Pred mnohými rokmi v Trnave, keď bol svet ešte o niečo pomalší, sa stalo čosi, na čo si teraz spomínam s prekvapujúcou jasnosťou. Môj brat Štefan sa oženil s Janou len preto, aby ublížil Evke žene, ktorú naozaj ľúbil. Chcel jej ukázať, že ho nezlomilo, keď ho nechala.
Štefan a Evka spolu chodili takmer dva roky. Miloval ju až po uši, bol by jej zniesol modré z neba a preskočil hory pre jej úsmev. Myslel, že ich vzťah smeruje k svadbe. Nútil ho však smútok, keď často počúval jej výhovorky:
Načo by sme sa teraz brali? Ešte som nedokončila školu, tvoj podnik len živorí. Ani poriadne auto nemáš, ani strechu nad hlavou. Keby si aspoň ten dom nepredal…
To Štefana trápilo, ale musel uznať pravdu v jej slovách. Býval so sestrou Katkou v rodičovskom byte, a v rodinnej firme sa ledva začal orientovať. Kto vedel, že bude musieť prebrať zodpovednosť ešte pred dokončením vysokej školy? Celé dni sa štiepil medzi snahu pozdvihnúť podnik a získať diplom.
Dom predali s Katkou po vzájomnej dohode podnik pre nich znamenal viac. Za pol roka, kým nevstúpili do dedičstva, narobilo sa dosť dlhov, obaja boli ešte študenti Štefan vo štvrtom ročníku, Katka v druhom. Predaj domu pokryl dlhy, umožnil investovať do tovaru pre ich obchod a ostalo aj niečo bokom.
Ale Evka bola iná chcela žiť naplno, nechcela čakať na nejaké potom. Dobre sa jej hovorilo z istoty rodičovského domu. Štefan sa však stal oporou pre svoju sestru, a hodnotil život inak. Raz bude aj auto, aj dom, aj záhrada, vravel si.
Cítil, že všetko sa točí správnym smerom, nič nenasvedčovalo zmene. Dohodli sa po telefóne, že pôjdu na nový slovenský film do kina. Evka povedala, nech po ňu nejde, čo ho prekvapilo nikdy nemala rada autobusy. Nakoniec ju zbadal, ako vystúpila z luxusného auta.
Prepáč, už spolu nemôžeme byť. Vydávam sa, stroho povedala, strčila mu do ruky knihu, otočila sa a nasadla naspäť do auta.
Štefan tam stál a spracovával, čo sa mu práve stalo. Čo sa mohlo odohrať za tie tri dni, čo som bol mimo Trnavy?
Katka mu všetko vyčítala z tváre:
Vieš už?
Len prikývol hlavou.
Našla si bohatého podnikateľa. Svadba je dvadsiateho piateho. Volala ma za svedka, ale odmietla som. Podvádzala ťa za chrbtom, Katka sa rozplakala z hnevu pre brata.
Upokoj sa, pohladil ju po vlasoch. Nech je ona šťastná, my budeme ešte viac.
Na celý deň sa zavrel v izbe. Katka klopala:
Aspoň sa najedz. Urobila som palacinky.
Podvečer vyšiel, oči mu žiarili zápalom:
Obleč sa, ideme preč, vyhlásil.
Čo chceš robiť?
Ožením sa s prvou dievčinou, ktorá bude chcieť za mňa, povedal pevným tónom.
Štefan, to nemôžeš, skúsila ho Katka zabrániť. Nehrá sa iba s tvojím životom.
Ale nedal sa.
Nechceš ísť, pôjdem sám.
V parku bolo mnoho ľudí. Prvá dievčina, čo počula jeho ponuku, si ťukla na čelo. Druhá sa od neho rýchlo vzdialila. Ale tretia, keď sa mu pozrela do očí, prikývla.
Ako sa voláš, kráska?
Božidara, povedala ticho.
Treba to osláviť, ťahal ju i Katku do kaviarne.
Pri stole vládlo rozpaky. Katka, nevediac čo povedať, mlčala. Štefan žil iba pre tú svoju pomstu. Vedel už, že zariadi svadbu tak, aby bola tiež 25-teho.
Túžim vedieť, čo vás viedlo k takej žiadosti od cudzej osoby, prelomila ticho Božidara. Ak je to unáhlené rozhodnutie, nebudem sa hnevať, ak sa rozídeme.
Nedá sa už cúvnuť. Zajtra podáme žiadosť a pôjdeme k tvojim rodičom, odvetil Štefan.
Podal jej ruku:
Navrhujem tykanie!
Celý mesiac do svadby sa stretávali denne. Hovorili spolu o živote, učili sa navzájom chápať.
Povieš mi, prečo to celé robíš? raz sa Božidara opýtala.
Každý máme svoje tajomstvá v truhlici, Štefan nehovoril priamo.
Dôležité, aby nás nezväzovali. A ty prečo si súhlasila?
Predstavila som si, že som princezná a môj otec, kráľ, ma vydáva za prvého, čo príde. V rozprávkach to vždy končí … žili šťastne až do smrti. Chcela som to vyskúšať.
V skutočnosti to však nebolo také jednoduché. Božidara tiež poznala sklamanie z lásky a stratila nemalé úspory. Vďaka tomu vedela rozpoznať neúprimných ľudí už na prvý pohľad. Štefan v nej videl rozvahu a odvahu pre činy.
Ktorá princezná si asi? dumal Štefan. Smutná, krásna alebo žabka?
Skús ma pobozkať, sama zistíš, zasmiala sa.
Ale nebolo ani bozkov, ani viac. Štefan všetko organizoval sám, Božidara si iba vyberala z toho, čo jej ponúkal. Ani šaty, ani závoj nenechal vybrať nikoho iného.
Budeš najkrajšia zo všetkých, opakoval jej.
V deň sobáša, keď čakali na matrike, narazili na Evku a jej ženícha. Štefan si nasadil úsmev:
Dovoľ mi zablahoželať, pobozkal Evku na líce. Buď šťastná so svojím pánom Peňaženkou.
Nerob tu divadlo, odvrkla Evka podráždene.
Odtiahla si Božidaru pohľadom. Bola vysoká, krásna, hrdá. Evka vedela, že prehrala. Niet tu šťastia. Mýlila sa v očakávaní.
Štefan sa vrátil k Božidare:
Všetko je v poriadku, zatváril sa spokojne.
Ešte stále sa dá cúvnuť, šepkala Božidara.
Už nie, hráme to do konca.
Až v obradnej sieni, keď sa mu pozrela do smutných, ale oddaných očí, pochopil, čo spáchal.
Urobím ťa šťastnou, povedal a v tej chvíli tomu veril.
Nastali manželské dni. Katka a Božidara si dobre rozumeli a tvorili dokonalý tím. Katka sa naučila krotiť svoje výbuchy, Božidara zase majstrovsky zvládala domácnosť a vedenie obchodu.
Ako skúsená účtovníčka Božidara rýchlo spravila v rodinných financiách poriadok. Za pol roka otvorili druhý obchod a k tomu ešte založili stavebnú partiu už nielen predávali stavebniny, ale robili aj rekonštrukcie bytov. Zisky vstúpili prudko!
Ukázalo sa, že Božidara je skutočnou Všezvedkou, všetko podala tak, že Štefan sa cítil autorom nápadov. Život bol pokojný, predvídateľný, usporiadaný. Rutina, hovoril si Štefan nespokojne, dusí ma to, nemilujem ju, tým je to jasné.
Vďaka nadaniu Božidary podnikali veľké stavby, staval sa vlastný dom. Čím lepšie sa im darilo, tým viac sa myšlienkami vracal k Evke. Keby bola počkala… Keby videla, aké mám auto! A ten dom, je ako palác! Štefan pocítil pochybnosti: Čo ak…
Božidara vedela, že niečo nie je v poriadku. Snažila sa získavať jeho lásku, ale vedela, že srdcu nerozkážeš. Nie každá rozprávka má šťastný koniec, uvažovala potichu, ale stále nestrácala nádej veď i jej meno to sľubovalo.
Katka to všetko pozorovala:
Stratíš viac, než získaš, našla ho na Evkinej stránke na sociálnej sieti.
Nestaraj sa, odvrkol Štefan.
Katka naňho pozrela zamračene:
Hlupák, Božidara ťa miluje naozaj, a ty sa iba hráš!
Ešte aby mi deva dávala rozumy, zlostil sa Štefan. Túžba po Evke bola čoraz silnejšia. Nakoniec jej napísal.
Evka sa sťažovala: jej život sa nevydaril. Manžel ju vyhodil, školu nedokončila, nemá slušnú prácu, býva v podnájme v Bratislave.
Štefan zvažoval: Ísť tam? Neísť? Náhoda zariadila, že zostal sám, keď Božidara odišla na týždeň za chorou babkou na vidiek.
Rozhodol sa, dohodol si stretko. Cestou do Bratislavy bol plný nádeje. Hlavou mu behali plány a vyznania.
No realita bola tvrdá.
Si fešák, vrhla sa naňho Evka. Zrazu ho ovalil pach neumytého tela. Odsunul ju so slovami:
Pozerajú sa ľudia.
Nech sa kukajú! zasmiala sa drzo Evka. Mini sukňa, lacné líčenie, pochybný parfum… Ani v jednej veci sa nemohla rovnať jeho Božidare. A bola vždy takáto? Ako som si to nevšimol? uvažoval znechutene, keď Evka pila ležiacku.
Daj mi trochu peňazí, odmením ťa, neisto zalichotila.
Nevedel, ako sa jej zbaviť.
Prepáč, mám robotu, dvihol sa od stola Štefan.
Zajtra zas?
Asi ťažko, zavolal čašníka. Prosím o účet.
Ja si ešte posedím, prosila Evka.
Slečna si môže užiť v rámci tejto sumy, vložil do účetnice poriadnu slovenskú bankovku.
Čašník prikývol, rozumel.
Domov sa ponáhľal, ako len mohol.
Som blázon, Katka mala pravdu! Prečo som sa do toho púšťal? Ale možno mi týmto došlo, čo mám doma?
Nikdy som Božidaru neoslovil zdrobneninou. Nie je na svete bližší človek ako ona, zastal auto, až sa pozemnú brzdou zaprel. Sedel päť minút, v hlave sa mu preháňali roky od svadby.
Vidí pred sebou jej tvár, sýtomodré oči, v spomienkach cíti jej jemné dotyky. Sľúbil som, že ju urobím šťastnou, pomyslel si. Naštartoval, pustil sa po ceste a obkľukou smeroval na dedinu.
Týždeň je priveľa. Nezvládol som bez teba ani dva dni, povedal, keď Božidara vybehla z babkineho domu oproti nemu.
Ty môj blázon, usmievala sa cez slzy.
Božidarka moja, milovaná, šepkal jej do vlasov a obom sa z radosti krútila hlava.
