Vždy budem s tebou
Nepredstavuj si, že to zas otvoríš! Už sme to prebrali miliónkrát! Prečo sa k tomu musíme stále vracať? Zuzana mávne unavene rukou a znova sa otočí ku sporáku.
Dnes je deň, akýsi smutný a bez radosti. Začal sa ešte o piatej ráno, keď Adam vbehol k nej do spálne a potľapkal ju po ramene:
Mami, bolí ma hrdlo!
Zuzana, ešte ledva prebratá zo spánku, prisunula pery k chlapcovmu čelu horúčka. V tom momente bola úplne hore.
Máš teplotu, zlatko. Poď, ideme! Zuzana si vezme Adama do náručia, zamkne za nimi dvere izby. Nemá chuť znášať reči Tomáša o tom, že sa zle vyspal.
Zmeria Adamovi teplotu, podá sirup proti horúčke, uloží ho naspäť do postele, a keď si pozrie čas, vie, že späť do postele to už nemá zmysel. Radšej počká, kým otvorí poliklinika a zavolá doktora. Keď sa presvedčí, že Adam už zaspal, vyjde do kuchyne, urobí si kávu a postaví sa k oknu.
Tento rok je zima nezvyčajne bohatá na sneh. Dvor je prikrytý hrubou perinou bieleho snehu, ktorý padal celú noc. Takmer žiadne stopy tam nie sú, len občas sa tiahnu tenké línie po čerstvom snehu, keď niekto skoro ráno utekal do práce. Zuzana kútikom oka zachytí pohyb a neudrží sa smiechu. Maco, kocúr susedky tety Evy, veselo skáče po dvore a takmer mizne v závejoch, len aby sa s rozmachom objavil o meter ďalej. Neodradí ho ani taký mráz a chumelica! Maco je taký svojský, že doma by nikdy nevybavil “potrebu” a teta Eva ho musí vypustiť von vždy, keď si to zažiada a zažiada si poriadne nahlas! Všetci v paneláku počujú jeho protesty, keď je dvere neskoro. Ale treba uznať, nikdy nespraví neporiadok doma.
Len včera videla Zuzana Maca, keď šla po Adama do škôlky, ako sa nevraživo škriepil, kým kráčal k dverám.
Tak, poď, poď! Ešte mi budeš mudrovať! Pozri sa na tohto šéfa! zasmiala sa teta Eva. Človek má pocit, že on je tu pán, nie ja! Takí sú chlapi, no čo už.
Dobrý deň, teta Eva! Veru, poriadny chlapík.
A ešte aký! Moja karma, vychovávať samých vážnych mužov
Zuzana sa len pousmeje a ide ďalej. Nemá čo dodať. Tetin syn Martin je tiež vážny typ. Aj rozumný, s dobrým vtipom, málokto to ale vie oceniť. Pre väčšinu bol vždy len tichý “okuliarnik” útle postavy, do ktorého dievčatá veľa nepozerali. Zuzana a Martin sú priatelia už od detstva, odkedy si pamätá, on bol vždy nablízku. Aj keď bola malá a prišla o mamu Martin, ktorý si otca stratil o dva roky skôr, to pochopil ešte lepšie než dospelí. Martin u nich takmer býval. Teta Eva chápavo prikývla, keď Zuzana potrebovala spoločnosť. Susedia nosili jedlo, strážili malú Zuzku, keď musel jej otec, Štefan, odísť, nikdy teta Eva nespomenula synovi, že sa vracal neskoro. Martin sa Zuzane neustále venoval: písali úlohy, čítal jej, presviedčal ju do spoločných hier, vozil ju na gymnastiku a tance, kam ju mamka prihlásila
Trpezlivosť a láskavosť toho vážneho chlapca spravili, že sa Zuzana pomaly otvorila. A keď našli na ulici slepé mačiatko a privliekli ho domov, prvýkrát po pohrebe mama Zuzana prehovorila: poprosila o mlieko. Teta Eva jej podala fľašku a pošepkala: Vďaka Bohu, už sa nám vrátila!
Mačiatko ostalo u Martina Zuzanin otec bol alergik.
Priateľstvo silnelo obaja jedináci, každý v druhom našiel to, čo chýbalo: oporu, blízkosť, porozumenie. Nemuseli si vždy všetko hovoriť, rozumeli si pohľadom. Dospelí sa čudovali ich zvláštnemu súzneniu, ale nikdy sa nevmiešavali, ticho ich priateľstvo podporovali.
To všetko sa začalo kaziť až ku koncu strednej školy. Zuzana vyrástla na krásnu dievčinu, o ktorú bol záujem, a Martin to len mlčky sledoval kým sa neobjavil Tomáš. S Tomášom sa zoznámila v zime, keď spadla na schodoch športovej haly.
Slečna, ste v poriadku? Pomôžem? mladý, šarmantný muž jej podal ruku. Schody sú jeden ľad! Nič neni zlomené?
Keď sa mu Zuzana pozrela do očí, náhle onemela. Nikdy neverila na lásku na prvý pohľad, pokladala to za bláznivé básnické nezmysly, ale teraz sa musela priznať, že sa mýlila.
Som stratená, Maťo! Úplne! On je
Aký? Martin bol zamračený, no Zuzana bola zahĺbená do myšlienok.
Najlepší! roztočila sa Zuzana. Mohol by si sa potešiť so mnou, nie?
Áno, samozrejme. Som rád, že si šťastná. Martin sa usmial, ale neúprimne a narýchlo sa vyhovoril.
Zuzana to nepostrehla, mala hlavu v oblakoch. S Tomášom boli spolu vyše troch rokov, kým si povedali, že dosť vyrástli na svoj život. Dali to vedieť rodičom a išli ohlásiť svadbu na matriku.
Škoda, že nemôžem mať družbu ako “družičku”! Keby mohol byť Martin mojou družbou… Zuzana stála pred zrkadlom a skúšala svadobné šaty, ktoré jej upravovali na mieru.
Martin, ktorý ju doniesol do krajčírstva, zamyslene sedel na lavičke. Takmer ho krajčírka vyhodila zo skúšobne: Ženích nesmie vidieť nevestu v šatách! To nie je ženích, ale môj kamarát! smiala sa Zuzana.
Dnes je všetko možné poznamenala krajčírka. Ale poďme už, Zuzka. Musíme ešte vybrať tortu.
Vtedy ešte Zuzana netušila, že na Tomášovi jej časom začne prekážať množstvo vecí. Po svadbe ochorela obyčajná angína, ale keď bolo treba ísť na platené vyšetrenia, Tomáš začal: Veď sú peniaze na dovolenku, si mladá, čo z teba spravia starú Štefan, Zuzanin otec, zaplatil všetko mlčky. Zdravie sa dávalo dokopy vyše roka. Aj tak už mala Zuzana diagnózu so srdcom, odporúčali len podpornú liečbu.
Keď zistila, že je tehotná, bola automaticky riziková.
Zamyslite sa nad tým, je to veľká záťaž, odporúčala lekárka.
Nie je čo rozmýšľať. Budem rodiť.
A urobili všetko, čo sa dalo. Posledné tri mesiace bola v nemocnici. Adam sa narodil zdravý, ale čo to stálo, vedeli len Zuzana, jej otec a Martin. O to jasnejšie si uvedomila, že Tomáš žije vo svojom svete, kde ona je len jedna z postáv. Keď sa Adam narodil, Tomáš išiel “oslavovať” tak, že ho tri dni nikto nevedel nájsť. Zuzana mala chuť sa ihneď rozviesť, zabránilo jej v tom len to, ako sa Tomáš prvíkrát pozrel na Adama. K synovi bol vzorný staral sa, vstával v noci, menil plienky Aj keď boli chvíle, keď mu dieťa prekážalo a Zuzana musela syna odnášať preč To striedanie nálad ju zneisťovalo.
Ich manželstvo sa v tejto podobne rozpadlo na dva od seba nezávislé svety. Adam často chorľavel, Zuzana lietala s ním po lekároch, väčšinou všetko musela zvládať sama. Otec ju naučil šoférovať, postrážil Adama, kým si robila vodičák, a kúpil jej malé, ale spoľahlivé staršie auto, aby nebola odkázaná na Tomáša, ktorý bol často neprístupný.
Štefan už dávno Tomášovi “prečítal všetko”, ale mlčal, čakal, kedy dcéra sama rozhodne. Raz, keď bol Adam vážne chorý už niekoľko dní a Zuzana už bola na pokraji síl, odovzdala spacieho Adama otcovi a zostala len tak ležať, úplne vyčerpaná. Keď sa prebrala, otec jej iba povedal:
Zuzka, nebudem radiť ani sa vypytovať. Len pamätaj, nie si sama. Dobro?
Viem to, ocino, viem Len ešte nie som pripravená to celé riešiť, Zuzana otca objíme.
Po celý ten čas, keď sa Zuzana snažila postarať o Adamovo zdravie, sa znovu a znovu objavoval Martin. Nakúpil lieky, keď musela byť pri Adamovi a Tomáš nemal čas. Opravil auto, či odviezol na opravu, čokoľvek bolo treba vyriešiť, išlo hladko. Zuzana si uvedomovala, že asi niekedy využíva Martinovu dobrotu, ale nedokázala inak. Bol jediný človek, ktorému naplno dôverovala.
Dnes sa Zuzana díva von na zasnežený dvor a myslí, že Martin sa vracia z pracovky možno ho poprosí, nech ich vezme k lekárovi, lebo auto zasa vypovedalo a peniaze sú teraz napnutejšie než kedykoľvek. Tomáš tvrdí, že všetky investície idú do biznisu a zo Zuzaninej výplaty ledva prežijú, veď kvôli Adamovi je stále na OCR-ke. Aspoň že bývajú v otcovej bytovke Štefan žije už druhý rok na chalupe.
Zuzana pozrie na hodiny, volá do polikliniky. Mala šťastie detská lekárka už nastúpila po dovolenke a prijala výjazd domov.
Položí mobil a chystá raňajky, keď do kuchyne vkročí rozospatý Tomáš.
Čo zasa bolo? Prečo ste tu po nociach narobili búrku?
Adam je chorý, vecne povie Zuzana.
A to musíte šaškovať celú noc? No, nevyspal som sa aj tak. Idem do sprchy, chcem raňajky a idem preč, mám toho veľa.
Zuzana obráti v tichosti palacinky, skôr pre Adama; keď je chorý, nie je síce mrzutý, ale jedlo pre zdravých mu chutí najviac. Vie, že aj Tomáš má rád palacinky, nebude teda reptať.
A čo, rozprávala si s otcom?
Nie.
A dokedy to chceš naťahovať?
Už som povedala, že s ním o tom nebudem rozprávať. A nebudem ho prosiť, nech prepíše byt na nás.
Tvoje tvrdohlavé hlúposti ma už vytáčajú. Stále len ťaháš a ťaháš! Ja platím na túto domácnosť a bývam tu pomaly ako na podnájme. Ty furt len pýtaš peniaze, to na Adama, to na seba. Drhnem celý deň a stále nič nie je dobré!
Tomáš ešte niečo hovorí, ale Zuzana ho už nepočuje. Niečo sa v nej roztrhlo, v srdci presne počula, ako pukla posledná struna, čo ich ešte spájala. Spomienky, čo sa viazali na ich začiatok, lásku, jemnosť, svadobný deň koniec. Položila obracačku na bok, otočila sa Tomášovi tvárou.
Povedzme to raz a dosť dnes si zbalíš veci a odídeš. Rozvádzame sa, Tomáš. Takto už nechcem fungovať a myslím, že ani tebe to nevyhovuje, nemusíš predstierať. Kto platil a platí, rozoberať nebudeme. Myslíme na Adama ostaneme mu obaja rodičia, aj keď každý inde.
Tomáš najprv mlčí, potom skúsi niečo povedať, no len treskne vidličkou o stôl.
Vážne? Skús si do večera rozmyslieť, čo hovoríš, hádam sa uvedomíš. Prídem večer.
Ja už som sa rozhodla, Tomáš. Ty ma poznáš, vieš, že to znamená koniec.
Tak si myslíš, že ťa ešte niekto chce? Aj s deckom? Veď uvidíš. Ak sa rozmyslíš, ozvi sa. Budem u našich.
Ako chceš, otočí sa mu chrbtom, slzy na krajíčku.
Keď sa zabuchnú vchodové dvere, sadne si Zuzana na stoličku, dovolí si konečne poriadne vyplakať, kým Adam spí. Potom, keď počuje malého ťapkať ku kuchyni, rýchlo utrie oči a nachystá mu tanier.
Najlepší uzdravujúci sa chlapec na svete! Pôjdeš na raňajky?
Nie som veľmi hladný, aj hlava ma bolí, mami.
Palacinky aj hlave pomáhajú, nie?
Áno! Ale s džemom!
Samozrejme!
Po odchode lekárky, ktorá predpíše lieky a povie, čo robiť, sa Zuzana chystá do lekárne. Už chce volať otcovi, keď niekto zaklope na dvere klopať mohol len Martin. Jediný, kto nikdy nezvonil, a stal sa to medzi nimi tajný znak.
Ahoj!
Ahoj, ako sa držíte? Martin nesie v ruke krabicu s autíčkom. Zuzana si uvedomí, že už dlho si nepamätá, že by Tomáš synovi niečo kúpil; všetky darčeky zabezpečovala len ona, Martin nikdy neprišiel naprázdno.
Adam je znova chorý. Postrážiš ho? Potrebujem skočiť do lekárne.
Jasné, alebo tam zájdem ja daj mi zoznam.
Zuzana mu podá papierik, Martin hneď odíde.
Len čo sa dvere zavrú, Zuzane zazvoní telefón.
Zuzana Štefanová?
Áno.
Tu Krajská nemocnica Bratislava, prijali sme vášho otca.
Čo sa stalo? stisne mobil tak, že cíti jeho hrany.
Infarkt. Stav je vážny.
Idem.
Začne pobehovať po byte, nevie, čo skôr. Otec nikdy na srdce nesťažoval. Teraz si uvedomí, aké ľahké je niekoho v sekunde stratiť.
Vytočí číslo Tomáša.
Tomáš
Čo je? Už si si rozmyslela, že predsa
Tomáš, otec je v nemocnici. Má infarkt.
No a? Čo odo mňa chceš? Veď sa rozvádzame, nie?
Zuzana šokovane stlačí červené tlačidlo.
Keď sa Martin vráti s liekmi, Zuzana je už oblečená.
Kam ideš?
Otec je v nemocnici, infarkt.
Viac netreba vysvetľovať. Martin zavolá mamu, teta Eva ostáva pri Adamovi, Zuzana s Martinom utekajú do nemocnice.
Celý večer čakajú na správy. Mlčia, kým Zuzana nevydrží:
Ďakujem Je úžasné, že si tu so mnou.
Ja budem vždy s tebou
Viem, Martin. Teraz už viem
O hodinu prichádza doktor. Vidí Zuzanu, spiacu s hlavou na Martinovom ramene. Opatrne ju zobudí.
Preložili sme vášho otca na izbu. Čaká ho ešte dlhá rekonvalescencia, ale najhoršie má za sebou. Choďte domov, zistite si u sestričiek návštevné hodiny, zajtra môžete prísť.
Zuzana bez slova objíme Martina a konečne sa rozplače, cítiac, ako z nej odchádza všetka bolesť, čo sa v nej nazbierala za celé tie roky.
