Mami, chceš darovať náš byt synovi brata? A potom u nás budeš bývať? Nedovolím to!
Ani len ne! Mami, čo si to dopadla? Počuješ sami seba? Hneď ťa vyhodí, nech ti nie je jasné?
Ľubička, nehádaj sa so mnou! Tak som sa rozhodla!
Najprv sa matka snaží udržať svoju nezávislosť a sebavedomie, potom sa rozpláče, lebo hlboko vo vnútri vie, že koná nespravodlivo voči vlastnej dcére.
Problém spočíva v tom, že syn Matúš, mladší brat Ľubičky, je vždy jej miláčikom. Tak vzniklo, že Jana Nováková ho priviedla, keď mala už viac ako tridsať rokov. A Ľubičku, podľa tradícií, si vzala v mladosti, ako sa patrí.
Preto k dcére pristupuje tak je v poriadku, ale len tak. Vychováva ju hlavne sama, lebo Jana vtedy sľúbila dokončiť vysokú školu.
Matúša plánuje od druhého manželstva, keď si už užíva materstvo.
Ľubička všetko to pozoruje, ale nerozumí, prečo matka tak otvorene uprednostňuje brata. Zvyčajne rodičia robia podobné veci skrytým spôsobom, no tu matka ani nehanbuje, že Matúš je jej bližší.
Potom sa ešte diví, prečo brat a sestra nikdy nemajú teplý vzťah. Je to zvláštne. Možno na to existujú dôvody?
Matúš už od detstva dostáva najlepšie. Zatiaľ čo Ľubička má akceptovať, čo je, a ani sa nesmie sťažovať. Peniaze mu dávajú viac. Je muž, takže tak má byť. To, že je o niekoľko rokov mladší, nehrá žiadnu rolu.
Pamätaj! Keď Matúš vyrastie, bude si zarábať a užívať rodinu. Zatiaľ mu som povinná pomôcť!
Mami, a ja?
A čo ty? Tvoj úkol je dobre sa zosobášiť a držať sa muža tvrdí matka, zatiaľ čo nastavuje jedlá na stôl.
Ľubička však namieta, že nechce závisieť od manžela, chce sa rozvíjať ako osobnosť, aj profesionálne.
Aký nesmysel šíriš, česť! Nie je ti vtipné?
Čo som povedala, čo je vtipné?
Aspoň to, že nikto v našej rodine tak neuvažuje.
Takže budem prvá.
Ľubička nerozumie matkinmu logickému mysleniu a nechce jej nasledovať. Vďaka takému prístupu čoskoro prenajme vlastný byt. Ten krok pre ňu znamená dýchnutie čerstvého vzduchu žiť pod jednou strechou s bratom a matkou už bolo neúnosné. Čím staršia je, tým ťažšie je.
Po piatich rokoch Ľubička získava hypotéku, spláca ju a vlastní svoj byt. Medzitým Matúš stále býva s matkou a privedie do toho bytu svoju manželku Alenu. O niekoľko mesiacov sa im narodí dieťa.
Jana je človek, ktorý sa zvykol spokojovať s tým, čo má, a takýto postoj udržiava dlhšie.
Vieš, dcéra, naša susedka si kúpila umývačku riadu. Nie sama, samozrejme deti jej darovali.
To je dobré.
Ja by som tiež chcela, ale bojím sa.
Prečo?
Pretože Matúš má teraz problém s prácou. Môže ho prepustiť a musí hľadať novú, a Alena je na materskej dovolenke a dostáva len malé príspevky.
Okrem toho Matúš nerád zdieľa svoje peniaze. Žije z matkinho podpory, ako keby sa potraviny v chladničke objavovali samé.
Matúš, kedy sa konečne prebudí tvoja svedomie? vyhrčí Ľubička, keď náhodou stretne brata v supermarkete.
V tej chvíli si kupuje čipsy a slané tyčinky pred futbalovým zápasom.
Čo máš na výčitky?
Pomáhaj mame aspoň s peniazmi! Jej dôchodok nie je zázrak. Vieš, že ona všetko kupuje z vlastných prostriedkov?
Matúš odvráti pohľad, vie, že sestra má pravdu.
Čo z toho máš? Nie si náš?
Škaredá matka!
Škárte seba. Nemáte ani rodinu, ani manžela. Iných tu len ťaháš!
Po tých slovách odchádza, a Ľubička stojí v šoku. Matúš presne vie, kde udrieť, a využije to.
V tridsaťpäť rokoch Ľubička ešte nebola vydatá. Jej bývalý priateľ ju podvádzal a ona nie je pripravená na nový vzťah.
Slečna, môžem vám pomôcť? opýta sa predavačka.
Nie, ďakujem, všetko je v poriadku.
Ľubička vie, že koná správne. Matúš už nie je teenager, je muž a otec novorodenca, takže nesie zodpovednosť a nemal by sa spoliehať na matku.
Ľubička, ako si sa mohla taký výrok voči nemu urobiť? začína Jana.
Mami, povedala som pravdu, bránila som ťa.
Žiadala som ťa o to? Medzi iným, kvôli tebe Matúš povstal a kričal po celom byte. Máme malé dieťa, nerozumíš?
Kvôli mne? Čo ja tu mám?
Ľubička nevie, ako reagovať na matkin výkrik.
Nemala si mu to hovoriť. Vieš, aký je krehký.
Matka hovorí o Matúšovi bez ohľadu na dcérine pocity, ktorú miluje. Aj keď Ľubička chce brata varovať a brániť matku, ostáva v vina.
Polročia po tom incidente Ľubička s nimi nekomunikuje, až kým nečakane nevolá matka a nežiada, aby prišla. Nič v byte sa nezmenilo. Umývačka riadu stále nebola kúpená.
Kde je Matúš s manželkou?
Pozvali ich na výročie. Ja sedím s Sashom, chceš čaj?
Nie, mami, nechcem. Chcela si so mnou niečo prebrať?
Áno, urobila som dôležité rozhodnutie. Tento byt chcem darovať Sashkovi.
Ľubička najprv myslela, že matka len žartuje alebo testuje jej reakciu.
Myslíš tým, že chceš darovať spoločný byt synovi brata? Mami, v sebe? Počuješ seba?
Ľubička, nehádaj sa! Tak som sa rozhodla!
Dcéra sa snaží vysvetliť, že taký krok prináša vážne následky, ale Jana trvá na svojom.
Okrem toho, že všetkým ich tu obsluhuješ, chceš ešte byt prepisovať?
Nie, len pomáham.
A čo Alena teraz robí?
Stará sa o dieťa. To je ťažšie ako akákoľvek práca.
Ťa to povedala Alena? Vidím ju len v sociálnych sieťach.
Nič nerozumieš, Ľubička! Nemáš svoje deti, preto tak ľahko posudzuješ.
Ľubička si uvedomí, že nemala prísť. Pol roka necítili kontakt a nič sa nezmenilo.
Vidím, že si prišla s novým autom. Na úver? spýta sa matka.
Nie, kúpila som si ho.
Aj tak si bratovi nepomohla. Počula si, že ho prepúšťajú a hľadá prácu, je mu ťažko.
Ľubička je prekvapená matkiným úvahy. Matúš je dospelý a raz prevezme zodpovednosť za rodinu.
Na čo narážaš?
Neodkazujem, hovorím priamo. Mohla by som kúpiť dieťaťu nové postieľku, lebo sme museli použiť starú. A umývačka riadu mi skutočne chýba, ruky už bolia od umývania.
Čas mám, mami.
Ľubička sa smeruje k východu, ale matka stále hnevá.
Pred odchodom položí jedinú otázku:
Mami, ak prepisuješ byt na ich dieťa, vyhodia ťa. Kam potom pôjdeš?
Jana však odmieta počuť dcéru.
Ach, Ľubička. Aká si tvrdohlavá! Sashko je môj jediný vnuk! Od teba nečakám vnúčatká, ani manželku. Nie som prekvapená. Charakter máš zlé. Myseľ máš len na seba!
Po tých slovách Ľubička stráca akúkoľvek vôľu čokoľvek matke dokazovať. Hovorí, že keď sú takí úžasní, nech si kúpia umývačku. Ona si poriadne vyrieši svoj život. Nebolo to ľahké, ale kam inak? Jana už urobila svoj výber dávno.
No čo, tak to tak. Kto si položí posteľ, ten ju aj spať. Staroba už číha
A čo si o tom myslíte? Napíšte svoje názory do komentárov a dajte lajk.
