Mikuláš prišiel na objednávku. Dvere mu otvoril asi desaťročný chlapec a dievčatko. Mama príde o chvíľu, poďte ďalej! Kohútik v kuchyni kvapká, povedal chlapec. Mikuláš vošiel, opravil kohútik. Otec by to spravil sám, ale on je pilot. Nikdy nie je doma, vysvetlil chalan. Prišla mama a vyplatila Mikuláša, kým chlapec ho vyšiel odprevadiť. Nemáme žiadneho otca pilota! Mama si to len vymyslela, povedal zrazu.
Mikuláš dokončil poslednú zákazku vymenil kohútik v kúpeľni u jednej starenky.
Chystal sa už domov, keď mu z práce zavolali, že by mohol ešte zájsť na jednu adresu pozrieť sa na kuchynský kohútik.
Mikuláš už polroka pracoval v malej firme na opravu vody, elektriny a podobných drobností.
Prišiel na adresu, zazvonil. Otvoril mu vážny asi desaťročný chlapec. Vedľa neho stála plavovlasá dievčinka, o niečo mladšia.
Nie sú doma dospelí? prekvapene sa spýtal Mikuláš.
V práci im odporúčali bez dospelého do bytu neísť.
Mama príde hneď, poďte ďalej! Kohútik kvapká, skúšal som ho zalepiť páskou, ale nejde to. Nebojte sa, máme peniaze, uistil ho rýchlo chlapec.
Mikuláš nakoniec šiel dnu. Uveril, že mama príde okamžite. Rozobral kohútik, vymenil ventil.
Aj stôl sa kýva a vypínač nefunguje, pridala sa zrazu dievčinka.
Otec by to spravil, ale on je pilot. Lietava ďaleko a vôbec sa nemôže dostať domov, pokračovala dievčinka, očividne opakujúc slová mamy.
Zaklopala mama.
Sympatická žena, asi tridsaťpäť ročná, bolo na nej vidno únavu a túžbu konečne si na chvíľu oddýchnuť.
Prekvapila ju iniciatíva detí.
Človek sa tu nedočká, kým niekoho zavoláš, vysvetlil jej syn. Hovoríš už mesiac, že zavoláš majstra, tak som ho zavolal.
Žena vyplatila Mikuláša, dievčatko ešte pripomenulo stôl a vypínač.
Dohodli sa na ďalší deň. Mikuláš nechal vizitku.
Chlapec, Mikuláš už vedel, že sa volá Matúš, vyšiel s ním vyniesť odpadky.
Žiadneho otca pilota nemáme! Mama len klame. Myslí si, že sme malí a nič nechápeme. Ak by bol, aspoň raz by prišiel. Myslíte si? Aj darčeky nám kupuje mama, vždy povie, že sú od otca. Na narodeniny kúpila Tamarke bábiku a povedala, že ju poslal otec videl som ju to kupovať v obchode, smutne rozprával Matúš.
Nehovor tak. Možno nemôže prísť, vieš, aký je svet, odpovedal mu Mikuláš.
Matúš len smutne pozrel a nič viac nepovedal.
Doma Mikuláš dlho nemohol zaspať. Pilot. To slovo v ňom zarezonovalo. Sám býval pilotom. Kedysi
Žil vo veľkom meste. Lietal po celej Európe.
Mal krásnu manželku. On lietal, ona chcela, aby sa začal venovať rodine. Deti nemali.
No jasné, ty sa budeš vznášať v oblakoch a ja sa budem starať o deti doma? To teda nie!
A jedného dňa svokrovci odišli žiť do zahraničia za rodinou. Pozývali ich za sebou.
Mikuláš to odmietol, a tak sa manželka s ním rozviedla a odišla preč
Lietal ďalej, až kým raz neochorel a musel odísť predčasne do dôchodku.
Odlietal si toho dosť, skúseností mal vyše hlavy
Mikuláš sa stal dôchodcom.
Presťahoval sa za mamou do malého mestečka.
Stihol byť s mamou pol roka a potom rýchlo a nečakane zomrela.
Všetko sa zbehlo naraz
Začal sa túlať po meste. Nebývalo to jeho zvykom, no teraz na to nevedel nájsť dôvod. Objavili sa kamaráti.
Takto žil asi mesiac, keď sa mu v sne zjavil mama a so slzami v očiach sa na neho vyčítavo dívala
Ráno Mikuláš všetkých, čo sa mu zložili v byte, vyprevadil. Dal sa znova dokopy. Opravil byt A ostalo mu prázdno.
Raz prezeral miestnu Inzerciu a zbadal, že hľadajú majstrov so svojim vozidlom.
Rozhodol sa to skúsiť. Aspoň niečo užitočné, a nejaké tie eurá sa zídu.
Páčil sa mu voľný režim, oddych kedykoľvek.
Na druhý deň šiel večer opäť na známu adresu. Myslel, že mama Matúša a Tamarky zasa príde neskoro, no tentoraz bola už doma.
Mikuláš opravil stôl, vypínač, doladil poličku v chodbe, porovnal pánty na kuchynskej linke.
Muž sa pozrel do kúpeľne a neveril vlastným očiam.
Tu vám treba poriadnu rekonštrukciu, povedal.
Súhlasím, ak to budete robiť vy, odpovedala mu Ľubica tak sa volala pani domu. Peniaze sa nejako nájdu. Myslím, že vám budeme vedieť zaplatiť.
Počas prác sa lepšie spoznali. Ľubica bola učiteľka v škôlke.
Poďte s nami na večeru, toľko ste sa narobili, musíte byť hladný, nesmelo ponúkla Ľubica.
Deti ho tiež volali a ťahali za ruku k stolu.
Mikuláš prikývol.
Večera sa pretiahla. Deti už dávno spali, oni dvaja sedeli a rozprávali sa dlho do noci.
Mikuláš ešte nikdy tak otvorene nerozprával o svojom živote. Ľubica vedela počúvať. Sedela s hlavou opretou o ruku a v očiach mala múdrosť a súcit.
Manžela, samozrejme, nemala. Dve smutné skúsenosti s mužmi a dve deti s rozdielom troch rokov.
Otca pilota si vymyslela. Chcela všetko deťom vysvetliť, až keď budú staršie.
Keď Mikuláš odišiel, bolo už polnoc.
Sľúbil, že príde večer zas práce majú ešte veľa.
Na ďalší deň otvorila Ľubica dvere a onemela. Do bytu vošiel Mikuláš v starom pilotskom uniforme, s kyticou a tortou.
Ocko, ocko náš pilot sa vrátil! zakričala Tamarka a bežala mu do náruče.
Vrátil som sa, len som vás hneď nespoznal, už je to dávno, čo som vás nevidel. Pravda, Ľubica? spýtal sa Mikuláš a tak nádejne pozrel na Ľubicu, že jej nezostalo nič iné len súhlasne prikývnuť.
Tak sa neúplná rodina Ľubice stala kompletnou a šťastnou.
Matúš tomu najprv neveril, no časom prijal, že otec sa naozaj vrátil.
Mikuláš sa stal otcom Matúšovi a Tamarku si adoptoval, a o rok a pol pribudol ešte jeden chlapček
Priatelia, ak vás naše príbehy zaujímajú, nechajte komentár alebo lajk. To nás motivuje písať ďalšie.
