Viera smažila karíčky, keď do kuchyne vstúpil muž. Viero, musíme si prehovoriť rezolútne vyhlásil Ján. Hovor, odložila panva. Sadni si, aby si počul, čo mám na srdci? v Jánovom hlase sa ozvalo netrpezlivosť. Vždy musím dozerať na karíčky, odpovedala manželka. Čo mi chceš povedať? začal Ján, akoby sa topil v hľadaní slov. Ja zakoktával, len tak ťahajúc slová. Stretnul som inú ženu odchádzam od teba! Viera pokojne povedala: Ďakujem ti. A veľmi sa teším za teba! Ján sa prekvapene pozeral na svoju ženu. No Ján si ani nevedel predstaviť, čo Viera v tom okamihu zamýšľala.
Úprimne povedala kamarátka na okamih ticho, akoby sa bála povedať niečo nadbytočné. Stále mi nie je jasné, ako si sa na to odvážila? To je úplne mimo všetkých hraníc, Viero!
Mimo čoho? Dobré alebo zlé?
Vieš, je to ako pozerať sa.
Tu sa nepozerá, usmiala sa Viera. Dôležitý je výsledok. A môj výsledok je skvelý. Dostala som, čo som chcela!
Napriek tomu, namrhovala susedka. Negatívne následky prídu
A neškriabni! neudržala Viera. Keď prídu, vyriešime ich. Teraz je čas radosti a skutočného víťazstva! Nezničuj mi oslavu!
Susedka sa urazene povzdechla, zdvihla ramená a odvrátila sa, predstierajúc, že ju zaujíma výhľad z okna.
***
Všetko začalo toho večera, keď sa Ján po práci vrátil domov a opatrne, skryjúc rozpačitosť, povedal: Musíme si prehovoriť
Viera sa vnútri zhrnula. Dlho čakala, kedy Ján konečne zoberie slovo. A tak to začalo.
Hovor, vrhla ona, otáčajúc karíčky, ktoré chystala na večeru.
Možno si sadneš, počuješ sa? v Jánovom hlase sa ozvala netrpezlivosť. Alebo mám hovoriť s tvojím chrbátom?
Sadnúť sa nebudem, milý, pokojne odpovedala Viera. Teraz Marek spomenie moje meno a začne: mama, to mama, to. Takže nebudeme lámať čas. Čo chceš povedať?
Ja Ján zakoktával, sotva nachádzajúc slová stretnul som inú ženu
A? Viera ani nevyvrátila pohľad od karíčkov. Čo ďalej?
Vypni tú panvu! zakričal Ján, neschopný potlačiť hnev. Počuješ, čo hovorím?! Milujem inú ženu!
Počujem, Viera sa konečne otočila. Gratulujem ti.
Čože?! Jánov úžas nemal hraníc. Očakával čokoľvek, len nie takú nezaujatú reakciu a blahoželanie.
Ticho, prosím, deťom sa podarí, Viera zostávala pokojná, akoby vôbec nebola prekvapená.
Vedela si? vyfúkol Ján.
Nie, nevedela som, Viera krútiac hlavou povedala. Ale podozrievala som.
Podozrievala?
Samozrejme. A keby som meškala v práci o pár hodín, sediac telefón v ruke a schovávala ho do vrecka? Presunula by som sa do inej izby a našla absurdný dôvod? A potom Ján, každý človek cíti, či ho miluje alebo nie
Prečo si mlčala, keď si to pochopila? spýtal sa Ján, trochu sa upokojil.
Vieš, Viera zamyslene prizrela. Navrhol si mi rozchod, a rozbiť rodinu je tiež tvoj návrh.
Prečo to?
A ako? Keby si chcel len pobaviť sa, skryl by si svoje dobrodružstvá ďalej. Keď už začal túto konverzáciu, znamená to, že urobil nejaké rozhodnutie. Takže sa neboj, povedz všetko
Ján si pozeral na manželku a nepoznal ju. Toľko pokoja, sebaúcty. Myslel si, že ho čakajú jednoduché ženské slzy.
Krátko, mám návrh
To znie zaujímavo, Viera si sadla na stoličku a pozorne hľadela na muža.
Premýšľal som Máme hypotéku Nemôžeš ju splácať ani s alimentmi
A otázku rozvodu už nebudeme riešiť? v Vierinom hlase zaznel kovový odlesk, ktorý Ján nečakal.
Čo tu ešte prejednávať? odvetil ľahostajne. Jasné, že mi neodpustíš.
Nuž, Viera sa usmiala, veď ma poznáš ako starú kožu na knihe
Tak teda, Ján opäť nevidel úskok. Bude lepšie, ak odídeš do svojej jednopokojovej bytky, a ja zostanem tu.
A deti?
Deti? S tebou pôjdu, samozrejme odpovedal.
Takže budem žiť s dvoma deťmi na osemnásť štvorcových metrov, a ty so svojou novou láskou v našom trojizbovom byte?
Presne tak. Nemôžeš splácať hypotéku. To je jasné. Ja som ju doteraz platil sám potvrdil Ján, prekvapený, že Viera nechápe.
Rozumiem, Viera vstala. Potrebujem premyslieť.
Vyšla na balkón.
No tak, posmešne zavolal Ján, a pomyslel si: Nech si premýšľa. Tieto ženy čo majú premýšľať?
Kým Viera stávala na balkóne, Ján si naservíroval pár karíčkov, teplý zemiakový pyré z pomalého hrnca a ponoril sa do jedla. Nedokončil to.
Súhlasím, vyhlásila Viera, vracajúc sa do kuchyne. Ale za jedine podmienky.
Aká podmienka? usmial sa Ján.
Zostaneš v tomto byte so svojou vášnivou láskou a s naším synom. My s dcérou sa presťahujeme.
Čože?! Jánove oči sa rozšírili údivom. Chceš rozdeliť deti?!
Prečo nie? pokojne odpovedala Viera. Deti sú naše, zodpovednosť rovnaká. Nech syn, o ktorom si sníval, zostane s tebou. Dcéra bude so mnou. Podľa mňa je to spravodlivé.
Si normálna? Ako môžeš deliť deti? Nie sú to kusy nábytku!
Samozrejme, že áno, Viera bola neochveľná. Budem ich niesť na svojom chrbte až do konca, a ty budeš odpočívať. Nie takto.
Budem platiť alimenty! A pomáhať, kde budem môcť
Presne tak. Ty mi platíš, ja tebe. Spoločne sme ich vychovali, tak ich budeme vychovávať spolu. Nech si berieš syna, ja dcéru. Staršia je jednoduchšia. Vidíš, idem ti v ústrety.
Nie, ja som vedel, že si čudná, ale v takej miere! zakričal Ján. Chceš sa mnou vysporiadať pomocou detí?!
Nepretváraj si to, Ján. Nie si hoden, aby som s tebou čelila sporu. Chcem len spravodlivosť. Ty dostaneš trojizbový byt s hypotékou a synom. Ja jednopokojovku a dcéru. Vzájomné alimenty. Takto sa rozvedieme podľa dohody. Inak budem bojovať. Nepustím sa z ruky. Premýšľaj.
Ján odišiel. Poradil sa s kamarátkou, matkou a sestrou. Všetci ho uisťovali, že Viera blafuje. Žiadna normálna matka by nedala dieťa za pár metrov. Ján sa mal pokojne súhlasiť. O tri dni malo Viera zobrať dieťa.
O Jánovej novej partnerke Petra bolo úprimne nadšenie. Trojizbový byt v centre! O taký dar nikdy nesnívala. K tomu dostane štyriročného chlapca Petra to zľahka prehliadla.
Takže po niekoľkých dňoch Ján Vieri povedal, že súhlasí s podmienkami.
Výborne, odpovedala Viera a trvalo požiadala, aby Ján zajtra podal rozvodové podanie.
Prečo ja? snažil sa odolať.
Pretože si muž. A pretože ti bude jednoduchšie zaplatiť všetko.
Ján považoval argument za logický a podal rozvod.
***
Čakať trvalo tri mesiace. Podľa dohody Ján presťahoval sa k Petrovi. Viera sa pripravovala na svoj odchod a obetne znášala všetky výčitky od blízkych. Ján už šíril po celom svete, že Viera rozdelila deti podľa bytov a odovzdala mu syna.
Ako si to mohol? pýtali ho.
Aký si to máš typ matky? nehanbili ho.
Nemáš ani hanbu, ani svedomie!
Ako môžeš deliť deti?! Nemáš dušu!
Tieto výčitky Viera počúvala, niekedy odpovedala, niekedy mlčala, niekedy jednoducho odišla, aby nepočula. Dokonca dvanásťročná dcéra Katarína ju obvinila:
Myslela som, že nás miluješ
Viera, neberúc si nič k srdcu, trpezlivo čakala na rozvod. Nakoniec nastal súdny deň. Sudca bola prekvapená:
Chcete nechať syna u otca?
Áno, pokojne odpovedala Viera. Zodpovednosť za deti je rovnaká. A otec nie je proti, dokonca sa teší.
Ján prikývol a otázka bola vyriešená tak, ako Viera navrhla. Ján s úľavou vydýchol
Zbytočne. Všetko sa len začínalo.
***
Viera všetko pripravila na odchod. Zbalila veci svoje i dcéry, zobrala len nevyhnutné. Napísala Jánovi zoznam:
Čo má Marek rád, čo nemá rád, do ktorého škôlky chodí, ako sa volá učiteľka, aké potraviny mu škodia, aké rozprávky pozerá, kde je klinika a pod.
Po prečítaní listu Ján spustil:
No tak! Prečo to? Vždy to zvládneme sami, čo? podal syna na ruky a hodil ho k stropu.
Marek sa zasmejil od radosti.
To je všetko, čas beží, prerušila Viera zábavu, ak potrebujete, volajte.
Keď odišli s dcérou, Ján zavolal Petrovi:
Všetko jasné! Prichádzaj!
Ten večer Petra zverejnila na sociálnych sieťach príspevok: Začiatok nového života! a priložila fotku, kde ležia nad detskou postieľkou spiacim chlapcom.
***
Potom nastal skutočný nočný mor pre Jána a trpezlivé čakanie pre VIERU.
Reality sa vzdialili od ilúzií.
Marek nasledujúci deň odmietol jesť to, čo Petra varila, a žiadal, aby volala matku. Odmietol zostať s ňou. Ranné zhromažďovanie do škôlky vyviedlo Jána z pokoja chlapec nechcel obliecť sa, kvílel, plakal na ceste a bojoval, keď ho vzala učiteľka. Ján často meškal do práce. Potom Marek ochorel. Ján nevedel, čo robiť. Starostlivosť o syna bola ťažšia, než očakával. Po návrate do škôlky musel prichádzať skôr z práce, šéf mu začal dávať hádky. Petra náhle odcestovala na služobnú cestu, potom zmizla, posielajúc SMS: Nie som pripravená postaviť si život na nohe tvojho dieťaťa.
Jánova mama odmietla pomôcť, odvolala sa na zdravie. Viera prichádzala prísne raz týždenne na dve hodiny. Po jej odchode Marek opäť kvílel. Peniaze na hypotéku boli, ale Ján si nevedel predstaviť, koľko bude musieť minúť na dieťa. Zabudol na oddych. Hnev a únavu prepadlo. V hrôze si uvedomAž sa Viera v tichu noci zahľadí do odrazu v okne a pochopí, že všetky rozdelené časti sú len fragmenty jedného nekonečného snu, ktorý sa pomaly rozplýva v rannom svetle.
