Tajomstvo
V dedinke, ktorá len tak-tak narástla na mestečko, žila bola dievčina menom Vierka. Raz jej mama, ktorá verila na všetko možné medzi nebom a zemou, zobrala dcéru k miestnej veštici.
Veštica rozložila karty a vraví:
Šťastná bude tvoja Vierka. Všetko vo svojom živote si uprace. Ale chlapa po boku, toho pri nej nevidím.
Vierka mala vtedy asi desať. Mysteriózne slová starej ženy jej utkveli v pamäti, hoci ich v tom veku vôbec nerozumela.
Roky ubehli. Vierka vyrástla na krásnu, urastenú ženu. Miestni mládenci boli z nej hotoví. No ona stále s nikým neostala. Tu sa chvíľu stretla s jedným, tu s druhým.
Po škole nikam neodišla, i keď jej učenie problém nerobilo. Ostala brigádovať v miestnom mliekarni. Po dedine sa šuškalo, že má niečo s vedúcim, ale spolu ich nikto poriadne nevidel.
Ženy v prevádzke vraveli novej:
Vierka, nezostaň tu medzi nami navždy. Ani nevieš, ako život ubehne. Choď do mesta, tam by si ťa rozobrali zaživa.
Vierka sa len usmiala a nič na to.
A vtedy sa po dedine rozniesla povesť: Vierka je tehotná!
Začali analýzy a debaty, kto a kedy stihol urobiť šťastnou našu krásavicu. Premýšľali, hádali, ale otca dieťaťa nikto nevyzvedel.
Vierkina mama mala jasno:
Dočkala si sa? Hanbu si nám urobila! Teraz sa staraj sama. Odo mňa nič nečakaj. Keď si si to vedela zariadiť, vedz sa aj o dieťa postarať. A ešte niečo rozmýšľaj kde budeš bývať! Tu vás nepotrebujem. Máš mesiac.
Dobre mami, odídem, Vierka pokojne odpovedala, späť sa už nevrátim.
Za dva týždne Vierka kúpila malý domček so všetkým potrebným. Susedia hovorili, že mala šťastie: deti starej majiteľky si mamu vzali do Bratislavy a dom predali za babku. Odkiaľ Vierka, ešte k tomu tehotná, zohnala hoci aj ten kúsok peňazí, ostala záhadou.
A zázraky pokračovali. Domček za chvíľu ako zo škatuľky, nový plot, na dvore studňa. Prišli akísi majstri, všetko šikovne porobili.
Potom videli susedia, ako jej kuriér dopravuje krabice s elektrickými spotrebičmi aj nábytkom. Vierka sama kráčala po dedine v šťastí, vždy upravená, usmiata. Zato na opustenú ženu nevyzerala.
Po jeseni sa jej narodil synček Janko. Na dvore stála nová modrá kočík a Vierka po pôrode vyzerala ešte lepšie ako predtým. Vždy svieža, obstaraná, išla dedinou s hlavou vztýčenou a bola spokojná.
Doma sa obracala: malé dieťa, záhradka, treba kúriť v piecke, utekať na nákup, chystať a prať. Ale mladá mama nezúfala. Bola zvyknutá pracovať od malička, všetko zvládala. Nikdy nikomu nič nevyčítala.
Susedky si všimli, že Vierka je veľká robotnica a srdečný človek, postupne sa s ňou skamarátili. Aj Janka postrážili, keď potrebovala niekam odskočiť. Prečo by nepomohli?
Aj so záhradkou výpomoc bola: muž prišiel narýľovať záhony, ženy poprišli s pletím. Ale to boli drobnosti. Vierka zvládla väčšinu sama.
Jankovi bolo asi dva roky, keď jedna susedka pribehla k druhej s vyvalenými očami:
Ty si videla?
Čo zase?
Naša Vierka znova čaká!
Ale prosím ťa, to sa ti zdalo!
Nič sa mi nezdalo, pozeraj sama!
Znova sa v celej dedine začali reči. Čo všetko si ľudia nešepkali! Ale hlavne ich zaujímalo: kto je tentoraz otcom krásky?
Zvláštne, nikto žiadne tipy nedal. S nikým ju nevideli!
Vierka ohováračkám nevenovala pozornosť. Žila si svoj život. Len na dvore pribudla nová sauna. Plynári jej nadpojili prípojku, aby mala v dome plyn, na záhrade sa zaskvel moderný polykarbonátový skleník. Vôbec nie lacná záležitosť.
Odkiaľ má táto ženská také peniaze? krútili ľudia hlavou, musí mať iného ctiteľa, nejakého riadneho šéfa. No Vierkina záhada opäť ostala záhadou.
Onedlho stála na dvore opäť tá istá modrá kočík. Janko dostal brata Ivana.
A za ďalšie dva roky brata Miša.
Tri chlapcov porodila Vierka, a nik nevie, komu.
Niektorí sa z nej vysmievali, považovali ju za čudnú. Iní obdivovali jej odvahu deti zdravé, o seba dbá, nepije, pracuje ako včela.
Niektorí ju ohovárali najhoršími slovami a na jej príbehu varovali svoje dcéry.
Vierkina mama jej rozhodnutia nechápala, hanbila sa, neprišla ani len na vnúkov pozrieť.
Ale Vierka chodila dedinou vystretá, nikoho si nevšímala.
Čas ubehol. Jedného dňa k Vierkinmu domu prišlo luxusné auto. Vystúpil z neho riaditeľ mliekarne pán Jaroslav Kováč s obrovskou kyticou. Vošiel do domu. Okolo sa hneď zhŕkli susedia, zvedaví dedinčania.
Čo sa tu deje? Prečo sa Kováč objavil u Vierky uprostred dňa? A ešte aj s kyticou?
Každý vedel, že riaditeľ pred rokom pochoval manželku. Dlho bola prikovaná k posteli, staral sa o ňu sám a najal aj opatrovateľku, no nikdy ju neopustil.
Keď Vierka vyšla odprevadiť hosťa, na dvore bolo toľko ľudí, že ostala zaskočená. Pán Kováč ju chytil za ruku a verejne pobozkal. Potom, aby všetci počuli, povedal:
Vierka súhlasila stať sa mojou manželkou. My a naši synovia vás všetkých pozývame na svadbu.
Nastalo hrobové ticho. Ľudia žasli na šťastný pár a nemohli uveriť vlastným očiam. Až teraz všetkým došlo, komu sa podobali Vierkini chlapci…
A zrazu sa všade ozvali gratulácie…
Po veľkolepej svadbe presťahoval Jaroslav Vierku s deťmi do svojho domu. So sťahovaním pomáhala celá dedina.
A o rok sa v rodine narodila vytúžená dcérka…
Tak potom, ver vešticiam, keď vieš…
