Kolegyne a kamarátky Terézii závideli podarilo sa jej uloviť staršieho a zabezpečeného chlapa. Andrej bol od nej o pätnásť rokov starší a bol riaditeľom firmy, kde Terézia pracovala.
Ešte len prišla do firmy a už sa vydáva, šuškali v kancelárii medzi sebou.
Z ničoho, hneď do bohatstva.
Presne tak.
Terézia však nechcela svoju známosť so šéfom nejako rozmazávať. Ich vzťah začal ešte skôr, než nastúpila do firmy. A popravde, ani nevedela, že Andrej je generálny riaditeľ, keď len tak naslepo šla na pohovor. Aj tak ju ihneď prijali na miesto, hoci Andrej tvrdil, že sa do výberu zamestnancov vôbec nemiešal, všetko vybavil personalista podľa životopisu a praxe.
Skrývali vzťah až do chvíle, kým sa to nedalo pred kolegami ďalej tajiť. Rumor, že vdovec Andrej randí s mladou kráskou, sa po firme šíril rýchlosťou blesku. Skoro každý rozoberal ich vzťah a Terézia si nevypočula nič pekné.
Ona si však nikdy nemyslela, že si zaslúžila miesto pre pekné oči. Bola presvedčená, že je dosť šikovná na to, aby uspela sama. Ostatné baby si však mysleli svoje.
Ani dva roky nie sú od smrti Magdalény a už chce Andrejka zásnuby, žartovali.
Magdaléna bola predchádzajúca majiteľka firmy a Andrejova žena. Boli spolu desať rokov a potom nešťastne zahynula. Andrej zdedil jej byt aj podnikanie, vďaka čomu sa stal ešte väčšou partiou. Ale po smrti ženy bol uzavretý, pôsobil smutno, čo ženám ešte viac imponovalo.
Verný ako labuť! povzdychli si obdivovateľky, keď prechádzal okolo.
Nebolo, že by bol Andrej práve nejaký švihák, skôr pôsobil kľudne a zabezpečene, a to niektoré ženy priťahovalo viac ako výzor. Ale Terézia sa doňho nezahľadela pre peniaze.
Stretli sa úplne normálne Andrej jej náhodou zavadil vozíkom pri pokladni v Lidli, roztrhol pančuchy aj poškodil semišové topánky… a ešte jej vynadal, že sa vraj predbiehala.
Terézia sa však nedala a odpovedala mu s rovnakým dôvtipom, až mu to bolo tak trápne, že jej zaplatil nákup a skoro vbehne za ňou cez celý Aupark, len aby sa ospravedlnil.
Prepáčte prosím, mal som ťažký deň Môžem vám s taškami pomôcť?
Ďakujem, nie je treba, mám auto a zvládnem to, usmiala sa Terézia.
Auto však nemala, čakala, kým Andrej odíde, a potom sa pobrala na zastávku, lenže Andrej nebol žiaden amatér a po tej istej ceste nabehol do nej s autom.
Nastúpte, hodím vás, navrhol znova.
Nechcem, ďakujem.
Nepohnem sa odtiaľ, kým nenastúpite, trval na svojom a v jazde mu dali za pravdu aj ostatní z čakania na autobus len aby mohla všetko odblokovať.
Nakoniec sa nechala uprosiť. Andrej sa ukázal byť príjemný, keď práve nerozvážal vozíky po nohách. Terézii napadlo, že za iných okolností by s ním bola možno aj kamarátka, no Andrej chcel viac. Bol do nej rýchlo bláznivo zaľúbený, hoci si pôvodne myslel, že po Magdaléne už nikdy žiadnu nevpustí do života. Ale Terézia bola iná vo všetkom.
Keď zistil, kde býva, začal ju denne čakať pred bytom. Terézia sa po čase nechala prehovoriť na stretnutie a postupne aj na to, že nastúpila do jeho firmy. Či to bola náhoda? Ťažko povedať.
Andrej neriešil, čo si o ich vzťahu myslia zamestnanci. Bol šťastný, netajil sa citmi. Drahé darčeky neboli jeho štýl, ale Terézia sa necítila zanedbaná pozornosť bola pre ňu cennejšia. Páčilo sa jej, ako sa na ňu Andrej pozerá, no nebola jej proti srsti ani veľká mestská bytovka v centre Bratislavy, pekné auto a stabilná budúcnosť.
Terézia si rýchlo presťahovala veci k Andrejovi a zoznámila sa s jeho mamou, pani Zuzanou. Tá bola tichá žena, ktorá syna vo všetkom počúvala. Po smrti Andrejovej ženy sa k nemu presťahovala, starala sa o domácnosť a varila.
S príchodom Terézie sa na chode domácnosti nič nezmenilo Zuzana varila ďalej, Terézia sa o domácnosť nepretŕčala, naopak, vychutnávala si jej kuchyňu.
Až kým Andrej nezačal hovoriť o svadbe. Nepríjemné pre Teréziu bolo, že dodnes nosil obrúčku po prvej žene.
Stále cítim medzi mnou a Magdalénou silné puto, priznal sa jej. Terézia ho preto požiadala, nech obrúčku zloží.
Dobre Ak ti to prekáža, dáme ju preč, cúvol Andrej.
Nechcem chodiť s ženáčom, vysvetlila mu, a Andrej súhlasil. Sňal prsteň, odložil ho a prestal ho riešiť.
Lenže keď chcel po čase požiadať Teréziu o ruku, vytiahol zo sejfu starú škatuľku obrúčku po Magdaléne s obrovským diamantom, rodinný klenot.
V reštaurácii, živá hudba, víno a raz v pohári na dne prsteň.
Terézia sa skoro zadusila, keď ho zbadala.
Vezmeš si ma? podáva jej prsteň, ale ona jeho ruku odsunula:
Nie.
Ako to, nie? nechápal Andrej.
Ja si ten prsteň nevezmem.
Veď to je dedičný šperk! Nemáš tušenie, koľko stojí!
Mne je jedno, koľko stojí. Nebudem nosiť niečo, čo mala tvoja bývalá žena.
Prečo?
Je to zlá povera.
Prestaň s hlúposťami!
Ešte aj šaty by som si mala zobrať po nej? Veď tvoja mama vravela, že ich má ešte odložené
Šaty môžeme kúpiť nové. Na obrúčku som šetriť nechcel, toto je predsa unikát. Pozri sa, aká práca, koľko zlata!
Nie. Nechcem cudzie, a ani u teba nechcem vidieť to tvoje staré.
Tak to je tvoje posledné slovo? zvraštil čelo.
Áno, prepáč, zobrala si kabelku a večer bol pokazený.
Možno potrebujeme pauzu, povedal Andrej.
Asi máš pravdu.
Terézia odišla a Andrej ju už nezastavil. Muzikanti hrali ďalej, čašník priniesol jedlo a prsteň zostal v škatuľke.
V práci sa jej vyhýbal, ona sa radšej vyhla jeho kancelárii. Po práci Terézia išla k rodičom. Prijali ju, odporučili končiť zásnuby a nájsť si niekoho svojho.
Si pekná, múdra, a Andrej je od teba skoro starý otec, ešte aj vdovec!
Terézia len mlčala, sama nevedela, čo má robiť. Bol Andrej dobrá voľba? Ale jeho viazanosť na minulú ženu ju strašila.
Nič sa nemenilo pár dní, Andrej nevolal, ona maródila, lebo sa necítila dobre. V kancelárii už klebetili, že šéf a jeho kráska skončili. Sám Andrej tomu pridal, chodil okolo zamračený a nervózny. Mama Zuzana sa ho snažila prehovoriť, ale nič konkrétne z neho nedostala, skôr bol podráždený.
To sa jej nepáčilo, videla, že syn trápi, hoci by stačilo málo, aby si to s Teréziou vyjasnili. Rozhodla sa preto navštíviť snúbenicu sama.
Zuzana? prekvapila sa Terézia, keď otvorila.
Vitaj, Terka, ako sa máš?
Chorľavo…
Preto si odišla, aby si nás nenakazila? žmurkla na ňu staršia pani.
Ani nie…, Terézia sa začervenala.
Tak sa vráť. Andrejko bez teba blázni.
Nezdá sa mi, odvetila Terézia.
Je tvrdohlavý. Ani mne nič nepovedal, čo sa udialo. Čo ste sa pohádali, keď sa máte radi?
Chce, aby som prijala prsteň po svojej bývalej žene…
Ak by nebolo toho prsteňa…?
Skôr ho predať a kúpiť nový. Neviem si predstaviť, že by som nosila, čo už nosila iná, navyše verím, že na šperkoch zostáva energia.
Súhlasím s tebou, kývla Zuzana. Andrej podľa mňa ešte nie je na manželstvo pripravený. Stále žije s minulosťou, no teba má tiež rád
Na starom nové nepostavíš, Zuzana, povedala napokon Terézia. Ďakujem, že ste prišli.
Zuzana odišla so smutným pocitom, že sa rozkmotrili kvôli hlúposti, ktorá má pritom omnoho hlbšie korene.
Uběhol týždeň, skončila PN-ka a Teréziu čakal návrat do práce. Netúžila mu prísť na oči, nechcela čakať na ďalšie kríže. Andrej sa jej neozval ani raz, rozhodla sa podať výpoveď a skúsiť šťastie inde.
Andrej podpísal papiere mlčky, nepozrel na ňu, len s kyslým pohľadom podpísal informáciu.
Si dospelý, ale správaš sa ako trucujúce decko, šepne pri odchode.
Nikto mi ešte nikdy nič neodmietol… precedil medzi zubami, ale Terézia už len mykla plecom.
Na jeho ruke sa leskla stará obrúčka, keď podpisoval. S pokojom si pomyslela: Je to tak správne. Svoju ženu nikdy neprepustí.
A tak odišla a rozhodnutie jej nebolo ľúto. A Andrej sa ešte dlho hneval a nechápal, prečo Terézia nevedela oceniť jeho jedinečnosť a nechcela si ho vziať, hoci bol taká výhra pre nejednu.
