Dva mesiace som pozýval 56-ročnú ženu do reštaurácií. No len čo som ju pozval k sebe, pani okamžite zhodila masku
Pred piatimi rokmi som sa ticho rozviedol a zvykol si na pohodlný život slobodného muža. Lenže poslednú dobu som si začal všímať, že návraty do prázdneho bytu bývajú čoraz smutnejšie.
Mám 56 rokov, zdravie mi slúži, síl zatiaľ nechýba. Rozhodol som sa zaregistrovať na zoznamku, dúfajúc, že nájdem ženu na spoločné spolužitie. A hneď počas prvých dní písania som zistil, že mám šťastie naozaj som natrafil na zaujímavú osobu.
Jej profil znel jednoducho:
Božena, 56 rokov, vdova, hľadám slušného muža pre vážny vzťah.
Fotografia zobrazovala prívetivú ženu bez prehnanosti, s jemnými očami. Rozhovor rýchlo napredoval. Hneď od začiatku som jasne povedal, že nehľadám dlhý virtuálny vzťah, ale reálnu ženu do života, na spoločné chvíle aj cestovanie. Súhlasila a dohodli sme sa, že sa stretneme už ten víkend v centre Bratislavy.
Prvé rande dopadlo výborne. Dlho sme sa prechádzali ulicami, počasie nám prialo. Rozprávala zanietene o svojej práci a vnúčatách, ja som pozorne počúval. Páčilo sa mi, že nebola ukecaná, ale pokojná. Potom som ju pozval do kaviarne, ktorá bola na mňa som ešte starej školy, ak muž pozýva ženu, patrí sa zaplatiť.
Začalo sa také klasické konfetové obdobie kytice a čokolády som nosil výhradne ja, no čas sme trávili spolu. Každý piatok i sobotu sme si pripravovali kultúrne večery: divadlo, galéria minerálov, koncert, niekedy výlet na Záhorie s dobrým obedom v prírode.
Snažil som sa byť džentlmenom. Myslel som, že sa postupne zbližujeme. Usmievala sa, brávala ma pod pazuchu a hovorila:
Mirko, s tebou je tak príjemné tráviť čas, si taký galantný.
Samozrejme, to ma hrialo pri srdci.
Varovné signály v kine
Keď sa pozriem späť, jasne som mohol predvídať, kam to smeruje. Nikdy ma nepozvala domov, ani na čaj, ani len na návštevu. Vždy našla výhovorku: Vieš, nemám upratané, Vnučka u mňa prespáva, Som veľmi unavená, radšej choďme do kaviarne. Myslel som si, že asi má zábrany. Netočil som to, len čakal na správnu chvíľu.
Ďalšia zvláštnosť boli debaty o veku. Keď išlo o zábavu, výlety a reštaurácie bola mladá, svieža, plná energie, navrhovala spoločné víkendy, vodný svet. Ale keď prišlo na niečo osobné či bližší kontakt, hneď bola z nej zrazu ufrflaná babka.
Jedného dňa v kine som jej opatrne položil ruku na koleno. Nebolo to nič viac, len dlaň. Ihneď ju zdvihla a povedala prísne, no zdvorilo:
Mirko, pozorujú nás ľudia.
Božka, ale veď v sále je tma, naokolo nikto.
Mne je to jedno, nevyzerá to pekne. Nie sme predsa pubertiaci.
Bral som to ako jej výchovu. Možno bola naozaj vychovaná tradične, treba rešpektovať hranice. Ale začalo mi to byť nepríjemné. Nemáme predsa šestnásť, ale už na päťdesiatku, a čas je vzácny nemá zmysel hrať sa mesiace na urazených.
Milovala rozpravy o svojích zdravých trápeniach. V tomto veku bolia kríže asi každého, tlak skáče poznám to. Ale ona to opisovala so zvláštnym pôžitkom, celú večeru by hovorila, ako ju bolí kríže či ktoré tabletky jej najlepšie účinkujú.
Pozorne som načúval, ľutoval, ponúkal sa, že ju vezmem k lekárovi. Ale akonáhle som spomenul, že chodím dvakrát týždenne do bazéna, iba sa uškrnula:
Načo si dávaš také záťaže? Ešte si pokazíš srdce. V našom veku treba ležať so zaujímavou knihou, nie plávať v chlórovej vode.
Ale mne sa práve nechcelo stráviť jeseň života na gauči. Túžil som po plnom živote.
Pravda na povrch a nečakané lekcie o hanbe
Včera som sa rozhodol, že je čas prestať. Dva mesiace je dosť na to, aby sme vedeli, či sa k sebe hodíme.
Večer sme boli v gruzínskej reštaurácii, ochutnávali chinkali, otvorili sme si fľašu dobrého vína. Naladenie na jednotku, smiali sme sa príhodám z jej práce. Mal som pocit, že sedím s normálnou ženou, a že je čas na úprimnú debatu.
Po večeri sme sadli do môjho auta. Vonku mrholilo, vo vnútri útulne hralo rádio. Jemne som jej chytil ruku, tentokrát ju neodtiahla.
Božka, čo keby si šla ku mne? Dáme si čaj, pustíme si hudbu.
Okamžite sa napäla, úsmev zmizol, tvár jej stvrdla:
Mirko, na čo presne narážaš?
Nijako nenaznačujem, hovorím priamo. Páčiš sa mi, som slobodný, ty tiež. Už sa dva mesiace stretávame. Je normálne chcieť byť bližšie.
V tom spustila dlhú prednášku o veku, hanbe a duchovnom prepojení, z ktorej som ostal prekvapený:
Chápeš, čo hovoríš? prísne. To je pre mladých a na plodenie. Načo nám to? Vyzerali by sme smiešne, ty s pupkom, ja so záhybmi. Fúha! V tomto veku je podstatné duchovno, spoľahlivý priateľ, pomoc v domácnosti. A ty myslíš len na telesno.
Neveriacky som na ňu hľadel. Vychádzalo mi z toho, že som obluda, len preto, že po ôsmich týždňoch túžim po žene.
Božka, aký pupok? Chodím cvičiť, zdravie drží. A ty na svoj vek krásne vyzeráš. Prečo sa sama odpisuješ? Kto povedal, že po päťdesiatke sa už môže len polievať kvetiny na balkóne a študovať křížovky?
Tak je zaužívané, rázne odsekla. Slušné ženy môjho veku len varujú vnúčatám polievku, sadia paradajky. Hanbila by som sa pred deťmi, keby som mala muža kúsok k niečomu takému.
Vtedy som to nevydržal:
Tak to si vlastne nikdy nehľadala chlapa pre život! Dva mesiace si večerala za moje, vozila sa po meste, chodila do divadla, nehanbilo ťa to? A keď chcem niečo bližšie, hneď fuj?
Sčervenala, ale od zlosti, nie od hanby.
Myslíš si, že musím skákať do náručia kvôli pár večeriam?
Nepreháňaj, povedal som už pokojne, hoci vo vnútri to vo mne vrelo. Dvoril som sa ti poctivo, každý vzťah má nejaký vývoj. Ty si len hľadala parťáka s peňaženkou a autom.
Vyletela z auta a tresla dverami. Nepokúšal som sa ju dobiehať všetko bolo jasné. Pozeral som, ako hrdo kráča k vchodu a cítil hanbu na seba samého.
Mám rád hlboké rozhovory, dobré knihy, históriu. Ale som živý muž s normálnymi túžbami a neplánujem sa ich vzdať len preto, že niekto má v hlave zabetónovaný obraz starnutia.
Jej číslo som vymazal aj svoj profil zo zoznamky. Potrebujem čas, aby som tento cirkus rozdýchal.
Rozhodol som sa jasne: na prvom stretnutí sa spýtam na pohľad na blízkosť. Ak počujem ďalšiu prednášku o starobe a vnúčatách ako zmysle života, rozdelím účet a poviem dovidenia.
A čo si myslíte vy je na Slovensku vo veku 56 rokov návrh na intimitu skutočne nepatričný? A prečo sa takéto dámy vôbec prihlasujú na zoznamky, keď veria, že ich čas už uplynul?
Dnes viem, že každé priateľstvo, partnerstvo, aj na sklonku života, má mať dôstojnosť, úprimnosť a otvorenosť. Netreba sa zriekať svojich túžob len preto, že sme starší. Skutočné šťastie spočíva v tom, keď si vieme v každom veku dovoliť cítiť, milovať, ale pritom byť k sebe aj k druhým úprimní. Život sa nekončí v päťdesiatke, ak to tak nespochybníme sami.
