NEVESTA
Anna Mišková položila na starožitný vyšívaný obrus veľký tanier s pečenou kačicou a ticho si povzdychla. Každú chvíľu mali doraziť synovia aj s ich manželkami. Najmladší sa len nedávno oženil svadba skromná, len medzi najbližšími. Nuž, dnes je to už iné, mladí si všetko robia po svojom. Keby bolo po jej, urobila by veľkú hostinu, ako to bývalo voľakedy. Aj oni s nebohým mužom len tak zbeholí na matriku. Obrúčky si dokázali kúpiť až o rok neskôr tenké zlaté krúžky, nič viac. No pre deti by rada pripravila skutočnú veselicu. Ale bola to ich voľba.
Len ten jeden mínus má… až príliš sa stará o seba, priznávala sa Anna sama sebe, keď zametala omrvinky zo stola. Ale nevesta Lenka už chcela s ňou konečne vážne pohovoriť.
Lenka bola v podstate milé a prívetivé dievča. Na jej Gaba pôsobila dobre našla mu lepšiu prácu, motivovala ho, aby si veril. Dovtedy žil do tridsiatky pod rodičovskými krídlami, o nič sa nestaral. Anna už mala obavy, ale s príchodom Lenky sa všetko zlepšilo.
Jediný jej hendikep podľa Anny bol: príliš si dávala záležať na zovňajšku. Každú chvíľu bola u kaderníka, na masáži, na manikúre, pedikúre… Veľa eur odchádzalo akoby nič. Podľa Anny by vydatá žena, ak je rodina na prvom mieste, nemala takto vystavovať na obdiv vlastné potreby.
Ak budú raz deti, pôjde na pedikúru namiesto toho, aby Gabovi kúpila zimné topánky? Také ženy nikdy nemala rada. Svojim potrebám neprikladala dôležitosť, obzvlášť od smrti muža synovia boli síce dospelí, ale stále ich bolo treba podporovať.
Rozjímanie jej prerušilo zvonenie zvončeka už boli tu, mladí! Lenka vstúpila do obývačky ako filmová hviezda. Vlasy dôkladne upravené, manikúra precízna, na tvári len jemný dotyk mejkapu to všetko pod šikovnými rukami vizážistky.
Lenička, aká si len pekná! zvolala Anna úprimne, no napriek tomu znel v hlase jemný tik nevole. A ten kostým? Veď to je nový?
Včera som si ho kúpila, usmiala sa Lenka. V práci nám dali peknú prémiu.
Lepšie by bolo tie peniaze odložiť podelila sa Anna so svojím poznaním. Každú prémiu, trinásty plat, bokom na horšie časy. Verte, príde chvíľa, keď sa to zíde!
Lenka neodpovedala. Mala Annu rada bola to jednoduchá žena, dušou oddaná rodine. Lenže Lenka v kútiku duše verila, že čierny deň prichádza len k tým, čo ho príliš očakávajú.
Večer prebiehal príjemne, no pani Mišková párkrát jemne nahlodávala tému zbytočných výdavkov. Lenka pochopila, ku komu patria tie slová.
A vy, pani Mišková, kedy ste boli naposledy na manikúre? spýtala sa zrazu.
Ja?… Ja nikdy, rozpačito priznala Anna. Doma si dám ruky dokopy, aby boli čisté a je to.
To kratké ticho nik iný nezaregistroval, no Lenkina duša cítila dotyk ľútosti. Tak si žila: vychovala dvoch dospelých mužov, majú slušné príjmy, a ona aj tak ľutuje obetovať na seba pár eur.
Gabo, a tvoja mamka si niekedy dožičí niečo pre seba? pýtala sa Lenka manžela cestou domov.
Čo ja viem… Varí, stará sa, pozri aké pohostenie pripravila. Občas zájde ku susedkám. Načo sa pýtaš?
Myslím, že celý život nemala nič pre seba! Mohli by ste ju vziať niekedy do kina, divadla, či do reštaurácie…
Ale to ona nechce, nevymýšľaj.
Lenka utíchla. Vnútorne porovnávala svokru so svojou mamou aj keď peňazí nebolo nazvyš, vždy si kúpila peknú blúzku alebo lístok do divadla. Pre pôžitok, pre radosť.
Lenka sa rozhodla, že svokra by mala aspoň raz trochu žiť pre seba, nesedieť len pri televízore v očakávaní vnúčat, ktorým by opäť venovala všetko.
Počúvala pár dní a zavolala Anne Miškovej, že ju chce zobrať na kávu. A možno aj do salónu Lenka sama mala objednávku u kozmetičky, navrhla, že svokra si môže vybrať akúkoľvek procedúru podľa chuti.
Ale Lenka, veď načo… Ak chceš, čakám v predsieni, alebo pôjdem na chvíľu von, bránila sa Anna.
Načo len čakať? Stačí polhodina alebo hodina a môže byť so sebou spokojnejšia. Aspoň manikúra a masáž rúk, čo poviete?
Svokra neochotne súhlasila. Lenka zavolala do známeho salónu a súcitne poprosila:
Dievčatá, prosím, doprajte svokre skvelý servis. A keď bude zvedavá na ceny, povedzte, že som už všetko vybavila. Ak bude spokojná, možno získate novú stálu klientku.
V určený čas priviedla Lenka neochotnú svokru do salónu a zverila ju do rúk odborníčok.
Len na polhodinku, dobre, Lenka? A koľko to bude stáť?
Keď si ju šikovná kozmetička odviedla, Lenka si sadla do vestibulu a otvorila mobil. Tento deň bolo všetko venované svokre.
Po dvoch hodinách sa vynorila Anna Mišková späť, rozžiarená a oddýchnutá. Dievčatá sa vyznali.
Lenka, toľko mi urobili kávu mi zaliali aj bylinkový čaj a ešte boli také milé. Ale určite to vyšlo draho…
Dnes máme akciu! skočila do reči recepčná. Každá kamarátka, ktorú privediete, má procedúry zadarmo. Takže dnes neplatíte nič!
Lenka a jej potešená svokra zašli do malej kaviarne za rohom. Anna si objednala cappuccino a pohodlne sa oprela.
Čo keby sme takéto babince opakovali? navrhla Lenka. Pre stálu klientelu sú veľké zľavy. Vám sa páčilo, nie?
Veľmi, priznala Anna. Nevedela som, že to je až také príjemné.
Mohli ste skúsiť už dávno!
Kdeže… Deti boli malé, Miško (Pán Boh daj mu pokoj) bol šetrný človek, nemalo to význam.
Teraz má! Aby ste mne robili spoločnosť.
Tak možno občas, kvôli tebe.
A tak sa stalo, že svokra začala s nevestou udržiavať svoju krásu. Lenka nenápadne obnovila jej šatník vždy hovorila sumu polovičnú. Presvedčila Gaba, aby ju pozval do reštaurácie. Spoločne išli na film. A na Vianoce dostala Anna Mišková permanentku do divadla.
Akoby ste omladli, chválili susedy.
Veď to mládež ma motivuje, usmievala sa Anna.
Naozaj mala pocit, že práve teraz, keď je na dôchodku a má dvoch dospelých synov, prichádza jej druhá mladosť.
