Vymyslená kamarátka
Okolo Lenky sa už tretí deň motalo množstvo spolužiakov. Dievča už malo po celej škole povesť jasnovidky a poriadnej psychologičky. Každý túžil ochutnať z jej múdrosti. Číhali na ňu pri záchode, sadali si k nej v jedálni, nosili jej cukríky, zošity s domácimi úlohami či iné drobné darčeky, ktoré ona z nejakého dôvodu zakaždým odmietala.
Mne sa páči Denisko z 5. B. Myslíš, že si s ním viem predstaviť spoločný život? zasnívala sa spolužiačka Vierka.
Neodporúčam. Denisko vyzerá síce slušne, ale v skutočnosti si špára v nose a je to, čo vyberie. S jedlom teda problém mať nebude, ale to je tak všetko. Takto sa bude špárať celý život, odpovedala Lenka, popíjajúc čaj a žuvajúc rožok.
Fuj! To je nechutné! A čo Peťo? Ten je jednotkár, hrá na gitare.
Peťo trápi mačky. Priviaže im na chvost konzervu a naháňa ich po dvore. Bude z neho zlý človek a ešte aj začne piť.
Prečo si to myslíš?
Videla si niekedy triezveho gitaristu? A na tieto veci máš čas. Zatiaľ ži pre seba, chlapci ti neujdú. Radšej si zlepši matematiku a prestaň si obhrýzať nechty, lebo chytíš pásomnicu.
Ja nemám žiadnych kamarátov. Každý ma nazýva tučným a nikam ma nevolajú, posťažoval sa Marek zo 4. C a odsunul Vierku skoro až na druhý koniec lavice.
V stredu sa začínajú zápisy na zápasenie. Prihlásiť sa môžeš u telocvikára. Síce neschudneš, ale posmievať sa ti už nebudú. A svojej budúcej manželke už nedávaj také lakte.
Lenka vstala a odniesla tácku do umyvárky.
Lenka, myslíš, že sa mám tento rok prihlásiť do autoškoly, alebo až budúci? náhodne sa spýtala učiteľka zemepisu pri drese na umývanie.
Pani učiteľka Novotná, na autoškolu treba aj auto, a vy máte doma len otcovo staré škodovku. Rozumiete tomu rozdielu?
Rozumiem, asi…
Lenka pretočila oči a umývajúc si ruky pokračovala:
Predajte tú škodovku, za tie peniaze si radšej kúpte bicykel a športové šortky, do dvoch mesiacov vás aj tak do práce niekto zvezie. Ale najlepšie by bolo zobrať hypotéku teraz sú úroky v pohode, a v tridsiatke predsa nemôžete stále bývať s rodičmi. To vám hovorím ako človek znalý.
So zaskočenými pohľadmi sa Lenka odobrala do svojej triedy na techniku.
Za štyridsať minút, kým sa spolužiačky trápili s krajčírskym metrom a učili sa navliekať niť do šijacieho stroja, Lenka opravila doma roztrhnuté nohavice, zúžila sukňu a háčikom uplietla pár ponožiek, ktoré darovala učiteľke s poznámkou, že tehotné ženy by mali mať nohy v teple. Učiteľka si hneď vypýtala voľno a utekala do lekárne kúpiť si test. Na druhý deň celá trieda jedla chutnú čokoládovú tortu, ktorou sa im učiteľka Lenke odvďačila.
Aj doma sa správala Lenka zvláštne. Vynadala mame za kupovaný mletý bravčák, sama si narobila pirohy. Večer namiesto YouTube čítala Traja mušketieri a občas s niekým potichu šepkala. Otec ju pozoroval spoza počítača a Lenka mu medzi rečou vytkla, že sa hrbí. A že by už mohol ísť konečne vytľapkať koberec, namiesto surfovania po pochybných stránkach.
Po škole sa začali šíriť zvláštne reči, učitelia spozorneli a požadovali vyšetrenie psychológom. Bol zvolaný pohovor. Počas vyučovania sa zišiel celý učiteľský zbor, aj s riaditeľom.
Lenka, povedz, neubližuje ti tu niekto? začal rozhovor doktor s trendovou bradou a okuliarmi.
Má mi vadiť, že vraj škola dostala niekoľko desiatok tisíc eur, a do telocvične kúpili len starého koňa a dva metre lana?
Všetci sa pozreli na riaditeľa, ktorý nečakane odišiel na poradu cez otvorené okno.
Nemáš kamarátov?
Kamarátstvo je vlastne len abstrakcia, zamyslene povedala Lenka, točiac si copík. Dnes hráte cez prestávku naháňačku, a zajtra ti najlepšia kamoška umýva doma riad, kým ty vypisuješ daňové priznanie.
Počkaj, aké daňové priznanie, aký riad? Kto ti to všetko hovorieva?
Moja kamarátka.
Tu je jadro problému! Môžeš ju zavolať?
Ale ona je tu, povedala Lenka pokojne, čím všetkých v miestnosti zarazila.
My ju nevidíme. Ako sa volá?
Miloslava Pavlovičová.
Teda, a koľko má rokov?
Sedemdesiat.
A čo ti ešte vraví?
Že zuby sa čistia od ďasna, že ten psík na dvore nie je zlý ale vydesený a hladný, a že na rodinu sa nemá zabúdať. A že vám už päť rokov zle počítajú daň z nehnuteľnosti treba ísť na katastrálny úrad a žiadať prepočet podľa trhovej ceny, nie podľa katastra.
Psychológ si všetko dôkladne zapisoval a tú poslednú poznámku si preškrtnul dvakrát.
Nakoniec zavolali rodičom, ktorí boli v práci.
Počkajte! ozval sa do telefónu rozrušený otec. Veď tak sa volala moja mama! Zomrela pred desiatimi rokmi.
V miestnosti zazneli tiché vzdychy a niektorí si šepkali modlitby.
Veď práve, desať rokov a nik ani nezájde do jej domu. Všetko zarastené, plot sa kriví, mrmlala Lenka urazene.
Veď, ja som chcel, len stále akosi nebol čas… šomral otec do telefónu.
Pohovor skončil.
Na druhý deň išla celá rodina na cintorín. Lenka babičku nikdy nevidela, poznala ju len z kratučkých otcových spomienok. Hrob našli až po chvíli, celé marbleové pole vyzeralo inak, kedysi tam bol borovicový les.
Lenka priniesla kyticu žltých tulipánov, vložila ich do rozrezanej plastovej fľaše. Otec napravil plot, mama vytrhala burinu.
Oci, babka vraví, že si dobrý človek, len si sa zakopal do práce a internetu, tak nemáš čas ani na mňa.
Otec očervenel a pokorne prikývol.
Povedz, že sa polepšíme, pohladil dcéru po hlave a potom sa dotkol starej fotografie na náhrobku.
Teraz už je pokojná a viac ma nebude navštevovať, hoci mi bude veľmi chýbať, bola milá, veselá aj veľmi múdra.
Tak to bolo. Babka bola výnimočná a vedela prečítať každého. Hovorila ti ešte niečo?
Áno. Že tá tvoja uhorková diéta je hlúposť. Ak chceš schudnúť, choď do fitka. A že otvárať si devízový účet bola blbosť treba si pred takými vecami všetko premyslieť. A že ten lacný betón, čo si si objednal na základ pod saunu…
