Krásna úvaha až človeku dôjdu slová
Jedna žena, ktorá žila v neustálom konflikte so svojím manželom, prekonala zástavu srdca. Keď bola na prahu smrti, zjavil sa jej anjel a povedal, že po spočítaní jej dobrých a zlých skutkov ešte nemôže vstúpiť do neba. Navrhol jej, že sa môže na niekoľko dní vrátiť na zem a doplniť chýbajúce dobré skutky. Súhlasila a ocitla sa opäť doma so svojím manželom. Ten s ňou už dávno nehovoril boli od seba odcudzení.
Pomyslela si:
Mala by som sa s týmto človekom zmieriť. Už dlho spáva na gauči, nevarím mu. Práve si žehlí košeľu do práce urobím mu prekvapenie.
Keď manžel odišiel, začala mu prať a žehliť všetky veci. Uvarila chutný obed, na stôl dala kvety a sviečky, a na gauč položila lístok:
Myslím, že by si sa lepšie vyspal v posteli, ktorá kedysi patrila nám. V tej posteli, kde sa zrodili z lásky naše deti. Kde sme prežili toľko nocí v objatí, zaháňajúc strachy a cítiac blízkosť jeden druhého. Tá láska tam stále je a čaká na nás. Ak mi dokážeš odpustiť všetky moje chyby stretnime sa tam.
Tvoja žena
Keď dopísala poslednú vetu: Ak mi dokážeš odpustiť všetky moje chyby, zamyslela sa:
Som ja normálna? Mám sa mu ospravedlňovať? Veď on sa vracal domov nervózny, keď stratil prácu v podniku a nevedel nájsť inú. Musela som obracať každé euro, a ešte znášať jeho výbuchy. Začal piť, celé hodiny presedel v kresle, umlčoval deti, ktoré sa len chceli hrať. Kričal na mňa, keď som povedala, že takto to ďalej nepôjde. Všetko pokazil a ja mám prosiť o odpustenie?
V hneve roztrhala list a vtedy začula hlas anjela:
Pamätaj: ešte zopár dobrých skutkov a budeš môcť vstúpiť do neba. Inak sa tam nedostaneš.
Rozmýšľala:
Má to zmysel?
A napísala list znova, tentoraz naplnila jeho slová viac teplom:
Nič som vtedy nechápala. Nevidela som tvoj strach, keď si po rokoch istoty prišiel o prácu. Muselo ťa to veľmi desiť. Pamätám si, ako si sníval, čo všetko budeme robiť na dôchodku. Mohla som ti pomôcť tie sny naplniť, namiesto toho, aby som ťa nútila robiť taxikára, čo si nikdy nechcel.
Pamätám si na tú noc, keď som roztrhala tvoje milostné listy a spálila plátna tvojich obrazov. Hnevala som sa, že si sa zavrel do izby a míňal peniaze na farby, alebo si pre mňa písal básne. Mala som ti pomôcť tie obrazy predať naozaj boli krásne. Aj ja som sa bála. Aj ja som sa cítila v bezpečí len vtedy, keď si mal istú prácu v podniku. Nevidela som tvoju bolesť.
Prosím, odpusť mi, môj drahý. Sľubujem, že odteraz bude všetko iné. Ľúbim ťa.
Tvoja žena
Keď sa muž vrátil z práce, hneď zacítil, že sa niečo zmenilo. Vôňa jedla, sviečky na stole, jeho obľúbená hudba a lístok na gauči.
Keď žena vyšla z kuchyne s mísou v rukách, videla manžela, ako plače ako dieťa. Položila obed a objala ho. Netrebalo vysloviť ani slovo. Plakali spolu. Vzal ju do náručia a preniesol do postele. Milovali sa s tou istou vášňou ako v prvý deň.
Potom jedli večeru, smiali sa a spomínali na veselé zážitky z detstva svojich detí.
Neskôr, keď upratovala kuchyňu, uvidela v záhrade anjela. Vybehla k nemu v slzách:
Prosím, anjelik, dovoľ mi zostať ešte chvíľu. Chcem mu pomôcť znova maľovať, chcem napraviť, čo som pokazila. Sľubujem, že bude skoro šťastný. Potom pôjdem s tebou.
Anjel jej odpovedal:
Nemusím ťa nikam brať. Už si v nebi. Zaslúžila si si to. Len nezabudni na peklo, v ktorom si žila a na to, že nebo je často bližšie, než si myslíš.
Vtedy začula hlas manžela z domu:
Miláčik, je chladno, poď spať. Zajtra bude nový deň.
Pomyslela si:
Áno vďakabohu, že zajtra bude nový deň.
Na zamyslenie:
Ty, čo sa sťažuješ na to, čo nedostávaš uvažoval si, koľko ty sám dávaš?
Ty, ktorý trpíš napadlo ťa, koľko trápenia spôsobuješ iným?
Ty, ktorý iných obviňuješ z nevedomosti skúmal si vlastné?
Ty, ktorý odsudzuješ chyby vidíš svoje vlastné?
Ty, čo hovoríš, že si úprimný priateľ si úprimný aj k sebe?
Ty, čo sa sťažuješ na nedostatok vidíš, koľko už máš?
Ty, ktorý kritizuješ svet spravil si niečo, aby bol lepší?
Ty, čo túžiš po nebi koľko si spravil, aby si zmenšil peklo okolo seba?
Ty, čo hovoríš, že si pokorný si naozaj skromný?
Ty, ktorý odsudzuješ zlo šíriš dobro?
Ty, ktorý sa sťažuješ na ľahostajnosť dáváš aj ty lásku?
Ty, ktorý sa bojíš chudoby vieš si vážiť to, čo máš?
Ty, ktorého bodajú tŕne sadíš ruže?
Ty, čo sa bojíš tmy zapáliš svetlo?
Ty, ktorý myslíš iba na seba staráš sa o druhých?
Ty, čo sa cítiš malý snažíš sa rásť?
Ty, ktorý sa bojíš samoty dávaš niekomu svoju blízkosť?
Ty, ktorý sa bojíš choroby dbáš o svoje zdravie?
Ty, ktorý túžiš po zmieri zápasíš s konfliktmi?
