňa, čo sa narodil v Bratislave, som robil všetko preto, aby som mu zabezpečil ten najlepší život, aký mu viem dať.
S manželkou Zuzanou sme mu vždy plnili všetky priania. Obliekali sme ho do najkrajších vecí, platili mu kurzy šachu alebo hudby, skrátka všetko, na čo si spomenul. Ale ani za nič sa nikdy neprestal správať s úctou voči nám, vždy mal také dobré srdce, že sme boli hrdí, že je náš.
Pracujem v podstate nonstop, aj na nočných v službe u polície, len aby som Samuelovi mohol všetko dopriať. Ale nikdy mi to nevadilo. Na Samuela som si vyhradil čas vždy, keď ma potreboval.
Samuel bol vždy skvelý chalan a vedel som, že raz príde čas, keď začne pozerať po dievčatách. So Zuzanou sme boli pripravení, že to príde, ale predsa len nás zaskočilo, keď to prišlo skôr, než sme čakali. Bol ešte mladý, keď prišiel domov a povedal, že niekoho má. Samozrejme, že sme ju chceli spoznať. Hovorím mu nech ju privedie k nám na večeru. Neprotestoval, práve naopak, s úsmevom ju pozval a tešil sa, že ju môžeme spoznať.
Aj Zuzane sa ten nápad páčil. Boli sme presvedčení, že Samuel si vybral dobrú dievčinu, ale chceli sme ju naozaj spoznať predsa len, je to naše dieťa, a to sme chceli chrániť.
Keď nám ju predstavil, popravde, v prvej sekunde sa mi zdala byť ozaj milá. Volala sa Dorota, pôsobila veľmi slušne, bola milá, snažila sa úprimne zapadnúť. Ale čím viac sme sa s ňou bavili, tým viac som mal taký zvláštny pocit. Neskôr, keď som si spomenul na policajnú databázu, vybavilo sa mi, že Dorota už raz bola podozrivá z podvodov. Vraj vyhľadávala chalanov na internete, tvrdila, že je polosirota z Košíc a potom od nich pýtala peniaze tie vytiahla pod rôznymi zámienkami, a keď peniaze mala, zablokovala ich všade. Dokonca už mala aj zapis v registri, toľko ľudí už oklamala.
Keď som to Samuelovi povedal, že to naozaj nie je iba náš pocit, ale že máme aj konkrétne informácie, neveril mi. Strašne sa nahneval, povedal, že mu kazíme život a všetko si vymýšľame. Navyše si zbalil veci a odišiel bez slova k Dorote domov.
A už mesiac sa nám neozval, vôbec. Vieš, často rozmýšľam, či sme to nemali nechať tak veď možno sa fakt zmenila, alebo, kto vie, či si ju niekto nepodal naschvál.
Čo by si robil na mojom mieste, keby si bol otec v tejto pozícii? Lebo ja fakt netuším, čo teraz.
