Predstavte si to: v Bratislave, v jednom z tých starších panelákov, ležím na starej pohovke vo svojej izbe, keď z kuchyne za tenkými dverami dolieha rozhovor hlas mojej sestry Petronely a jej muža Ľubomíra. Odkedy sa dozvedeli, že Petronela je tehotná, napätie v byte by sa dalo krájať nožom.
Ešte pred rokmi, keď som bola ešte malá, naši rodičia mama a otec kúpili tento dvojizbový byt. Vždy hovorili: Keď budete veľké, dievčatá, predáte byt a za tie peniaze si každá kúpite malý, jednoizbový byt. Bola to dohoda, pravidlo rodiny, také tiché dedičstvo.
Neskôr, keď Petronela stretla Ľubomíra a vydala sa, spýtala sa ma, či by som im nevadila že či by oni dvaja mohli nejaký čas bývať v byte so mnou. Vraj to nebude dlho, kým si nenájdu niečo vlastné. Súhlasila som, hoci som si podvedome uvedomovala, že môj vlastný priestor pomaly mizne.
Najskôr sa nič nedialo. Ale od chvíle, čo sa dozvedeli, že čakajú dieťa, sa všetko zmenilo. Návrhy, že by som si mohla nájsť niečo vlastné, sa stali každodenným rituálom. Najskôr opatrné narážky, potom to už bolo úplne otvorene. Petronela už ponorene plánuje, kde bude stáť detská postieľka, akú farbu dá na steny mojej izby svoju prítomnosť odtiaľ úplne vyšachovala, akoby som tam nikdy nebývala.
Veď polovica je moja, znie mi v hlave stále. Ja študujem a žijem len z štipendia a brigády v kníhkupectve. Mesačne ledva vyžijem s tými pár stovkami eur. Prenájom bytu v Bratislave? Aj keby som sa rozkrájala, nevychádza mi to. A predsa mám pocit, že som každý deň bližšie k tomu, aby som skončila niekde vo vlaku do Nitry s taškou na chrbte.
Rozprávala som sa o tom s mamou. Ona len mávla rukou a so smiechom hovorí: Prosím ťa, veď vieš, tehotné ženy! O chvíľu ju to prejde. Nenechaj sa tým vyrušiť. Ako mám nevnímať, keď sa cítim ako votrelkyňa? Každý deň akoby som tu nemala čo hľadať.
Z mojich snov o vlastnom priestore zostal len prach a príchuť trpkosti. Petronela plánuje nový život a ja som akoby už len prebytočná. Čo mám teraz robiť? Rana v hrudi, keď ráno vstávam, je stále väčšia. Cítim sa, ako keby som už bola cudzinkou vo vlastnom dome a sestra nemieni cúvnuť ani o krok.
