Poviem vám pravdu, na svoju mamu som poriadne naštvaný. Ide o to, že keď si otec našiel inú, mama hrdo odišla. Ani trochu nebojovala za naše záujmy. Pritom podľa mňa, keď už podviedol on, mala by od neho vymôcť byt, peniaze. Namiesto toho sme skončili na ubytovni, v hrozných podmienkach. Bývalo to také, že sme museli prosiť susedov o zemiaky, lebo jednoducho nebolo čo jesť.
Mama mala celý život príliš mäkký charakter. Vždy všetkým ustupovala, nikdy nebránila vlastné záujmy. Toto som nevedel pochopiť. Keď som mal 12 rokov, zomrela babka a teta si privlastnila jej dom, pričom mama sa ani neohradila, hoci sme nemali kde bývať.
A tak som v 15 rokoch rád opustil domov a odišiel študovať na učilište do iného mesta. Neskôr som sa dostal na univerzitu a už v druhom ročníku som so spolužiakom rozbehol servis na opravu počítačov. Mali sme šťastie, lebo sme boli prví. Odvtedy ubehlo 10 rokov a teraz máme dve dielne a tri obchody. Hoci sme s manželkou bývali v prenajatom byte, najskôr som kúpil bývanie mame. Moja milovaná Zuzka sa strašne urazila.
– Ako si to mohol urobiť? Tvoja mama mala celý život na to, aby si zarobila na byt.
– Ona taká nie je, ani na topánky nevedela našetriť.
– A to je náš problém?
– Nech je ako chce, ale je to moja mama.
Ilustračná fotografia. Obrázok nie je dokumentárnym potvrdením opísanej situácie.
Časom som predsa len kúpil malý domček. Narodili sa nám dve deti. Život sa dal do poriadku. No mame som aj tak vždy pomáhal. Dokonca som jej zriadil kartu, na ktorú som každý mesiac posielal 200 eur.
Lenže raz som si všimol, že peniaze z karty miznú príliš rýchlo. Tak som prišiel k mame a videl som, že nemá absolútne čo jesť.
– Kde sú peniaze? Na čo si ich minula?
– Veď ty vieš, aké sú teraz ceny. A ešte lieky, účty.
Neveril som jej. Rozhodol som sa, že ju budem sledovať. Keď som nabudúce poslal peniaze, mama ich hneď vybrala. Išiel som k nej pozrieť, čo nakúpila. Ale chladnička bola zase prázdna.
– Mama, čo si kúpila?
– Synček, vieš, je to tak. Synovec má problémy, sestra sa veľmi sťažuje, prosí o pomoc a ja neviem povedať nie.
– Mama, veď ťa využívajú! Vašo mi sám rozprával, že stavia dom. Nechcem byť jeho sponzor, kým ty nemáš čo jesť.
Rozzúrený som sa vrátil domov a všetko povedal manželke. Poradila mi.
– Už si pre mamu urobil dosť. Viac jej ani cent nedávaj. Ak treba, kúp jej jedlo a prines, alebo lieky, ktoré potrebuje.
Na druhý deň som mame zobral kartu. Urazila sa, vravela, že mám veľa peňazí a rodine sa neodmieta. Ja s tým však nesúhlasím.
Myslíte, že som urobil správne alebo nie?
