Mám 89 rokov. Pokúsili sa ma oklamať cez telefón, ale ja som inžinierka. Keď mi v jedno utorkové ráno zazvonil telefón, práve som si popíjala mätový čaj a lúštila sudoku. Mám 93 rokov a moja myseľ je stále ostrá – presne ako v časoch, keď som v šesťdesiatych rokoch programovala. – Pani Novotná? – ozval sa úlisný hlas z druhej strany. – Voláme kvôli nezrovnalostiam na vašom účte. Zaznamenali sme podozrivú aktivitu. Aha. Zasa jeden podvodník. – Och, to je prekvapenie – povedala som tým najlepším trasúcim sa „babičkovským“ hlasom. – Čo mám spraviť, synček môj? – Bude potrebné, aby ste nám potvrdili číslo vašej platobnej karty. – Samozrejme, samozrejme… len si nájdem okuliare… – nechala som chvíľku ticha. – A viete čo? Radšej povedzte vy posledné štyri čísla karty a ja potvrdím, či sú správne. Aby som si bola istá, že ste naozaj z banky. Nasledovalo trápne ticho. – Takto to nejde, pani. Potrebujeme celé číslo. – Rozumiem – vzdychla som. – Ešte mi povedzte… voláte zo štandardnej VoIP linky, alebo máte šifrovaný prenos bod-bod? Ďalšia pauza. – Pani, naozaj potrebujeme… – Pýtam sa preto, lebo už počas nášho hovoru som zachytila vašu IP adresu. Zaujímavé… telefonát z internetovej kaviarne. Viete, štyridsať rokov som navrhovala bezpečnostné systémy. Som systémová inžinierka. To človeka naučí svoje. – Ja… pani… – A ešte jedna zaujímavosť – dodala som. – Práve som na svojej linke spustila skript, ktorý sťahuje dáta z vášho zariadenia. Chcete, aby som vám prečítala váš zoznam kontaktov, alebo to rovno poslať polícii? Počula som, ako prehltol nasucho. – To je nezákonné… – Nezákonné? – zasmiala som sa. – Chlapče, programovala som, keď tvoja babka ešte len začínala chodiť. A nahrávam si celý hovor – s metadátami. A vieš, čo je najlepšie? Vidím tvoju obrazovku. Ahoj, Michal. Pekná profilovka. Vie vaša mama, čo robíte vo voľnom čase? Cvak. Spojenie ukončené. Smiala som sa tak, že som skoro vyliala čaj. Potom som zavolala svojmu vnukovi – tomu, čo sa stále smeje, že nerozumiem technológiám. – Tomáš – povedala som, keď zdvihol – práve som nachytala podvodníka, ktorý ma chcel obrať o peniaze. Stále si myslíš, že neviem, čo je to „internet“?

Mám 89 rokov. Volali mi, aby ma podviedli. Ale ja som bol inžinier.

Keď v to utorkové ráno zazvonil telefón, popíjal som si mätový čaj a lúštil krížovku. V mojich 93 rokoch mám myseľ stále ostrú tak, ako v čase, keď som v šesťdesiatych rokoch programoval.

Pani Kučerová? ozval sa sladkastý hlas na druhej strane. Voláme vám ohľadom nezrovnalostí na vašom účte. Zaznamenali sme podozrivú aktivitu.

No jasné.
Zasa jeden.

Ach, to je ale prekvapenie, povedal som s tým najlepším chvejúcim sa babičkovským hlasom. Čo mám spraviť, zlatko?

Potrebujeme, aby ste nám potvrdili číslo vašej bankomatovej karty.

Samozrejme, samozrejme len si nájdem okuliare… nechal som chvíľu ticho. Ale viete čo? Radšej mi povedzte posledné štyri čísla vy a ja potvrdím, pre istotu, že ste skutočne z banky.

Nastalo trápne ticho.

Takto to nejde, pani. Potrebujeme celé číslo.

Chápem, povzdychol som si. Povedzte mi niečo linka, z ktorej voláte, využíva štandardný VoIP protokol alebo end-to-end šifrovanie?

Zase pauza.

Pani, my len potrebujeme

Pýtam sa, pretože kým sa tu rozprávame… pokojne som pokračoval, už som si vystopoval vašu IP adresu. Zaujímavé volanie z internetovej kaviarne. Viete, štyridsať rokov som navrhoval bezpečnostné systémy. Som systémový inžinier. Človek sa pri tom naučí všeličo.

Ja… pani…

A ešte niečo zaujímavé, dodal som. Práve som spustil skript na svojej linke. Práve teraz sťahuje údaje z tvojho zariadenia. Mám ti prečítať zoznam kontaktov, alebo to rovno poslať na prislúchajúce orgány?

Počul som, ako prehltol naprázdno.

To je nezákonné…

Nezákonné? zasmial som sa. Chlapče, ja som písal programy, keď tvoja babka ešte len chodila do školy. Navyše, celý rozhovor si nahrávam aj s metadátami. Vieš, čo je na tom najlepšie? Vidím tvoj monitor. Ahoj, Miroslav. Pekná profilovka. Vie tvoja mama, čomu sa venuješ?

Klik.

Zložil.

Smial som sa tak, že som takmer rozlial čaj. Potom som zavolal svojmu vnukovi tomu, čo sa mi vždy smeje, že nerozumiem technológiám.

Martin, povedal som, keď to zdvihol, práve som prekabátil podvodníka, čo sa ma snažil okradnúť. Ešte si myslíš, že netuším, čo je to ten internet?Chvíľu bolo na druhej strane ticho, potom sa Martin rozosmial ten jeho hrejivý, úprimný smiech, ktorý mi vždy vyčarí úsmev.

Dedko, ty si fakt legenda, povedal nakoniec. Najbližšie, keď budem potrebovať pomoc s heslom, volám tebe.

Usmial som sa do telefónu a pozrel sa na svoju nedopitú šálku čaju. Vonku hrialo slnko a vtáky spievali presne tak, ako pred desaťročiami, keď som ešte písal prvé riadky kódu. Možno mám už pár vrások navyše no chuť riešiť hádanky, aj tie životné, zostáva.

Krížovka čakala. A svet je stále plný ľudí, ktorí potrebujú vedieť, že aj keď čísla na občianskom rastú, hlava môže zostať jasná a srdce pripravené na ďalšie malé víťazstvá.

Otočil som stránku, uchlipol z čaju a začal hľadať ďalšie slová. Lebo život, rovnako ako krížovka, nie je o tom, koľko máš rokov ale o tom, ako dlho ťa baví lúštiť.