Denná kukučka prekukala
Nie, ona si už zo mňa strieľa! vybuchla Vierka. Juraj, poď sem! Okamžite!
Manžel, ktorý si práve zhodil tenisky v predsieni, nakukol do dverí, ešte si na krku rozopínal košeľu.
Vierka, čo sa zase deje? Práve som prišiel z roboty, hlava mi ide prasknúť…
Čo sa deje?! ukázala Vierka rukou na okraj vane. Pozri sa poriadne. Kde mám svoj šampón? Kde mám tú masku na vlasy, čo som kúpila včera?
Juraj prižmúril oči, zahľadel sa na radu fliaš.
Tam sa výnimočne skvel obrovský litrový dechtový šampón, nejaký Lopúch a ťažká hnedá sklenená nádoba s krémom.
Em… To mama doniesla svoje veci. Asi jej je pohodlné mať všetko na dosah… zamrmlal pomedzi zuby a uhýbal pohľadom.
Pohodlné? Juraj, ona tu nebýva! A teraz sa pozri dolu.
Vierka kľakla a vytiahla spod vane plastovú misu. V nej sa povaľovali jej drahé francúzske kozmetiky, hubka a žiletka.
Takže podľa nej môžu moje veci ležať v umyvadle ako pri handre na podlahu, ale jej Lopúch má čestné miesto?!
Juraj len ťažko vydýchol.
Vierka, nerozčuľuj sa. Mama je na tom teraz fakt zle, vieš to. Prestavím ti všetko naspäť a ideme večerať? Mama, inak, urobila holubky.
Ja jej holubky jesť nebudem, povedala rozhodne Vierka. Prečo tu stále trčí? A prečo sa tu správa ako doma?
Cítim sa tu jak podnájomníčka, ktorej milostivo dovoľujú použiť záchod.
Vierka odstrčila muža a vybehla z kúpeľne, Juraj tíško posunul misu späť pod vaňu.
Manželský bytový problém, čo pokazil životy miliónom, sa Jurajovi a Vierke vlastne netýkal.
Juraj mal vlastnú priestrannú garsónku v novostavbe, zdedenú po otcovi.
Vierke zas nechala babka v centre útulný dvojizbák.
Po svadbe sa rozhodli pre Jurajov byt bol tam nový nábytok, klimatizácia a Vierkin byt slušne prenajali mladej rodine.
Vzťahy s Jurajovými rodičmi také ozbrojené prímerie s poškulovaním po sympatii.
Helena a jej vždy mlčanlivý manžel Viktor, obaja slušní, žili na druhom konci Bratislavy. Raz do týždňa čaj, otázky na zdravie, zamestnanie, povinné úsmevy.
Vierka, celkom si schudla, Helena jej vždy podšmykla kúsok bábovky. Jurko, ty svoju neviestku vôbec nekrmíš?
Mama, chodíme s Vierkou cvičiť, mávne Juraj.
A to bolo všetko. Žiadne nečakané návštevy, žiadne rady do domácnosti.
Vierka sa kamarátkam chválila: Ja mám svokru snov. Zlatá žena, do života sa nemieša, ma neudáva, Jurkovi nekafre.
Všetko sa zosypalo raz v utorok, keď Viktor po tridsiatich dvoch rokoch spoločného života zbalil kufor, nechal na stole odkaz: Odišiel som k moru, nehľadaj! a zmizol.
Zistilo sa, že druhá mladosť nie je len reč skončil so šarmantnou recepčnou z kúpeľov, kam posledné tri roky s Helenou chodieval.
Pre šesťdesiatročnú Helenu bol svet hore nohami.
Najprv boli slzy, nočné telefonáty, dookola otázky:
Ako mohol? Prečo? Vierka, čo som urobila zle?!
Vierka spolu cítila; vozila jej sedatíva, dookola počúvala tie isté reči a prikyvovala, keď svokra zahundrala niečo na starého záletníka.
Lenže trpezlivosť sa minula svokra jej neustálym nariekaním začala liezť na nervy.
Juraj, ráno mi volala päťkrát, povedala Vierka pri raňajkách. Vraj príďme vymeniť žiarovku. Na chodbe.
Chápem, len… kedy to skončí?
Juraj ovisol:
Je jej smutno, chápeš? Bola vždy za mužom, a teraz…
Nehnevaj sa na ňu…
Žiarovku si vie vymeniť aj sama alebo si objednať majstra. Ale potrebuje, aby si išiel ty. Ale mne sa nechce.
Potom prišli prespávačky Juraj začal chodiť k mame.
Vierka, mama sa bojí sama večer zaspať, vravel smutne, balil si tašku. Tá ticho je na nevydržanie. Prečkám u nej pár dní, dobre?
Pár dní? zamračila sa Vierka. Juraj, sotva sme sa zobrali a ty zdrháš! Nemám chuť spať o samote pol týždňa.
Vierka, bude to len chvíľka. Otrasie sa a vráti sa to do normálu.
Chvíľka trvala mesiac.
Helena vyžadovala syna štyri večery v týždni, sedenie na gauči a prespávanie.
Simulovala tlak, panické ataky, sama spôsobovala zápchy v kuchyni.
Vierka videla, ako je Juraj vyčerpaný roztrhaný medzi dva byty a urobila niečo, čo neskôr banovala.
***
Rozhodla sa pre otvorený rozhovor.
Pozrite, pani Helena, spustila počas nedeľného obeda. Ak vám je smutno medzi štyrmi stenami, nechcete si prísť sadnúť k nám cez deň?
Juraj je v práci, ja občas robím z domu. Pôjdete na kofolu do parku, budete v centre, pokecáte. Večer vás Jurko odvezie domov.
Helena sa na ňu zvláštne pozrela.
Ach, Vierka… Ty si šikovná, máš pravdu. Prečo by som mala sedieť doma a zvierať deku?
Vierka čakala, že svokra zájde raz či dvakrát do týždňa, prídu na obed okolo dvanástej a odídu pred večerou…
Lenže Helena mala vlastný plán: dorazila presne o siedmej ráno.
Kto je? zamrmlal v polospánku Juraj, keď počul zvoniť.
Šiel otvoriť dvere.
To ja! zahlásil nadšene Helenin hlas cez interkom. Doniesla som vám čerstvý tvaroh!
Vierka si pretiahla perinu cez hlavu.
Čo to má byť… zasyčala. Juraj, je sedem! Odkiaľ má v tuto ráno čerstvý tvaroh?!
Mama skoro vstáva, obúval si nohavice Juraj. Spi, ja otvorím.
Od toho dňa sa začalo peklo. Helena nielen chodila, ona v byte osem hodín fungovala.
Keď sa Vierka snažila pracovať, nad hlavou stále:
Vierka, prečo si utretý televízor? Tu máš handričku, zotrem ti to.
Pani Helena, mám prácu, za chvíľu online call!
Ale čo za call, veď iba pozeráš obrázky.
A mimochodom, ten Jurko tie tvoje košele sú skôr ako ručne žehlené. Nech ti ukážem, kým čakáš na klientov.
Kritizovala všetko.
Ako krájala zeleninu: Jurko má rád na rezance, ty máš kocky, jak v závodke.
Ako stlala posteľ: Prehoz má až po zem siahať, ty to máš nijaké krátke.
Ako to v kúpeľni vonia: Má tam voňať sviežo, nie zatuchlinou.
Vierka, nehnevaj sa, svokra nakúkala do hrnca. Preosolila si polievku. Jurko je od mala na diétne zvyknutý. Žalúdok má slabý, snáď vieš?
Utrápiš ho s tým varením. Pusť, urobím to nanovo.
Polievka je výborná, zlostne šepla Vierka, zvieraná päsťami. A Jurajovi chutí. Včera si pýtal druhú.
O, veď on je len slušný. Nechce ťa uraziť, chudák.
Do obeda bola Vierka vytočená do biela.
Utekala do kaviarne, sedela tam hodiny, len aby nepočula stále tie rady.
A keď sa vrátila, nahnevalo ju to ešte viac.
Najprv v kuchyni pribehla obľúbená šálka svokry obrovský pohár s nápisom Najlepšej mame.
Potom si v predsieni zavesila jej záložný pršiplášť a po týždni sa v šatníku našla polica pre jej náhradné a pár županov.
Načo vám tu, prosím, župany? spýtala sa Vierka, keď objavila froté ružovisko vedľa svojich saténových nočných košieľ.
Ale Vierka, som tu celý deň. Unavím sa, chcem sa prezliecť do domáceho.
Veď sme rodina, nebuď taká usadená.
Juraj na všetky sťažnosti reagoval rovnako:
Vierka, buď rozumná. Je jej ťažko. Prišla o muža, musí sa cítiť potrebná. Je ti lúto poličky?
Nie polička mi vadí, Juraj! Tvoja mama ma vytláča z môjho vlastného bytu!
Nezveličuj. Pomáha navarí, uprace. Sama si spomínala, že žehlenie neznášaš.
Radšej budem pokrčená, ako keď mi to prežehlí ona, zúrila Vierka.
Juraj akoby ju ani nepočul.
***
Kozmetika v kúpeľni bola posledná kvapka.
Juraj, poď, kričala Helena z kuchyne. Holubky vychladnú!
Vierka, aj pre teba som dala menej papriky, viem, že pálivé nemusíš.
Vierka vtrhla do kuchyne, kde už svokra rozkladala taniere.
Pani Helena, nasilu pokojná. Prečo ste dali moje veci pod vaňu?
Svokra ani okom nemihla. Uložila vidličku ku Jurajovmu tanieru a usmiala sa.
Vierka, tie tvoje krémy boli už takmer prázdne, len zbytočne zavadzali.
A smrdeli, až ma z toho hlava bolela.
Ja som dala svoje. Tvoje som len slušne odložila dolu, prekážali.
Snáď ti to nevadí? Aj tak tam bolo treba poriadok.
Vadí, pristúpila Vierka k stolu. Je to moja kúpeľňa. Moje veci. Môj dom!
Ale čo tvoj, dievča? Helena si teatrálne sadla. Byt je Jurajov.
Si tu pani, ale… Treba mať trošku úcty k matke muža.
Juraj v dverách sčernel.
Mama, prečo tak… Vierka má tiež byt, len žijeme tu…
Aký byt, mávla Helena. Starý panelák, veď.
Jurajko, jedz. Vidíš, žena tvoja je opäť mrzutá, určite jej škvŕka v bruchu.
Vierka sa pozrela na muža. Čakala.
Čakala, že povie: Mama, dosť. Prekročila si hranicu, choď domov.
Juraj postál minútu, prehadzoval pohľad medzi mamou a ženou, a potom… si sadol.
Vierka, sadni, najedz sa. Poďme kľudne prebrať. Mama, ani ty si nemala žubrienky v kúpeľni šmátrať…
Vidíš! víťazoslávne Helena. Syn chápe.
A ty, Vierka, si nejaká zlá. Nemôžeš byť taká sebecká. Rodina je všetko spoločné.
Vierkino trpezlivosť praskla.
Všetko spoločné? zopakovala. Dobre teda.
Otočila sa a odišla z kuchyne.
Juraj niečo za ňou kričal, ale nepočúvala. Kufre zbalila za dvadsať minút, všetko naštopkala dnu.
Krémy z kúpeľne nechala rozhodla, že si kúpi nové.
Odchádzala za zvuku dvoch hlasov: muž ukňučane prosil, nech sa spamätá, svokra nariekala a v prestávkach ju cez zuby urážala.
***
K Jurajovi sa Vierka už nevrátila rozvod podala hneď po úteku.
Stále ešte právoplatný manžel jej denne volá a prosí, nech sa vráti, svokra si postupne prenáša všetko svoje do jeho garsónky.
A Vierka je presvedčená, že práve o to jej vlastne išlo.
