Bezpodmienečná láska
Vieš čo, keď som bola minule u Katky na návšteve v jej byte v Ružinove, došlo k takej smiešnej, ale aj milučkej situácii Katka sa práve krútila po kuchyni, keď som v obývačke zbadala niečo čierne pod sedačkou. Nahla som sa, a vytiahla odtiaľ pánsku ponožku. No nemohla som sa nezasmiať:
Katka, tvoj manžel je teda poriadny lajdák! zahundrala som popri smiechu a zavrtela tou ponožkou vo vzduchu. Vyzerá úplne ako z reklamného letáka na najusporiadanejšieho chlapa, a tu toto!
Katka vyšla z kuchyne, ruky si utierala do kuchynskej utierky, a s prekvapeným výrazom nechápavo nadvihla obočie:
Odkiaľ ti to napadlo?
Len som mlčky ukázala na tú čiernu ponožku, akoby som držala v ruke dôkaz zločinu.
Katkina tvár hneď trochu sčervenela a začala sa brániť:
Veď to nie je od Peťa! To naša Micinka vyvádza. Vieš, ona rada všeličo vyťahuje z koša na prádlo v kúpeľni, ešte je to maličký zbojník, ničoho väčšieho by zatiaľ nevládala odtiahnuť!
A veď Katkinu mačku Micinku som dodnes poznala iba z fotiek na Instagrame už podľa nich to bola obrovská roztomilosť sama pre seba.
Micinka? Ach, áno, tú vašu rozkošnú! A kde sa schováva teraz? Ja tu už desať minút sedím, a stále som ju nestihla pohladkať, to je trestuhodné!
Katka sa na mne pobavila, lebo dobre vedela, ako strašne zbožňujem mačky.
Pozri pri radiátore v kresle, usmiala sa. To je jej bunker. Ale pozor, pazúriky má ostré, a cudzích ľudí veľmi nemusí. Ak čosi, lekárnička je v kúpeľni, ja zatiaľ nachystám kávu.
Potichu, na špičkách, som sa prikradla k veľkému zelenému kreslu. Tam, na svetlom huňatom dekách, ležala skrútená malá guľa bielej srsti s touto krásnou sivou pásikavou mačičkou. Micinka pokojne odfukovala, ouška jej neposedne pohojdávali sem a tam a malinký chvostík sa občas mykol.
No ahoj, krásavica šepkám, snažiac sa ju nevyľakať. Opatrne som natiahla ruku, chcela som ju pohladkať len tak letmo.
Micinka rozlepila jedno oko, skúmavo na mňa krátko pozrela a potom ho zas privrela. Ale za sekundu šmarila labkou a hneď som mala na zápästí tenučkú škrabanec.
Au! Dobre, povedzme, že to bol zoznamovací rituál, zasmiala som sa.
No aj tak som nabrala odvahu a jemne jej zaškrabkala za uškom. Mačka sa na okamih zarazila, potom rozpriadla tak intenzívne, až to pripomínalo vŕtanie v stene a spokojne sa znova schúlila do klbka.
Keď sa Katka vrátila z kuchyne s voňavým kafičkom a miskou plnou čokoládových cukríkov, našla ma, ako sedím s blaženým výrazom a škrabkám jej bielu guľôčku po brušku. Smiala som sa, len čo mi prsty dovolili. Micinka spokojne prižmúrila oči a vrnela na celé kolo. Malý škrabanec na zápästí bol úplne bezvýznamný stálo to za každý centimeter pohladkania.
Je to poklad, šťastne som vyhlásila, jemne ju podráždila pod bradou. Mačka sa hneď prevrátila na chrbát, aby som ju škrabkala ďalej. Chcem z nej dvojičku! Aj našej Fialke by taký kamoš prišiel vhod.
Môžem ti dať kontakt na útulok, je tam takých magických tvorkýň na rozdávanie, mrkla na mňa Katka a položila šálky ku gauču. Chvíľu sa len dívala, ako sa šantička s mačiatkom úplne vtiahla do sveta detských radostí.
Ešte nie, trošku som zvážnela, znovu pohladila Micinku, ktorá hneď protestne mraučala, keď som prestala. No veď vieš, chystáme sa s Vladom na svadbu, a on by ďalšie zviera doma asi nerozdýchal. Aj Fialku ledva znáša.
Vážne? Nemá rád zvieratá? sadla si Katka ku mne, objala šálku dlaňami a privrela oči, no s otázkou vnímala úplne naplno.
Má rád poriadok. Ale až príliš, povzdychla som si. Dlahá niekde chlpy, raz záchodová podložka na bok, hračky uprostred predsiene Porozum mi, Vlad je inak fajn! Len preňho musí byť všetko tip-top, nula chaosu.
Katkina tvár sa akoby zamkla. Jemne si pošúcha pravé zápästie, stíchla, akoby ju niečo vo vnútri zabolelo. Jej pohľad zhasol a na chvíľu je tu akési ticho.
Katka? znepokojene jej prejdem po ramene. Položím Micinku späť na kreslo, opatrne sa otočím k priateľke. Deje sa niečo?
Takto som ju ešte nevidela vždy optimistka, vždy úsmev na perách, vždy slnko medzi ľuďmi. Teraz mala v očiach ťažobu, a na tvári tieň.
To nič, už je to dávno, Katka sa usmiala, ale bol to taký kŕčovitý úsmev. Chvíľu mlčí, potom sa nadychne: Vieš, zažila som si svoje. Dám ti len jeden tip skôr než sa vezmeš a ešte skôr, než začneš plánovať deti, skús s Vladom rok bývať. Uvidíš, čo znamená prispôsobovať sa niekomu denne, žiť podľa jeho vzorcov a báť sa spraviť chybu.
Opatrne som sa jej spýtala, či mi o tom povie viac ale nechcela som ju nútiť. Vysvitlo však, že pre Katku bolo dôležité, aby som rozumela, čo jej život naučil.
***
Keď mala Katka devätnásť, zoznámila sa so Štefanom. Bol takmer o desať rokov starší, sebavedomý, gentleman, nosil jej kytičky len-tak, pamätal si, že pije zelený čaj s mätou, hodiny s ňou sedel nad študijnými zápiskami a prejavoval záujem, ktorý ju roztápal. Rodičia jej už nehovorili do života: otec žil v Michalovciach s novou rodinou, mama riešila hlavne seba. Katke vlastne nikto do ničoho nezasahoval bola šťastná, keď mala konečne niekoho svojho.
Prvé mesiace manželstva vo Vrakuni boli fajn no potom príkladný poriadok v byte začal vyzeral skôr ako posadnutosť. Ak bola niekde prach, Štefan hneď sprísnel.
Pozri, v predsieni je zašpinené. Choď to umyť!
Ale veď je po polnoci, zajtra mám skúšku, prosila ho, ale on na to, že cez deň bola na mobile
Musela vziať handru a v nočnej košeli pucovať chodbu. Inokedy zrútil celý poskladaný obsah skrine na zem, len aby ukázal, že to nie je podľa jeho predstáv.
Týmto spôsobom sa v byte už ani necítila sama sebou. Ak náhodou neskontrolovala, či v kuchyni neostala šálka, alebo opustila byt bez dokonale ustlanej postele, mohla čakať výbuch hnevu, výčitky, ba občas aj bolestivý stisk na zápästí. Nikdy ju neudrel do tváre, vždy iba za ruku no bývalo to ozaj boľavé, plné modrín, čo potom taja schovávala pod dlhým rukávom.
Začala chodiť ako po špičkách, budiť sa aj päťkrát za noc a každý deň prekontrolovať všetko, čo sa doma len dalo. Nečudo, že jedného dňa, medzi prednáškami na matfyze, jednoducho skolabovala. Keď sa prebrala v nemocnici na Antolskej, lekár sa jej spýtal, kde žije, s kým a ako. Prvýkrát jej svitlo, že už nevládze.
Prišiel aj Štefan, ale keď ledva otvorila oči, už mal poznámky k tomu, že má mastné vlasy a na župane škvrnu. V tej chvíli do miestnosti vošla staršia sestrička a pustila ho do protiútoku:
Nech sa páči, von! Alebo vám vyprášim hlavu metlou, že si to zapamätáte!
Katka sa rozchichotala nervózne, trochu so slzami, ale úprimne. Sestrička ju pohladila a prehodila:
Zlaté dievča, načo toto všetko trpíš? Chlapov je na Slovensku dosť a byt máš po babičke. Stačí len nabrať odvahu.
To bola pre Katku posledná kvapka. Rozvod prebehol rýchlo Štefan ani neprišiel na súd, právnik vybavil podpisy, a Katka odchádzala domov s pocitom, akoby z nej padol stovky kíl váhy.
Začala bývať v malej garsónke na Kramároch, z práce v kníhkupectve si platila účty stačilo jej mať pokoj. Ráno sedávala s kávou na miniatúrnom balkóne a pozorovala, ako sa rozvidnieva Bratislava, vdychovala vôňu orgovánu a po dlhých týždňoch sa znova smiala sama pre seba.
A vtedy narazila na Michala. Najskôr zákazník, pýtal si knihy o výtvarnom umení, potom začal chodiť častejšie, vypytovať sa nielen na nové knižky, ale aj na jej názory, až jedného dňa navrhol, či nepôjdu spolu na kávu.
Katka dlho váhala. Mala traumu z domova. Pri každom prudšom pohybe sa strhla; keď Michal len upravoval sako, podvedome cúvla. On si všimol, čo s ňou je, a netlačil. Len bol, smial sa, žartoval, bol láskavý a vnímal, čo prežíva. Jedného večera v kaviarni jej položil dlaň na ruku, keď sa zľakla hlasného buchnutia, a potichu sa opýtal:
Je to v poriadku? Nechceš mi povedať, čo ťa trápi?
A ona mu to vysypala, všetky obavy, smútok, čo už dva roky nosila v sebe, slzičky, čo tiekli popod rukáv On ju len počúval, nemoralizoval, nedával rady. A potom jej povedal:
Nikdy ti neublížim. Ak ti bude lepšie, pokojne si najmem pani na upratovanie. Ty už nikomu nemusíš nič dokazovať. Stačí, že si.
Katke vtedy prvýkrát odľahlo mala pocit, že si ju niekto skutočne váži, nie pre dokonalý byt, ani vyrovnané uteráky. Vrátila sa domov, pustila si rádio, pohladila Micinku a bola šťastná. Lebo pochopila, že domov je tam, kde ťa majú radi takého, aký si.
***
Takto to bolo, zakončila rozprávanie Katka. Jej úsmev bol ešte trochu neistý, oči sa leskli, no na tvári jej bolo badať úľavu. Najcennejší pocit je asi to, keď ťa niekto prijíma aj so všetkými tvojimi muchami. Šťastie nie je v predstavách časopisov ani vitrínových rodinách.
Micinka si spokojne vyskočila Katke do lona a zabručala. Katka ju pohladila a šťastne sa zasmiala:
Ani Micinka nie je dokonalá raz ukradne ponožku, raz spraví dieru do záclony A aj tak ju ľúbim najviac na svete.
Podala som jej servítku, len tak, potichu, aby som jej ten krehký moment nenarušila. Mala som slzy na krajíčku lebo takéto príbehy sa fakt dejú a aj také ženy ako Katka sa z toho dokážu postaviť.
Katka, ty si úžasná, fakt Ani netušíš, ako si ma tým svojím príbehom posilnila. Ver, že teraz si budem dávať lepší pozor aj na seba a na to, s kým idem ďalej, povedala som a usmiala sa s úľavou.
Vonku sa stmievalo, vnímal som, ako za oknom rozkvitá prvá hviezda, v izbe praskal krb a pokojná atmosféra týchto obyčajných ale vzácnych chvíľ ostávala ešte dlho a napĺňala mi srdce. Pretože som vedela: nemusím byť dokonalá. Stačí, že som sama sebou.
A že láska… mala by byť vždy bez podmienok.
