Pred niekoľkými mesiacmi som začala tvoriť obsah na sociálnych sieťach – nie preto, že chcem byť slávna alebo upútať pozornosť, ale preto, že ma to baví: rada natáčam recepty, zdieľam okamihy zo života s dcérou, drobnosti z nášho domova, obyčajné videá z kuchyne či obývačky. Manžela to však hneď od začiatku rozrušovalo, myslel si, že tým chcem pútať pozornosť iných mužov, hoci mám len 99 sledovateľov a polovicu tvorí rodina a kamaráti – aj tak tvrdí, že nejde o počet, ale o zámer. Kvôli častým výčitkám a podozrievaniu už tvorím menej a necítim sa pri tom slobodne – čo by som mala robiť?

Pred pár mesiacmi som začala pridávať obsah na sociálne siete. Nie preto, že by som túžila po sláve. Ani preto, že by som chcela uznanie. Jednoducho ma to baví. Páči sa mi fotiť recepty, ukazovať veselé žmurknutia z bežného dňa s dcérou, podeliť sa o maličkosti z nášho panelákového bytu. Žiadne nahrané scény, žiadna profi produkcia. Len obyčajné videá z kuchyne alebo z obývačky, počas varenia či keď vešiam prádlo.

Od začiatku to môj manžel, Ľuboš, ťažko trávil. Najprv len narážky. Prečo to robím? Kto by sa na mňa pozeral? Načo zverejňujem videá? Vysvetľovala som mu, že mi to robí radosť že je to môj oddych od reality. Lenže to mu očividne nestačilo.

Raz sa teda Ľuboš ozval naplno: že to celé robím len preto, aby som púšťala chvost a lákala na seba cudzích chlapov. Že chcem, aby ma obdivovali. Že kvôli tomu natáčam. Ostala som ticho, pretože vôbec nechápem, kde na toto chodí. Veď natáčam hranolky, olovrant do škôlky pre dcéru Vierku, alebo moju legendárnu parenú buchtu. Nenatáčam v plavkách, ani tam nevrtím bokmi, nebodaj že by som sa nejako odhaľovala!

Najväčšia sranda? Mám 99 sledovateľov. Slovom: deväťdesiatdeväť! Polovica sú sesternice, tety z Oravy, a susedia zo školy. Dokonca som mu ukázala celý profil, komentáre (kde maximálne dostanem srdiečko za krásnu buchtu). Ale podľa Ľuboša, čísla nič neznamenajú vraj ide o úmysel. Vraj hľadám niečo.

Začali hádky. Vždy keď som vytiahla mobil a chcela niečo natočiť, Ľuboš na mňa pozeral, akoby som si zadovážila milenca. Keď som niečo zverejnila, nasledovala výsluchová otázka, kto to pozeral a prečo. Ak niekto napísal smajlíka, už to bolo podozrivé. Raz dokonca chcel vidieť moje správy aj keď tam mám len ponuku na nový mixér z Kauflandu. Vraj je to prejav neúcty voči nemu ako manželovi.

Tak som začala dvakrát rozmýšľať, či niečo pridám. Koníček sa zmenil na minové pole. On tvrdí, že sa mením, už nie som tá tichá Vierka, skrátka že sa chcem predvádzať. Ja mám akurát pocit, že už nemôžem urobiť ani selfie s vianočkou bez stavať dovolenie.

Výsledok? Už toho pridávam menej. Nie preto, že by ma to nebavilo, ale lebo každé moje video je pozvánka na ďalšiu hádku. A ja sa len pýtam: Čo s tým?