Prepáčte, začal jeden z policajtov. Táto pani tvrdí, že vaša mačka preskočila na jej balkón, zaútočila na ňu a ukradla jej mačiatko…
Sú také domy v Bratislave, ktoré sa volajú “rohové”. Keď sa dva vchody spájajú do jedného pod pravým uhlom deväťdesiat stupňov. A ak majú vo vnútri balkóny, v tom najtesnejšom rohu sú od seba vzdialené sotva meter a pol.
No a stalo sa…
Muž a žena, ktorí bývali na piatom poschodí takéto panelákovej stavby, sa raz vracali z práce. Robili v jednej firme a každý deň jazdili domov svojou starou škodou.
Pri prechode cez dvor zbadali, ako túlavé psy napadli pouličnú mačku, ktorú často prikrmovali aj oni, aj ďalší susedia.
Muž psy odohnal, no mačka bola poriadne doráňaná. Našťastie nie smrteľne. Zdvihli ju zo zeme a odviezli do auta.
Vo veterinárnej ambulancii na Trnavskej ceste jej rany ošetrili, zašili, dostala infúziu fyziologického roztoku s vitamínmi, pichli jej antibiotiká a nariadili, aby ju prinášali každý deň na kontrolu a injekcie ešte týždeň.
Tak sa u nich doma ocitla Mamba.
Prečo Mamba? Spýtali by ste sa. Lebo vyzerala ako drsná mafiánka. No ukázalo sa
Drsná Mamba si mimoriadne rýchlo zvykla na teplo a starostlivosť. Už po dvoch dňoch sa váľala na mäkkom vankúši na gauči, spokojne pradla a žmúrila očami, keď ju žena hladkala.
Pozri, aký rozmaznanec so smiechom jej škrabala bruško.
Mamba sa trochu mykla rany ju ešte boleli no pradla ďalej. Teplo domova jej náramne vyhovovalo.
Za pár dní sa zotavila, odpočinula si a srstť jej začala krásne lesknúť. Hneď si obľúbila driemanie na ich kolenách.
Jej minulý život chlad, hlad a neustály strach sa jej v spomienkach začal rozplývať ako dávna nočná mora.
Zvykla si vysedávať na balkóne, kde ležala na okraji zábradlia a sledovala dianie na dvore. Vonku ju to už nelákalo. Príliš dobre spoznala cenu takej “slobody”.
Do vedľajších balkónov sa nezaujímala. Teda kým
Na skoro dotýkajúcom sa balkóne susedného vchodu sa neobjavilo mačiatko. Malé, huňaté, čistučké.
Krásny domáci rozmaznanec Odkiaľ by poznal trápenie? pomyslela si Mamba, odfrkla opovržlivo a naschvál sa otočila ku mačiatku chrbtom, chvostom švihajúc do vzduchu.
Lenže už ďalší deň ju prebúral čudný zvuk. Nastražila uši prichádzalo to zo smeru k tomu “pánovi života”.
Mamba sa priblížila.
Mačiatko sa krčilo v rohu, potichu plačúc.
Hej! oslovila ho Mamba. Čo tu vymýšľaš? Prečo reveš? Nedali ti tuniaka do misky?
Mačiatko sa striaslo a ešte viac stiahlo k stene, mlčalo a s obavami civel na veľkú, hrôzostrašnú mačku.
Tak prečo plačeš?! zopakovala Mamba.
Mačiatko zamumlalo:
Ona ma papučou… Vieš, ako to bolí?
Mamba nikdy za svoj život nedostala od nikoho papučou. Teraz ju rozmaznávali, všetko jej prešlo. Ale bolesť poznala dobre.
Papučou? prekvapila sa.
Ráno som zamňaukalo, lebo som malo hlad. A ona mi za to jednu stiahla a kričala
Mamba ostala ticho. Sivé klbko sa triaslo v rohu a bálo sa čo i len vydať hlások.
Aj jej sa v spomienkach vybavil život na ulici hlad, tma, údery, strach.
Často ťa bije? zašepkala Mamba.
Skoro stále vzlyklo mačiatko. Za každé škriekanie, za každú nezbedu. Nemá ma rada…
Ale kamarátkam do telefónu sa chváli, aké som drahé. Vraj som stálo veľa eur. Neviem, čo znamená “drahé”…
Mamba vedela. Jej pani často hovorila:
Ty si môj drahý poklad.
Ale tu to znelo inak.
Zamračila sa. Situácia bola čudná a mačiatka jej bolo úprimne ľúto. Na ulici by vedela, čo robiť. Ale teraz
Teraz bola hýčkanou domácou mačkou. Čo by mala vlastne spraviť?
Mačiatko zavolali do bytu. Vystrašene sploštílo ušká a chvost a od hrôzy mu pod labkami ostala mláčka. Prešlo dnu.
Mamba na chvíľu ostala hľadieť na mokré miesto. Spomenula si, ako sa raz, ešte maličká, počúrala od strachu pred obrovským psom…
Odvtedy trávila väčšinu času na balkóne. Nového kamaráta volali impozantne Euro.
Podľa Mamby by sedelo skôr meno Chudáčik.
Chudáčik si na Mambu zvykol a chodil sa jej pravidelne žalovať:
Dnes na mňa kričala, s hundraním frkotal noštekom, že keď neprestanem škriekať, vyhodí ma z balkóna. Už ju nebaví za mnou upratovať…
Mambe stála srsť na chrbte a pazúre sa samy vysúvali.
Často počula krik majiteľky Chudáčika, nevyberané nadávky a niekedy…
Niekedy sa mykla pri pumpe papuče na malé telíčko.
Rozhodnutie padlo dávno. Ale stále ju brzdil strach.
Vyhodia ma, vravela si. Za toto by ma určite vyhodili.
Nechcela naspäť ku chladu, hladu a samote. Nechcela stratiť ľudí, ktorí ju zachránili.
Ale myšlienka, že tá žena môže zabiť maličké mačiatko, ju nenechávala spať.
Všetko sa zomlelo o pár dní.
Mamba sedela na balkóne a načúvala. Zo susedného bytu sa ozývala hádka. Žena v posteli znova kričala na Chudáčika.
Mamba ju videla v odraze sklenenej dverí.
Sklonila sa, zdvihla papuču a zaútočila na trasúce sa klbko na zemi.
Rozmlátim ťa! zrevala.
Ani nevedela ako, už bola Mamba na susednom balkóne. Prosto preskočila potrebných meter a pol.
Žena nestihla papuču hodiť. Zrazu pred ňou stála…
Nie, stalo sa ZJAVENIE.
Obrovská mačka s tvrdým, takmer kriminálnym pohľadom, s vystretými pazúrmi, škriekajúc, syčiac. V jej očiach Mamba chrstila oheň a z pohľadu jej metali iskry.
Žena so strachom zakričala, papuču pustila a do pyžama sa jej rozlialo teplo…
V tej chvíli prišiel diabol.
“Diabol” dvihla labu s vycerenými pazúrmi. Žena pišťala, zakryla si tvár a omdlela.
Po desiatich minútach zazvonili u dverí Mambiných majiteľov. Na chodbe stála vystrašená suseda s rozstrapatenými vlasmi a pohľadom šialenca.
Vaša mačka na mňa zaútočila!!! revala. Poškriabala ma a ukradla môjho vzácneho kocúrika! Zavolám políciu!
Pani, pokojne odpovedala pani domu, naša mačka je stále doma. Nikdy nechodí von. Vaše mačiatko u nás nie je.
Susedkina tvár sa skrivila. Chcela ešte niečo dodať, ale namiesto slov vydala iba zlostný sykot. Otočila sa a treskla dvermi.
Po ďalších desiatich minútach dorazila policajná hliadka. Za policajtmi stála tá istá suseda, bľabotajúc im čosi o mačke a únose.
Prepáčte, ozval sa jeden policajt. Táto dáma tvrdí, že vaša mačka preskočila k nej na balkón, zaútočila na ňu a uniesla jej mačiatko
Prosím?! vyhŕkli muž so ženou naraz.
Bolo vidieť, že sú skutočne zaskočení.
Páni policajti, nech sa páči, poďte dnu, pokojne povedal muž. Sami sa presvedčíte. Naša Mamba spí na gauči, žiadne mačiatko tu nie je.
Všetci vošli. Mamba naozaj slastne spala na gauči.
To je ona! Tá! začala vrieskať susedka. Ona na mňa zaútočila, poškriabala ma a ukradla môjho Eura!
Prepáčte, čo presne ukradla? nechápali policajti. Vaša mačka vzala vaše eurá?
Vám šibe?! zrúkla susedka. Moje mačiatko sa volá Euro!
Policajti sa na seba pozreli a vyšli na balkón.
Takmer dva metre, poznamenal jeden.
Chcete povedať, že mačka preskočila takú diaľku, s mačiatkom v papuli? dodal druhý.
Neveríte mi?! zajačala susedka. Lítala po cudzom byte, hulákajúc: Euro! Euro! Euro!
Otvorila skrine, vyťahovala zásuvky, zhadzovala bielizeň z postele a prevetrávala obsah skríň po celom byte.
Policajti ju museli spacifikovať.
Pani, prísne vyriekol jeden, momentálne porušujete zákon. Majitelia by na vás mohli podať trestné oznámenie.
Čože?! Na mňa?! Po tom, čo ich mačka ma roztrhala a ukradla môjho kocúrika?!
A mimochodom, zamračil sa druhý, ukážte, prosím, kde vás pohrýzla alebo poškriabala.
Susedka zaváhala, zmätene sa rozhliadla a následne spustila krik:
Vás všetkých si podám!
Prepáčte, slušne prehovorila pani domu ale máte dosť silný zápach moču Mohli by ste vstať z môjho stolička?
Susedkine oči sa rozšírili. Najskôr očervenela, potom zozelenela a nakoniec úplne zbledla.
Vybehla von, treskla svojimi dverami a zmizla.
Budete písať sťažnosť? spýtal sa policajt.
Nie, odpovedali obaja naraz.
Vyzerá, že nie je úplne v poriadku, zašepkala pani.
Ospravedlňujeme sa za vyrušenie, rozlúčili sa policajti a odišli.
Muž a žena sa pozreli na Mambu, ktorá medzitým vstala a sedela na gauči.
No tak začal muž.
No tak pridala sa žena.
Mamba na nich pozrela previnilo, zoskočila z gauča a zamierila k skrini.
Sebavedome podvihla dvierka, vyskočila na policu a spod kopy utierok vytiahla mačiatko.
Bože, vydýchli manželia.
Sadli si na gauč.
Mamba sa priblížila a opatrne položila ustráchané, trasúce sa sivé klbko vedľa nich.
Čo teraz? spýtala sa žena a brala mačiatko do náručia.
Chudáčik sa dvakrát zachvel a ešte viac scvrkol do seba.
Neboj sa, drobec, ticho povedal muž.
My mačkám neubližujeme, hladila ho pani po chrbátiku. A ty, zlatko… Ty máš trest, otočila sa na Mambu. Toto už nesmieš robiť!
A čo mal robiť inak? ozval sa muž. Zachránila ho z rúk bosorky. Prečo by mala byť potrestaná?
Veď vlastne žiadnu mačku doma nemáme. Čo povedali policajti?
Ach chlapi, zaúpela žena k mačiatku. Vždy si držia spolu. Možno by som ju mala aj vyznamenať, čo povieš?
No jasné, vyznamenať! zasmial sa muž. Poď, Mamba, dostaneš pár kúskov kuraciny.
Len sa na neho pozri! oborila sa žena, akoby hľadala podporu u Chudáčika.
Ale mačiatko sa zatiahlo, opatrne jej objalo labkami dlaň a pevne sa k nej privinulo.
Žena sa usmiala a uzmierlivo povedala:
No dobre… tentokrát odpúšťam.
Muž s Mambou vyrazili do kuchyne, Chudáčik ostal ležať na jej kolenách a potichu priasť. Prvýkrát v živote zistil, aké príjemné je, keď niekto hladí…
A v duchu si skúšal slovo “drahý”.
Zvláštne, v ústach dobrej ženy znelo inak, úplne inakMamba sa vrátila z kuchyne s elegantným, víťazným krokom v očiach jej svietilo zvláštne, hrdé svetlo, aké dovtedy ešte nemala. Zavrela za sebou dvere, skočila na gauč a uvelebila sa vedľa svojho maličkého chránenca. Chudáčik sa k nej stúlil, nos skryl pod jej bradu. Srdcia im bilo, každé svojím tempom, no predsa v rovnakom rytme.
Vonku sa nad rohovým domom ticho znášal večer. Svetlá bytov blikali, dvor hral všetkými odtieňmi oranžovej a fialovej. V susednom vchode sa zatresli dvere a tentoraz sa nik nezľakol.
Mamba pozrela na svojich ľudí, potom na drobného kamaráta, a nakoniec zavrela oči. Svlňujúci pokoj sa rozlial po izbe napokon nikomu nič nechýbalo. Ani kúsok odvahy, ani trocha bezpečia.
Keď pani prikryla Chudáčika dekou, všimla si, že Mamba na ňu žmurkla jedným okom.
Ďakujem, zašepkala žena a pohladila ju po hebkej srsti.
A hoci by sa mohlo zdať, že jedna zachránená noc neznamená pre svet vôbec nič, v tom malom rohovom dome ju bude ešte dlho cítiť v každom kúsku vo vrnení, v smiechu a v istote, že domov je miesto, kde každý drahý poklad nakoniec nájde, čo už navždy nestratí.
