V kancelárii to hučalo ako v úli, každý si vybavoval to svoje. Došla vedúca s nenápadnou dievčinou v zelenom kabátiku.
Dievčatá, zoznámte sa, to je Katka, odteraz bude pracovať s vami namiesto Petra. On postúpil vyššie. Som presvedčená, že si sadnete, usmiala sa pani Tamara Novotná a odišla.
Katka si sadla na Petrov stôl, vybrala krásnu keramickú šálku a na stôl položila malú fotku muža v drevenom rámiku. Okamžite sa pustila do práce, ako by tu bola už roky.
Keď zazvonil zvonček na obed, všetci sa naraz zdvihli a vyrazili na obed do blízkej reštaurácie. V kancelárii ostala len Martina. Šrotovalo jej to hlavou čí fotku si to vlastne položila tá nová na stôl?
Na obrázku sa na ňu usmieval fešák s rovnými zubmi a pohľadom, pri ktorom by sa podlomili aj kolená.
Kto to môže byť? rozmýšľala Martina, herec či spevák?
Potiahla mobil a nenápadne obrázok cvakla, potom sa vybrala za babami. Všetky sedeli po kope, zvedavé na novú kolegyňu.
Ako ste sa dali s mužom dokopy? presekla napätie Soňa.
Katka sa usmiala a zaspomínala si na tri roky dozadu, ešte keď makala v veľkej firme v Bratislave. Raz sa v logistike niečo poplietlo omylom poslali zlé kontajnery do spoločnosti, kde dnes jej muž pracuje. Poslali práve ju, nech to ide vyriešiť.
Katka bola síce nenápadná, nikoho by na ulici nezastavila, žiaden make-up, žiadna extravagancia. Ale v práci, keď išlo do tuhého, každého opantala. Hovorila ticho, ale pevne, kolegov doslova omotala okolo prsta argumentami.
Šéf presne preto poslal ju. Na recepcii jej slečna povedala:
Pán Igor je v 208-ke.
Zaklopala, vošla a predstavila sa.
Som Katarína. Poslali sme vám omylom iný tovar, prepáčte.
Nasledovalo vysvetľovanie a dúfala, že si Igor nevšimne, aká je v rozpakoch. Lenže on ju sledoval s akýmsi zvláštnym pohľadom.
Veď to je ona, blesklo mu hlavou. Tú ženu už raz vo sne videl.
Jej medeno-ryšavé vlasy jemne vliali do strany, oči ako studánky a ten úprimný pohľad. Hovorila rozvážne, pokojne.
Katka bola pripravená na nepríjemný spor, ale Igor len pokrútil hlavou:
Katarína, nebudeme písať žiadnu reklamáciu, stáva sa. Verím, že to bolo poslednýkrát.
Pokúsila sa ďakovať a šla preč. O dva dni na ňu čakal pred firemnou budovou.
Ostala prekvapená.
Katka, mávol jej, boli sme spolu pred dvoma dňami.
Áno, pamätám si, usmiala sa, ale nehrala to na žiadnu koketku.
Mám dve vstupenky do SND, nechcete so mnou ísť? Mama ochorela, trochu zaklamal Igor.
Jasné, a kedy hráte?
Za dve hodiny, pokojne si stíhate domov po veci, odveziem vás, ak chcete.
Bol to od neho prefíkaný ťah, ale Katka súhlasila. Čakal na ňu pred domom. A vtedy ho úplne zarazilo pred ním stála iná žena. Ten istý človek, ale v čiernych elegantných šatách, na podpätkoch a jemnom večernom líčení. Dokonca ju na chvíľu nespoznal.
V divadle sedel vedľa nej, občas na ňu potajomky pozrel. Bola stelesnený pokoj, zrejme bola v divadle už stokrát a hru do detailu poznala.
Po predstavení ju volal do reštaurácie, Katka slušne odmietla, že ju čakajú dôležité rokovania na druhý deň. Odviezol ju domov a rozlúčili sa.
V piatok na ňu čakal znova, šli sa prejsť do Horského parku.
Po dvoch mesiacoch bol ten dôležitý deň:
Mama by ťa chcela spoznať, nevadí ti to?
Práveže som vždy chcela stretnúť tvoju mamu, usmiala sa Katka.
Pani Viera privítala oboch s otvorenou náručou, na stole bol bylinkový čaj, marhuľový koláč a kompót z rajčiniek. Kecali spolu dlho, Katka rozprávala o prababičkinej receptúre na jahodové džemy, o otcovi, ktorý pri testovaní strojov zahynul, o mame učiteľke dejepisu na škole.
Igor ju odviezol domov po návšteve.
Veľmi si mamu očarila. Som rád, že ťa mám, žmurkol na ňu.
A tak sa začali stretávať stále častejšie. O rok bola svadba.
Katka dopovedala a ostalo ticho. Aj tie, čo jej závideli, teraz len počúvali. Len Martina si myslela:
Čo na nej ten Igor našiel? Veď je to taká šedá myška. A ja? Vysoká, pekná, chalani po mne idú, ale našla som len zasnúbených, ženatých alebo sukničkárov. A ona si vezme takého fešáka.
Do kancelárie sa všetky vrátili, akonáhle zazvonil gong na druhú časť dňa.
Pozri, to je jej muž! sykla Martina k Zuzke. Veríš tomu? Určite si to vymyslela.
Lenže pri vychádzaní z kancelárie naozaj pred bránou trúbilo auto. Z auta vykročil áno, ten istý muž z Katkinho rámčeka.
Katka, tu som! mával jej Igor a usmieval sa.
Martina zarazene pozerala za nimi a v hlave jej behalo:
Prečo ja nie? Som hádam horšia?
A tak tam stáli, všetky ženy a sledovali ich, ako odchádzajú. Každá sa v duchu spýtala:
Čo také v nej našiel? Asi to, čo celé roky hľadal. Nie vždy ide mužom len o krásu. S kráskami si možno užiješ flirt, ale život chcú budovať s inou. Prečo? Treba sa spýtať priamo ich…
