Ty si zradca svadba nebude
Láska moja, čo mi tu za nezmysly vyčítaš? Peter ledva pozrel na fotku. Milujem len teba, nikoho iného nepotrebujem. To je určite fotomontáž.
Ozaj? A komu by toto podľa teba stálo za námahu? Libuša až zamrazilo, ako ľahostajne sa Peter vyjadril. Dokonca sa aj ospravedlňoval lenivo, bez záujmu.
Kadernícky salón, ktorý jej po mame zostal, Libušu nikdy príliš nezaujímal.
Viac ju lákalo učiť deti maľovanie na ZUŠ-ke. O dedičstvo neprišla, to by priveľmi nerozumné bolo.
Salón slušne zarábal a starala sa oň schopná manažérka.
Libuša tak mala čas na obľúbenú prácu a nič jej nechýbalo len vlastnú rodinu postrádala.
Keď jej pred troma rokmi mama zomrela, cítila sa dvadsaťsedemročná Libuša opustená, až do chvíle, keď sa na vernisáži stretla s Petrom.
Sympatický muž s mierne hanblivým úsmevom si ju získal zdvorilosťou, láskavosťou aj pozornosťou.
Po dvoch mesiacoch ju Peter zavolal k sebe domov, aby jej predstavil svojho nevlastného otca, Štefana Viliama.
Môj pravý otec zomrel, keď som mal štyri roky, začal priateľ. Druhýkrát sa moja mama vydala, keď som mal štrnásť.
Štefanovi som nikdy hovoril tatko, no vzťahy máme dobré.
Pred dvoma rokmi mama zomrela a žijem so Štefanom.
Štefan Viliam sa Libuši zapáčil. Upravený, bystrý pohľad, vyberaná slovenčina vôbec nevyzeral na svojich päťdesiatšesť.
Aj Libuša mu očividne padla do oka.
Pošťastilo sa nášmu uličníkovi pobozkal Libušu na ruku a žmurkol Štefan Viliam.
Prečo uličník, Štefan? Peter sa zasmial falošnou urazenosťou.
Pravý chlap by bol lekár či právnik, nie vedúci Hobby marketu, zažartoval Štefan a mávol rukou. Nuž, hlavné je, že máš dobrú nevestu!
Najskôr sa Libuša hanbila, no nakoniec sa celý večer smiala na jeho vtipoch, až Peter začal žiarliť.
Po pol roku jej Peter navrhol sobáš. Libuša bola zaľúbená, šťastná a už žila snami o spoločnom živote keď dostala záhadné fotografie.
Zamrazilo ju, keď pochopila, čo na nich vlastne je.
Na záberoch jej Peter objíma a bozkáva neznámu dievčinu, usmieva sa svojím typickým nesmelým úsmevom.
Na fotke bol dátum spred pár týždňov.
Láska moja, čo mi tu za nezmysly vyčítaš? Peter len mávol rukou. Len teba milujem. To je určite fotomontáž.
A kto by si také niečo dal tú námahu spraviť? Libušu bodlo, ako mu to bolo jedno. Obhajoval sa unavene, bez záujmu.
Nemám potuchy, vravel pokojne. Svet je plný čudákov.
Libušu to rozčúlilo. Iný chlap by to vysvetľoval, vášnivo by sa obhajoval, prisahal by lásku Peter, zdá sa, nielenže jej bol neverný, ale ešte sa jej ani neospravedlnil.
Ty si zradca! Svadba nebude! Libuša v slzách vybehla z bytu pred Petrovým šokovaným pohľadom.
Doma preplakala tri dni, potom ďalší týždeň nevyšla z domu, vzala si PN-ku. V hlave jej to vírilo Peter sa neozval ani raz napokon sa však spamätala.
A čo ak je to skutočne podvrh? Niekto ich chce rozhádzať? Dnes už umelá inteligencia dokáže všeličo A ona, Libuša, sa vzdala príliš ľahko.
Na jej prekvapenie dievčina z fotiek bola skutočná. Internet prezradil, že je aktívna na troch sieťach, volala sa Viktória, a ochotne súhlasila so stretnutím.
Veď to sú staré fotky, zasmiala sa, keď Libuša vysvetlila situáciu a ukázala fotky. Už je to viac než rok.
Akože? Libuša bola mimo. Pozri, aký je tam dátum.
To dokáže každý upraviť, podvihla obočie Viktória. Ak veľmi chce.
Ty si to spravila?
Ja? Prečo by som to robila? S Petrom sme sa rozišli už dávno. Chvíľu sme spolu boli, nesedeli sme si. Teraz sa vydávam.
Ozaj? A kde máš snúbenca na profile? zamračila sa Libuša.
Šťastie má rado ticho, pokrčila ramenami Viktória. Nechcela by som niečo zakríknuť Ale svadobné fotky isto zverejním.
Jasné. Niekto naozaj očiernil Petra a Libuša mu sprosto uverila. Musela to rýchlo dať do poriadku.
Petrovi volala aj písala, ale neozval sa. Tak sa o dva dni rozhodla, že ho navštívi doma.
Prišla podvečer, aby ho určite zastihla a práve v tej chvíli videla, ako vystupuje z auta Petrovho dávnejšieho známeho, Karla.
Libuša s Karlom nikdy nebola veľmi zadobre. On bol vždy príliš výrečný, vyzývavý a mal veľké plány.
Odkedy jej mama zomrela, Karel ju pravidelne nútil, aby predala salón. Vraj by tam masážny salón lepšie vynikol.
Dva také už Karel vlastnil no toto miesto bolo priam skvost.
Libuša dobre vedela, čo sa v tých jeho salónoch deje. Ona si svoj salón chcela naďalej viesť sama.
Odolala niekoľkým výhodným ponukám. Takže Karel jej chcel teraz pre zlosť odlúdiť ženích či čo?
Kým jej hlavou išli tieto myšlienky, Karel a Peter sa pri aute rozlúčili vrúcne, a Karel odišiel.
Vidíš to, však som ti hovoril, že Peter je uličník, zaznel jej za chrbtom hlas Štefana Viliama.
Dobrý večer, pán Štefan, hanblivo zamrmlala Libuša.
Dobrý, dievča. Peter nemá sám život prázdny. Vydaj sa skôr za mňa, žmurkol, no z jeho hlasu zaznel smútok.
Prepáčte, nemám teraz čas, odvetila Libuša, takmer utekala preč.
Karola vypátrať bolo jednoduché. Keď Libuša vošla na dvor, Karel práve parkoval.
Ženícha mi chceš prebrať? zahľadela sa na neho priamo. S tými fotkami ti to však nevyšlo! Zistila som pravdu.
O čom točíš? prekvapene sa opýtal Karel. Aké fotky? Obviníš ma, že som ti poslal tie zábery Petra s nejakou ženou?
Veď si mi tie kompromitujúce fotky sám poslal!
Libuša, si v poriadku? Nič som neposlal. Peter sa mi začal ozývať až pred týždňom, vraj s tebou už nie je…
Libuša si všimla, že Karel nemá prečo klamať. Musí to premyslieť v pokoji domova.
Myslela som, že už salón predávaš! zavolal za ňou Karel, no Libuša nezareagovala.
Doma sa konečne dovolala Petrovi.
No, tak príď ku mne, odpovedal mdlo. Som akýsi chorý, necítim sa dobre.
Neváhala.
Peter, mýlila som sa! Prepáč mi. Priveľmi ťa milujem, žiarlila som a uverila niečomu, čo tak vyzeralo… Prepáč.
No dobre, pokrčil plecami. To sa stáva.
Si úžasný! objala ho. Veľmi ťa ľúbim!
Peter ju však od seba jemne odtisol.
Zostaneme priatelia.
Ako to myslíš? Veď sme sa mali brať…
Libuša, uškrnul sa, ožením sa s Karlovou dcérou Sylviou.
Čože? Prisahal si mi lásku…
Prosím ťa, bez hysterických scén. Práve pre tvoju… precitlivenosť som si to rozmyslel. Načo mi sú tie tvoje výbuchy?
A navyše má Karel lepšie podnikanie, lepší príjem. Musím myslieť na budúcnosť.
Libuši akoby ochrnutý jazyk. Nemohla vydať ani slovo.
Peter ju zjavne len využil a teraz ju bez výčitiek vymenil za inú.
Vybehla z bytu, zrútila sa na lavičku pred domom a celú ohromilo ticho noci.
Po piatich minútach si k nej sadol Štefan Viliam.
Úbohá moja, ticho ju pohladil po vlasoch. Neboj, radšej takto, než by si neskôr viac trpela…
Nerozumiem kto spôsobuje toľko zla? a rozplakala sa.
Ja… povedal potichu Štefan Viliam.
Vy? Ale prečo? zastavila slzy.
Zamiloval som sa do teba, keď si prišla prvýkrát k nám. Hneď som vedel, že ťa chcem. Ale ty len Peter, Peter… Načo ti je taký človek?
Veď ste odo mňa starší a ja som Petra ľúbila… či už len minulý čas…
Chcel som ťa Petra očierniť, ale potom som začul, ako kamarátovi vykladá, že sa chystá zobrať bohatú nevestu. Pochopil som, že sa ťa nevzdá, tak som to už nechal tak. Napokon som mal príležitosť… Ale podstatné to nie je.
Vy ste mi zničili život! zvolala Libuša.
Nie. Zachránil som ho. Potom by si omnoho viac trpela. Poď za mňa, Libuška. Prosím.
Vy ste blázon, vstala a išla domov.
Odísť z Bratislavy bolo najlepšie. No Štefan Viliam ju aj tak našiel, prosil, aby s ním začala nový život. Napokon sa stali priatelia.
Rok na to Štefan zomrel. Všetko jej zanechal, no Libušu to vôbec nepotešilo privykla naň ako na druhého otca.
Peter sa veľmi hneval, že prišiel o byt na Starom Meste, ale Libuša si už ním trápiť srdce nikdy nedala.
