Nič sa nedeje, Miláku! Nestrácaj nádej! Vždyť som si Nový rok už poriadne užil!
Tak som dorazil do svojho rodného mesta. Marek Kováč vybehol z nástupišta, zamieril na nástupné nábrežie a šiel k autobusovej zastávke. Neoznámil svojej manželke, Žanete, že dnes príde.
Marekovi nálada nebola najlepšia, lebo predtým mal nepríjemnú hádku s manželkou. Žaneta ho opäť obviňovala, sťažovala sa, že je ľahostajný a sebecký.
Prečo ľahostajný? Vždyť sa chcel s ňou na Nový rok porozprávať, a ona mu vypnula telefón. Na to sa naštvala!
Tri dni sa mu snažil ozvať, ale odpoveď nebola. Nakoniec aj on prestal volať.
A okrem toho sa ani neozvala svojim rodičom, bratke ani ani jemu. Hneď teraz mu to odhalí na prahu.
Nie je to len o nej aj ona má svoje chyby, tak ať sa bráni! Ako sa hovorí, najlepší obranný úder je útok.
Marek sa pozdvihol a vstúpil do svojho bytku s istým bojovým duchom.
Byt ho privítal tichom.
Hej, kto je tu ešte nažive? Žanetka, som doma! zakričal hlasno, ale nikto neodpovedal.
Pozrel do kuchyne manželky tam nebolo, potom do jednej izby prázdno, do druhej to isté. Hneď mu padli do očí zmeny: pri stene už nebolo detské postieľky, zmizol komod s prebaľovacím stolíkom a kočíkom, ktorý im darovali rodičia Žanete.
Marek prešiel k skrinke polovica, kde zvyčajne viseli Žanetine šaty, bola prázdna.
Čo, zbláznila sa? Odpustila ma? zamyslel sa.
Zavolal na svokru, ale neodpovedala. Potom skúšal Katku priateľku Žanety. Tiež ticho. Nakoniec dohovoril Mikuláša manžela Kataríny.
Mikuláš, čau! Pošľap mi Katinu linku, neviem ju dostať, prosil.
Katka je teraz s dieťaťom u nás na dedine oslávili sme Nový rok. S tým signálom sa občas stráca, odpovedal Mikuláš.
Včera som prišiel, lebo dnes som mal zmenu. Oni ešte odpočívajú, doplnil. Prečo ťa zaujíma Katarína?
Skúšam, či vie, kde je moja Žanetka. Prišiel som od rodičov, a doma ju nie je. A všetko, čo sme pre dieťa kúpili, tiež zmizlo, povedal Marek.
Počuj, tvoja manželka mala práve pôsť za matkou. Vyrazil si na sviatky a ju nechal doma? prekvapil sa Mikuláš.
Ona sama nechcela ísť. Dátum jej určili na 10.11. januára. Stihli by to vycestovať, bránil sa.
Gratulujem, Šarik, si na blázo, zasmial sa priateľ.
Prečo? pýtal sa Marek.
Lebo si pravdepodobne už slobodný. Blázon! Zavolaj do nemocnice, tam určite je, radil Mikuláš.
—
Pred desiatimi dňami
Nerozumiem, Marek, hovorila matka po telefóne, prečo máš na sviatok zostať doma? Žanetka nechce ísť, príď sám. Dátum má skoro dva týždne, stihneš sa vrátiť.
Čím viac, keď sa zozbierajú všetci príbuzní: teta Viera s otcom Sergejom prídu, Natália s Viktorm, Olga s Pavlom. A my s otcom a Viki s Glebom.
Vika si na sviatok rezervovala izby v horskom hoteli priamo v lese. Štyri dni od 30. decembra do 2. januára.
30. decembra v reštaurácii bude banket s hosťujúcimi umelcami. Za mňa zaplatila, vrátiš mi, zostaneš u nás až do Vianoc a 8. januára odídeš. Stihneš aj termín ženy.
Žanetka nechcela ísť:
Marek, môžem sa náhle stať matkou. Predstav si: všetci sa smejú, a ja tam zrazu pocítim. A ten horský hotel či príde sanitka včas?
Nie, nikam neodídem.
Správne, matka hovorí, že ženy svoje zdravie a dieťa považujú za česť. Viedla nás trojica k svetu, skoro nebola v materskej a všetko zvládala.
Marek chápal, že Žanetka má pravdu, ale predstavil si, aká nudná bude noc v izbe len vo dvoch, s chudobným jedlom. Žanetka už povedala, že si nič špeciálne nevari.
Srdce mu siahalo smútkom, zatiaľ čo rodina v reštaurácii tancovala a spievala.
Tak odcestoval sám.
V horskom hoteli bola zábava. Okolo polnoci, keď už nový rok nastal, Marek vyšiel z salónu do vstupnej haly, aby zavolal manželke, ale neodpovedala.
No dobrá, urážam sa, no je to tvoja vina. Mohla by byť tu a baviť sa s nami, pomyslel si.
Nasledujúci deň matka vyjadrila svoju výčitku:
Žanetka ani nezavolala, nepovedala nám šťastný Nový rok. Vidíš, rozčuľuje si manželku, synu!
Nechápe, čo je skutočná rodina. My sme tu spolu, ona je sama. Nech si sadne a premýšľa.
Žanetka v novoročnú noc mala iné myšlienky spomínala iba Mareka, nie svokru s svokrom a ich rozsiahlu rodinu.
Jej rodičia, keď zistili, že dcéra zostala na sviatky sama, pozvali ju k sebe. Nemali v pláne veľkú hostinu.
Brat Žanetky pracoval v hlavnom meste, v závode s nepřetržitým cyklom, a jeho voľno nebolo tak veľké, preto rodičia plánovali oslavu dvojice.
31. decembra o deviatej večer ich Žanetka a matka pokryl stôl a v tom okamihu ju zachvátilo záchvatové bolesti.
Privolali sanitku. Matka odišla s Žanetkou, otec šiel za nimi so svojím autom.
Žanetka tak oslávila Nový rok v nemocnici, rodičia čakali v čakaní oddelenia. Žanetka sa stala matkou malého Sashka
Marek sa rozhodl riadiť sa radou priateľa a zavolal do nemocnice.
Koláše? Včera bola prepustená, oznámili mu na recepcii.
Ako to? neveril Marek. Už má dieťa?
Áno. Prvý január, o polnoci.
A kto ju z nemocnice odviezol? spýtal sa.
Mladý muž, túto informáciu do záznamu neuvádzame!
Marek pochopil, že dieťa a Žanetka sú pravdepodobne u rodičov, a rýchlo kúpili kyticu ruží a vyrazili tam.
Zavolal. Dvere otvoril svokrovič vysoký, silný, hlboký hlas. Trochu sa ho bál.
Počúvam.
Dobrý deň, prišiel som za Žanetou, povedal Marek.
Prečo? spýtal sa Ján, Žanetkin otec.
Vlastne som jej manžel, odpovedal zať.
Žanetka, zvolal svokrovič hlasno. Tu je nejaký chlap, hovorí, že je tvoj manžel. Chceš s ním hovoriť?
Nie, nech ide, ozvala sa Žanetka z vnútra bytu.
Svokrovič rozhýbal ruky:
Nechce. Dovidenia, mladý muž! a zatvoril dvere.
Marek čakal chvíľu a znovu zavolal.
Tentoraz otvorila svokra vysoká, robustná, hlasitá žena. Trochu ho ešte viac zastrašovala.
Niečo ti nevyšlo? spýtala sa.
Prepustite ma, odvážne povedal. Mám právo
Nedokázal dokončiť. Žena mu odtrhla kyticu z rúk a niekoľkokrát ju poškrípala po tvári.
Na aké právo? O advokát ti čoskoro povie! A viac nezavolaj, môj vnuk spí, povedala, hodila kyticu k zemi a zamkla dvere.
Marek sa vydal domov. Po ceste si neustále tríl rukami po tvári ruže boli krásne, ale s tŕňmi.
Doma najprv zavolal matke.
Vieš, nepustili ma ani do bytu, ani na dieťa pozriť.
Nestrachuj sa, Marek. Žanetka sa vráti s dieťaťom. Kam pôjde s bábätkom? A ty ich nevolaj a peniaze neposielaj.
Nech ich rodičia kŕmia, ak sú také múdre. O týždeň-dva sa vráti domov. Teraz si odpočin, zajtra máš prácu.
Marek tak urobil: večeral knedľou s kapustou, ktorú kúpil v obchode, a šiel spať.
Spal pokojne, netušil, že v tomto byte strávi poslednú noc.
Keď nasledujúci deň prišiel z práce, všetky jeho veci v krabiciach a čiernych taškách ležali na schodoch.
Zavolal. Otvorila mu dvere svokra, ktorá mala dvojizbový byt, kde bývali on a Žanetka.
Čo, milý zať? Pamätáš si adresu svojho internátu, alebo ti pripomeniem? Zbieraj svoje haraburdy. Všetko, čo zostane, vyhodí čistička zajtra!
Marek musel prejsť do internátu.
Rozvod sa uzavrel súdom. V internáte mu bolo nudno, snažil sa nájsť nájomný byt, ale keď dostal výplatu, z ktorej mu účtovali výživné a ešte päť eur na údržbu bývalej manželky, zostalo málo na život.
Buď šetrnejší! Musíš si ešte svoj byt šetriť, radil Mikuláš. Neboj sa, Marek! Nestrácaj nádej! Veď si Nový rok už oslávil ako kráľ!
Žanetka tri roky bývala u rodičov, ktorí jej pomáhali s malým Šaškom, a ich byt potom prenajímajú.
Keď Žanetka nastúpila do práce, oni sa s Šaškom vrátili do svojho bytu. Po rekonštrukcií už tam nič nepripomínalo Mareka a jeho rodinu.
Ako vidíte, Marekov čin čo na neho povediete? Napíšte svoje názory v komentároch, dajte lajk.
Priatelia, ak chcete čítať viac takých príbehov, zanechajte komentár a nezabudnite na lajky. To nás motivuje písať ďalej.
