Nevedel som pochopiť, kam mizne jedlo, ktoré moja manželka pripravuje. Až potom nám svokra prezradila pravdu.
Spočiatku som bol rád, že je svokra u nás, lebo nám veľmi pomáhala. Náš syn býva často chorý, rozhodli sme sa, že ho zatiaľ nedáme do škôlky. Manželka poprosila svoju mamu, aby sa postarala o vnuka.
Oľga súhlasila, ale len ak bude môcť každý deň večer odísť domov. Chce si oddýchnuť a mať v byte svoj pokoj.
Občas máme s manželkou dôležité povinnosti večer alebo si chceme niekam vyraziť. Vtedy poprosíme susedu o pomoc a svokra ide k sebe domov, nech ju zbytočne neunavíme.
Zo začiatku bolo všetko v poriadku. Ponáhľali sme sa domov, syn bol vždy nakŕmený, čistý. Neskôr už Oľga nečakala na nás, ale odchádzala skôr, než sme prišli.
Moja manželka vždy navarí jedlo na jeden-dva dni dopredu. Každý mesiac dávame svokre obálku s eurami, chápeme, že investuje svoj čas a týmto spôsobom jej ďakujeme.
Začal som si však všímať, že všetko, čo manželka navarila, zmizlo. Oľga pritom veľa nezje a náš syn sotva polovicu z toho. Raz som sa svokry na to opýtal. Povedala mi, že popoludní k nám chodí svokor. Vraj mu dá niečo zjesť, pretože večer už nemá náladu ani čas variť. Takže svokor si chodí dať večeru k nám.
Nevedel som, čo na to povedať. Veď svokra večer chodí domov. Je až také náročné, pripraviť si niečo jednoduché? Svokor môže predsa prísť na večeru raz za týždeň, ale nie každý deň!
Problém je, že nám často nezostane ani len večera. Manželka mlčí. Spočítal som si, že by sme zaplatili menej za opatrovateľku.
Nepáči sa mi, ako sa správajú svokra s svokrom. Manželka ma prosí, nech nechám veci tak. Ale mám ďalšiu otázku nechápu, že aj my musíme šetriť? Každý mesiac platíme svokre za starostlivosť o nášho syna a k tomu ešte aj jedia z nášho. Stalo sa už niečo podobné aj niekomu inému? Dnes som pochopil, že niektoré veci treba včas pomenovať a postaviť sa za svoje potreby inak si to iní nevšimnú.
