– Včera mi nevesta opäť priviedla vnučku na víkend sťažovala sa mi suseda Emília, keď sme sa stretli na chodbe. Vôbec ju neviem poriadne nakŕmiť! Maminka vravela, že princezné veľa nejedia! povie a zje dve lyžice a dosť! Celá je zelená od podvýživy, až svieti!
Emília si svoju nevestu Boženu nezamilovala už od prvého momentu, čo ju uvidela. Jednoducho preto, že Božena bola o celých sedem rokov staršia než jej syn Miroslav. A ten bol ešte mladý chlapec, len čo skončil gymnázium.
– On vlastne pred ňou ani nepoznal ženy! rozčuľovala sa suseda. Niet sa čo čudovať, že sa do nej tak zahľadel! Očarila ho svojimi skúsenosťami, no a má to!
Božena bola naozaj pekná, výrazná žena. Stará sa o postavu, s vkusom sa obliekala, budovala si kariéru. Nijako zvláštne sa mi nezdalo, že sa do nej Miroslav zamiloval. Veď muži majú radi oči a teda bolo sa na čo pozerať.
Veľa dbala na svoju stravu a presadzovala zdravý životný štýl. Aj dcérku tým viedla jesť s mierou, nepřejedať sa, starať sa o svoje zdravie i postavu.
Len pár mesiacov po zoznámení Božena otehotnela. Či to bolo zo vzdoru k budúcej svokre, ktorá sa snažila vzťah rozbiť, alebo jej tak veľmi záležalo na svadbe alebo čiste náhoda, to už je jedno. Miroslav si však pevne zaumienil, že si Boženu vezme. Hoci mal len osemnásť, a ona už dvadsaťpäť.
Po maturite išiel Miroslav na priemyslovku. Školu kombinoval s prácou žil s mladou ženou už oddelene, rodinu bolo treba živiť. Najprv bývali v podnájme, potom kúpili maličkú izbu v bratislavskom internáte.
Boli spokojní, lenže svokra Emília sa nevzdávala stále niečo našla: či zle varí, či mužovi košeľu nevyžehlila, či dieťa nie je dostatočne teplo oblečené Podľa nej Božena len chyby a nedostatky mala. Syna stále lamentovala
Božena nakoniec kontakt so svokrou obmedzila na minimum. Sama vodila dcérku do škôlky, na gymnastiku, do šachového krúžku. Ledva stíhala z práce rovno po dcéru, potom do krúžkov A pritom si ešte vybaviť fitko, nechty, kaderníčku Doma bola čoraz menej.
Miroslav prichádzal domov všetko prázdne: dcéra na krúžku, žena buď s ňou, alebo na svojich veciach.
Raz večer zaklopala suseda, Petra štyridsaťročná vdova, čo sama vychovávala dvoch puberťákov. Na spoločnej kuchyni v internáte jej tiekol kohútik prosila Miroslava, nech niečo urobí, kým nevytopia susedov dolu.
Miroslav bol zručný, problém rýchlo vyriešil. Medzitým Petra varila večeru slovenské halušky s bryndzou a slaninou. Ako vďaku ponúkla tanier aj Miroslavovi len rád prijal. Božena mu už dlhšie nič také domáce nevarila času mala stále menej.
Od toho dňa ho Petra často volala na večeru keď jeho žena a dcéra doma neboli, trávili večery v spoločnej kuchyni s rozhovormi, domácimi koláčmi či rezancami s makom. Postupne medzi nimi preskočila iskra ani sami nevedeli, ako sa stali jeden pre druhého takým útočiskom, že si večery bez seba už ani nevedeli predstaviť.
Internát má však svoje pravidlá je tam veľa očí a uší. Tak sa k Božene čoskoro donieslo, že jej muž chodí susede na večere aj bez knihy či časopisu.
Výbuch bol búrlivý celý poschodie internátu vedelo, čo sa deje. Božena, hrdá žena, Miroslava vysťahovala veci mu zbalila a hodila na chodbu.
K rodičom bolo neskoro, ísť nemal kde azda len k Petre, ktorá ho rada zobrala.
Ich dcéra mala vtedy šesť rokov. Miroslav dvadsaťpäť, Božena tridsaťdva, Petra štyridsať.
Emília, keď sa dozvedela, že sa jej syn pohádal s manželkou a odišiel, mala radosť konečne! Lenže keď zistila, že je teraz u ženy o štrnásť rokov staršej s dvoma deťmi, naraz stíchla.
Jej reakcia ma prekvapila. Roky vyčítala Božene, že je staršia, a teraz nič ticho, pokoj, zmierenie. Alebo pochopila zbytočnosť svojho boja?
A rozuzlenie tejto historky? Rozvod Boženy a Miroslava sa udial už pred pätnástimi rokmi. Odvtedy je Miroslav s Petrou. Deti spoločné nemajú, no rozumejú si nezáleží na veku. Teraz má Miroslav štyridsať, Petra päťdesiatštyri, Emília ich víta bez výhrad doma je pokoj, ticho, pohoda. Vidím, že Miroslav je naozaj šťastný.
Dnes tomu rozumiem aj ja niekedy šťastie príde tam, kde by sme ho nikdy nehľadali. A vek? Veď to je len číslo. Dôležité je, kto vám rozumie.
Tak som sa naučil, že niekedy dostaneme to najlepšie až vtedy, keď sa prestaneme brániť tomu, čo život prinesie.
