Dôchodkyňa povedala, že svojho syna naposledy videla pred vyše šiestimi rokmi.
Ako dlho už váš syn s vami nehovorí? spýtala som sa susedky. A v tej chvíli mi stislo srdce.
Šesť rokov som ho nevidela. Keď sa oženil, spočiatku mi aspoň sem-tam zavolal, ale postupne prestal. Raz som mu k narodeninám kúpila tortu, išla som ho navštíviť a… pri tých slovách sklonila hlavu a rozplakala sa.
A čo sa potom stalo?
Otvárala mi jeho žena a povedala, že v ich dome nie som vítaná. Syn mlčal, len sa na mňa pozrel, akoby som bola na vine, a odvrátil zrak. To bolo posledný raz, čo som ho videla.
Nezavolal vám už ani raz? Nemohla som tomu uveriť.
Raz som mu volala, keď som sa rozhodla predať trojizbový byt a kúpiť menší. Samozrejme, dala som mu časť peňazí. Prišiel, podpísal papiere, vzal si peniaze a odvtedy sa už neozval.
Cítite sa veľmi osamelá, alebo ste si už na samotu zvykli? spýtala som sa s opatrnosťou v hlase.
Som v poriadku. Keď som bola mladá, zostala som so synom sama, lebo manžel ma nechal pre inú. Vychovávala som syna sama, dala som mu všetku lásku a starostlivosť. Potom mi povedal, že si chce prenajať vlastný byt. Najprv som bola rada myslela som si, že dospel, že myslí na vlastnú budúcnosť.
Ale išlo o niečo iné. Bola za tým jeho priateľka. Ona trvala na tom, aby mali svoj byt, aby im nikto nezasahoval do ich života. Netrvalo dlho a otehotnela.
Hovoríte o tom tak ľahko. Nie ste smutná, že vás opustil, keď ste zostarla? prekvapene som poznamenala.
Zvykla som si. Rada bývam v novom byte. Mám dosť peňazí na to, čo potrebujem. Každé ráno si uvarím čaj a idem na balkón. Rada sledujem, ako sa Prešov prebúdza do nového dňa. Keď som bola mladá, snívala som len, že sa konečne vyspím, lebo som robila na dve smeny. Verila som, že na starobu budem obklopená milovanými. Asi mi však nebolo súdené takto žiť.
Prečo si nekúpite domáceho miláčika? Predsa len vo dvojici je veselejšie.
Vieš, dievča moje, aj mačky niekedy opustia svojich ľudí. A psa si nemôžem vziať, pretože neviem, či sa ráno ešte prebudím. Nemôžem si vziať niekoho, o koho by som sa nemohla postarať. Raz som urobila chybu, ktorá ma bolela už dosť…
Žena sa snažila držať hlavu hore, ale potom už nevládala a rozplakala sa…
Život nie vždy splní to, čo od neho očakávame. Niekedy nás sklamú tí, ktorých najviac milujeme. No v tichu samoty možno nájsť pokoj, naučiť sa prijímať s pokorou to, čo nám osud priniesol, a nezabudnúť, že dôležité je zachovať si úctu voči sebe samému.
