Nech si idú, kam chcú! Nie som žiadna služba. Úprimnosť 52-ročnej Vierky o mužoch, ktorých stretáva po päťdesiatke
Dnes večer sedím pri svojom starom denníku, šálka horúceho čaju na stole a v hlave doznieva telefónny hovor so starou kamarátkou Věrkou. Známe sme už cez dvadsať rokov. Vždy vedela premeniť trápenia na vtipy, nehrotila veci zbytočne. Po dlhej pauze ju prehovorili, aby dala rande druhú šancu. Veď možno stretne niekoho výnimočného povedali jej. Viera súhlasila. Za pol roka desať rande, každé ako epizódka slovenského sitcomu, len nie vždy na zasmiatie.
Prvý dojem: Hodíme sa k sebe?
Začalo to v malej kaviarničke v Nitre, milý pán, slušná konverzácia, listuje jedálnym lístkom akoby to bol výkaz práce. Zrazu povzdychne: Bez poctivého kuracieho vývaru to nejde. Viera sa usmiala, brala to ako žart. Lenže debata zamierila do zvláštnych vôd: exmanželka už nevie poriadne natiahnuť posteľné obliečky, a on už hľadá ženu, čo má zlaté ruky a rozumnú hlavu. Vrchol bol, keď vyzvedal, ako rýchlo vymení periny. Vtedy sa Viera zamyslela: od kedy sú riešené posteľné návleky súčasťou prvého rande?
Prednáška o tom, aká má byť žena
Druhé stretnutie začalo normálne, ale rýchlo sa zmenilo na monológ. On rozprával, čo všetko by správna partnerka mala vedieť: podporovať, variť, starať sa, byť trpezlivá. Čím viac spomínal svoje zdravotné trápenia, ukazoval lístok s diétou, pýtal sa, či Viera vie variť zdravé polievky, tým viac mala chuť zasmiať sa. Pripadala si, ako na pohovore pre opatrovateľku, nie partnerku. O citoch hovoril, akoby čítal návod na žehličku, hovorila mi Viera po telefone.
Múdrosť, ktorá nie je
Tretie rande sa začalo vetou, ktorú si Viera pamätá do dnes: Len sa na mňa nehádaj. V tvojom veku by žena mala byť múdrejšia. Nedalo jej opýtala sa: A vy ste teda múdry v čom? Odpoveď bola neurčitá, ale pointa jasná: on túži po kľude bez debát, kde ona všetkému prikyvuje, beží naproti jeho potrebám, nikdy nekladie nepríjemné otázky. Žiadne partnerstvo. Len nekonečný mier vyžadujúci poslušnosť.
Namiesto partnerky mama
Štvrtý kavalier bol priamočiary: Potrebujem, aby sa o mňa niekto staral ako kedysi mama. Rád by som makovú štrúdľu, ponožky poskladané tak, ako som zvyknutý, papuče, čo neškriabu na päte. Viera počúvala a mala pocit, že nehľadá ženu, ale donáškovú službu detstva.
Pohovor namiesto stretnutia
Piate rande v Bratislave pôsobilo ako pracovný pohovor. Otázky: Bývate často chorá? Kde žijú vaši príbuzní? Máte stabilný príjem? Viera mi o tom rozprávala s úsmevom, ale v očiach mala únavu. Nik ho nezaujímal jej svet, len to, čo môže priniesť do jeho života. Nebolo to rande, bol to test schopností.
Čo sa deje s našimi mužmi?
Po desiatom rande mi Viera telefonovala a sucho povedala: Oni nechcú vzťah. Chcú spoľahlivý servisný balíček. To je všetko. Nepovedala to v hneve, len si bola istá.
Mužom okolo päťdesiatky je často horšie z toho, že by ostali sami, než že by žili v nešťastí. Chcú istotu tepla. Sestričku, kuchárku, psychologičku… a ešte za všetko poďakovať, že práve ju vybrali. A keď sa Viera opýtala A čo z toho mám ja? len zhrozený pohľad: Akože čo? Veď som chlap!
Sú všetci takí? A je nádej?
Viera vždy tvrdila: Viem, že nie sú všetci muži takí. Mnohí sú múdri, zaujímaví, inšpiratívni. Ale tí už sú dávno zadaní. Vieru to nezlomilo. Len sa zmenila. Orientuje sa na vlastné hranice, nehrá divadlo slúžky nikomu, kompromisy robí už len so sebaúctou. Dnes sa pri rozprávaní o fešákoch s veľkými očakávaniami už len zasmeje ale v tom smiechu je hrdosť. Viac už nikdy svoj život nevymení za ilúziu blízkosti.
Lebo desať rande nie je prehra. Je to skúsenosť. Teraz už vie, že sloboda byť sama sebou je viac, než byť v jednostrannom vzťahu založenom na obsluhovaní potrieb niekoho iného.
Láska sa podľa plánu nedá. Príde vo chvíli, keď človek vie, že si zaslúži úctu, záujem a skutočnú blízkosť. Dovtedy… sa treba učiť vyberať si správne. A nikdy už nepristúpiť na rolu slúžky. V žiadnom veku.
