Chceš môjho manžela? Je tvoj! povedala manželka s úsmevom žene, ktorá sa znenazdajky objavila pri jej dverách.
Počkaj chvíľku, Vierka! Niekto mi zvoní. Zavolám ti späť, keď zistím, kto to je a čo chce, riekla Martina neochotne, keď prerušila telefonát so svojou detskou kamarátkou Vierkou. Vierka jej práve rozprávala s humornými detailmi, ako prebiehala oslava narodenín jej svokry, pri ktorej sa Martina hlasno smiala, akoby sledovala komédiu.
Martina sa pobrala k dverám, pozrela cez kukátko a ostala prekvapená. Čakala, že za nimi bude sused cudzí ľudia sa predsa nemohli len tak dostať do ich zatepleného paneláku s elektronickým vrátnikom. Namiesto toho tam stála mladá žena s podivným výrazom a Martine bola úplne neznáma.
Rozhodla sa ju nepustiť dnu v tejto dobe bolo lepšie cudzích ľudí vyhýbať sa, hlavne keď bolo všade plno podvodníkov. Martina mala v tom jasno s neznámymi sa nerozpráva. Podvodníci klamú len naívnych ona k nim určite nepatrila.
Vzala do ruky mobil, chcela znovu volať Vierke, no zvonenie sa ozvalo znova. Tá cudzia žena bola poriadne vytrvalá a očividne si bola istá, že niekto musí byť doma.
Martina bola práve sama doma. Manžel Peter bol s kamarátom pomáhať na záhrade. Znovu pozrela cez kukátko a tentokrát si ženu lepšie obzrela.
Na tej žene bolo niečo zvláštne a zároveň úbohé, no Martina necítila žiadne nebezpečenstvo.
Čo také najhoršie sa môže stať, ak otvorím a jednoducho ju pošlem preč? Aspoň budem mať cez víkend zase pokoj, pomyslela si. Možno len blúdi alebo chce niečo predať.
S odhodlaním otvorila. Žena na chodbe sa narovnala, nervózne si prehrabla vlasy a prehovorila.
Dobrý deň! Ste vy Martina? spýtala sa hrala sa pritom so šálom na krku. Ale áno, samozrejme, že ste na čo sa to vôbec pýtam?
No to je teda zaujímavé, pomyslela si Martina. Podvodníci sú už fakt prefíkanejší. Vie dokonca, ako sa volám.
Kto ste a čo chcete? Ste tu už peknú chvíľu. Nevolala som vás, tak hovorte rýchlo, alebo choďte! povedala Martina bez váhania.
Je Peter doma? opýtala sa cudzinka, čím Martinu úplne zaskočila.
To snáď nie! pomyslela si Martina podozrievavo. Vie aj meno môjho muža!
Prišli ste za Petrom? spýtala sa Martina, hoci mala chuť povedať čosi iné.
Nie, kvôli vám som tu. Ak je Peter doma, bolo by to pre mňa ťažšie, odpovedala žena s akousi zvláštnou úprimnosťou.
Pre vás? Prečo? čudovala sa Martina čoraz viac.
Nie je doma. Čo teda chcete?
Možno by sa nám lepšie rozprávalo vnútri. Je zvláštne baviť sa o takých veciach na chodbe, navrhla žena trochu drzým tónom.
Ani náhodou! Neviem, kto ste, a cudzích dnu nepúšťam. Povedzte, čo chcete a rýchlo, odsekla Martina rozhodne.
Naozaj chcete, aby som tu pred susedmi rozoberala podrobnosti môjho vzťahu s Petrom? zasmiala sa žena ironicky.
Čože? Aký vzťah? vyhŕkla Martina hlasnejšie, než chcela.
Martinka, je všetko v poriadku? Prečo kričíte? opýtala sa pani Poláková, suseda, ktorá práve vystúpila z výťahu.
Dobrý deň, pani Poláková! Nič sa nedeje. Aké je vonku počasie? snažila sa Martina stočiť reč inam.
Začína pršať, odvetila suseda, ale do svojho bytu sa neponáhľala zvedavosť jej nedala.
Tak poďte dnu, povedala Martina nerada a pustila neznámu dnu.
Hneď ako vošla, žena si bytom zvedavo poobzerala, zastavujúc pohľad na rôznych veciach.
Máte päť minút. Hovorte, povedala Martina, brániac jej vojsť hlbšie do obývačky. Toto nie je múzeum.
Volám sa Beáta, začala žena, vyzliekla si šál aj kabát. S Petrom sme zaľúbení.
Och, aké originálne! Nenapadlo vás nič lepšie? prerušila ju Martina ironicky.
Čo je na tom klišé? Ľudia sa zaľúbia je to bežné. Nie ste prvá manželka, ktorej muž odišiel, odpovedala Beáta sebavedome, ako by chcela ísť ďalej.
Ste si istá, že ma Peter už nemiluje a je zaľúbený do vás? spýtala sa Martina stále s úsmevom.
Samozrejme! Inak by som tu nebola, odpovedala Beáta drzo.
Problém je ale v tom, že môj muž nevie milovať nikoho. Nikdy to nevedel, takže sa mýlite, drahá, odvetila Martina pokojne.
Beáta chcela ešte niečo namietnuť, lenže v tom momente sa otvárali dvere Peter vošiel do bytu
a Peter vošiel, prekvapene pozrel na neznámu ženu v predsieni.
Beáta? Čo tu robíš v sobotu? Je to kvôli práci? opýtal sa zmätene.
Nie, je tu kvôli tebe, usmiala sa Martina, užívajúc si situáciu.
Kvôli mne? Ako to myslíš? Čo sa deje v robote? pýtal sa Peter stále zmätený.
Ale miláčik, ona si prišla po teba. Celého. Úplne, odpovedala Martina s ironickým úsmevom.
Beáta si rýchlo nahodila kabát aj šál, cúvla ku dverám.
Tak už ideš? Čo bude s Petrom? Veď si preňho prišla. Úprimne, rada ti ho prenechám, podpichla Martina.
Beáta už ale zmizla, ani sa nerozlúčila.
O čom to celé bolo? spýtal sa Peter, úplne vyvedený z miery.
To skôr povedz ty mne! Prečo sem prišla takáto odvážna žena, žiada rozvod a tvrdí, že sa sťahuješ k nej? skrížila Martina ruky.
Dúfam, že si robíš srandu, povedal úprimne šokovaný Peter. Nerozumiem tomu. Začala sa v práci správať zvláštne, ale nikdy som jej nedával dôvod. Ja už mám týchto hlúpostí po krk. Sľúbil som ti, pamätáš?
Hej, lebo vieš, Peter, ja takéto veci netolerujem. Ale vážne, ženy dnes vedia pre komplikovaný život urobiť kadečo, pokrútila Martina hlavou.
Peter sa vyzul a šiel do kuchyne, zatiaľ čo Martina ešte chvíľu stála v predsieni a premýšľala. Sľúbila si, že takýmto výstrelkom už nikdy nedovolí narušiť si domáci pokoj. Bez toho, že by chcela, sa pousmiala nad tým, aký amatérsky celé Beátino plánovanie bolo.
Jasné ako facka hoci sa iní snažia, ich vzťah je pevnejší, než by si kto myslel.
A ja viem, že aj keď si do života pustíme čudných ľudí, len my môžeme rozhodnúť, čo urobíme so svojím pokojom a šťastím.
