Čože? Už sme manželmi desať rokov! Aká milenka? Mám z teba dosť!

Čože? Sme už desať rokov ženatí! Aká milenka? Stačíš mi ty aj ja!
Drahomíra nemohla veru urobiť nič iné. Cítila na koži, že jej manžel Ján ju podvádza, a nevedela, kedy sa to skončí. Jedného dňa sa odvážila s ním otvorene prehovoriť.

Je to pravda alebo nie? spýtala sa, ale on len odpovedal:

Čože? Sme už desať rokov ženatí! Aká milenka? Stačíš mi ty aj ja!

Zdalo sa, že hovorí úprimne, bez previnenia. Drahomíra v jeho úsmeve, slovách ani očiach nič nevidela, ale niečo v nej nebolo pokojné.

Drahomíra nebola z tých, čo spoliehajú na osud, tak sa rozhodla pravdu vyhrabať. Ako na to?

Prečítala si pár rád na internete a najprv skontrolovala Jánov mobil. Nenájde nič okrem prázdnej chatu s niekoľkými starými spolužiačkami to ju nevyplašilo. Ján nikdy nekladol na telefón žiadny kód, nemal žiadne tajné správy, žiadne skryté rozhovory. Akoby bol anjelský.

Občas sa zdalo, že si všetko len vymýšľa, no zakaždým, keď Ján zostával dlhšie v práci, cítila niečo zlé.

Priateľka jej vždy vravela:

To sú len tvoje podozrenia! Ján ťa miluje a nikdy by sa neodvrátil! Svojimi pochybnosťami len ničíš!

Drahomíra to ale nepočúvala. Srdce jej hovorilo inak a myšlienka na to, že by Ján mohol mať inú, jej nebola.

Jedného dňa vybehla do Jánovej kancelárie, aby zistila, či skutočne niečo šúcha za ženami. Keď ho uvidela, rozčílil sa a povedal, že ju hanbí pred kolegami. Ospravedlňovať sa musel dlho, ale nakoniec mu odpustil.

Na povrchu ich život vyzeral pekne dom plný, dva deti rastú, všetko v poriadku. Ale Drahomíra hľadala niečo viac, na piatej akoby hovorili, kto hľadá, ten nájde. Zatiaľ však nebola šťastná.

Keď ich najmladší syn nastúpil do prvých tried, Drahomíra dostala chuť naučiť sa jazdiť. Šla na hodiny v autoškole po práci, po troch mesiacoch si zdala vodičský preukaz.

Ján bol na ňu taký hrdý, že jej kúpil malé auto starý Škoda Fabia. Drahomíra bola nízka a štíhla, tak sa v ňom cítila pohodlne a ľahko parkovala.

Ján si samozrejme nepriznal, že auto kúpil len preto, aby mu Drahomíra nekladla vôbec Audi požiadavky. Ešte je mladá na to, aby jazdila, najprv si musí získať skúsenosti, tak mu to vravela.

Jedného víkendu sa Drahomíra zobudila skôr ako zvyčajne a rozhodla sa pripraviť rodinný koláč so zeleninou a kuracím mäsom všetci ho milovali. Lenže v kuchyni nemala múku.

Vonku niesol sneh a zimné mrazy, ale už vedela, ako sa jazdí po zasnežených uliciach. Rozhodla sa rýchlo ísť do obchodu. Autá ju však nechceli štartovať, tak sa vrátila domov, kde ešte spali jej deti.

Nemala chuť chodiť po rozmarýnenom snehu, tak si povedala, že si vezme Jánov kľúč a vyrazí na jazdu na čierno. Vzala kľúče, nastartovala auto, otvorila okná a vôbec nenechala zabudnúť, že v kufri sú vždy vrecká.

Zrazu niečo spadlo telefón. Nie ten Jánov, ktorý poznala nazpamäť. Rýchlo ho zaplačila a na displeji stálo Oksana.

Láska moja, už sa na teba teším! Príď rýchlejšie! Čakám na teba! čítala Drahomíra a nemohla uveriť vlastným očiam. Bez hesla prečítala celú korešpondenciu to bolo dlho, až auto úplne zohrialo.

Zistila, že Ján pracuje do piatich večer a domov sa vracia o siedmej. Nikdy by nepomyslela, že po práci najprv strávi hodinu s Oksanou a potom domov príde ako keby nič. Na fotkách bola staršia žena, asi okolo štyridsiatich.

Drahomíra bola rozhorčená. Práve sa chystala vystúpiť z auta, keď ju uvidel Ján prichádzajúci z výťahu v dome. V domčeku zostala poznámka, že šla do obchodu, a Ján si pravdepodobne chcel dopísať Oksane ešte jednu správu.

Kto ti dal povolenie? Nikdy sme sa na to nedohodli! kričala Drahomíra, keď ho uvidela. Zapnula spätný rýchlostný režim, zrýchlila a auto s praskajúcim zvukom narazilo do zábradlia. Trochu sa jej odľahčilo.

Vystúpila a hrozila Jánovi:

Choď k svojej! Uvidíme, ako sa ti bude dariť bez domu a auta! Aby som ťa už viac nevidela!

Zahrnula kľúče do veľkého hŕbu a šla domov. Synovia už vstávali, nevedeli, čo sa deje. O niekoľko minút neskôr Ján kúpil, ale Drahomíra dvere zamkla a nepustila ho dnu.

Choď k svojej! Zabudni na túto cestu! kričala po celom dome.

Ján odišiel v papučkách a župane, smerom k Oksane, mysliac si, že ju nájde a zahreje. Dvere Oksany sa otvorili a ozval sa mužský hlas:

Zlato, si doma? Čakám na teba!

Ukázalo sa, že Oksana má tiež dvoch chlapov. Však to je víkend, netreba sa trápiť. Oksana len zamračila a zatvorila dvere.

Ján sa sklamaný vracal k matke, ktorá bývala o dve ulice ďalej. Marína Pavlína ho hneď spozorovala, pochopila situáciu, privítala ho, zahriala, nakŕmila a vypočula jeho historku o zlom manželovi. Povedala mu povzbudivo:

Neboj sa, synček, kto by povedal, že tvoja Drahomíra bude taká? Čoskoro budeš mať svoje šťastie, máš 35 rokov, ešte stretneš pravú lásku!

Ján teda zostal u matky, rozhodol sa začať nový život. Bol rád, že je slobodný, až kým Drahomíra neodhalila, že žiada výživné príspevky. A práve vtedy pochopil, že začať nový život nie je také jednoduché. Našťastie ho jeho matka nenechala v ústrety.

A keby ste chceli ďalšie zaujímavé príbehy, sledujte náš profil, zanechajte komentáre a lajky. Bez toho by sme nevedeli pokračovať.

Оцініть статтю
Додати коментар

;-) :| :x :twisted: :smile: :shock: :sad: :roll: :razz: :oops: :o :mrgreen: :lol: :idea: :grin: :evil: :cry: :cool: :arrow: :???: :?: :!:

3 + 7 =