Och, Peťko, no prosím ťa! Ja už fakt neviem, čo mám robiť, voda špliecha všade, o chvíľu vytopím susedov a veď poznáš tú fúriu zo spodu, tá ma z kože vyzlečie! Ruky sa mi trasú, ventil neviem nájsť! hlas v mobile pišťal tak zúfalo, že ho počula aj Daniela na opačnom konci stola, bez reproduktora.
Daniela položila vidličku na tanier tak opatrne, až to zazvonilo ako zvonec na ďalšie kolo, do ktorého už tri roky nastupovala s vyťahaným pohľadom. Naproti nej sedel jej manžel Peter, ktorý nervózne žul peru spodnou perou, skákal pohľadom medzi domácim segedínom, čo chladol na stole, a rozsvieteným displejom telefónu.
Lenka, kľud, šepkal do mobilu. Aký ventil? Pod drezom alebo v kúpeľni? Skús hlavný v stúpačke.
Neviem kde je! Peťko, prosím ťa, príď! Ja sa bojím! Ešte tam bude horúca voda či čo! Ja sama strašne sa bojím!
Peter pozrel na Danielu. V očiach mal tú kombináciu ocot-oleja, čo už moc dobre poznala prosba a rezignácia v jednom pohári.
Danka, počuješ? Vytopí celú bytovku. Lenka je v technike čistý antitalent, ako malé decko. Musím ísť.
Samozrejme, že musíš, hlesla Daniela hlasom pokojnej Tatier. Pritom jej žalúdok splašene vyskakoval z okna. Veď my predsa neoslavujeme výročie svadby. Nepipla som sa s večerou tri hodiny. Ibaže choď, Peter, zachraň Lenkine potrubie. Bez teba by jej doma zhorel aj radiátor.
No nezačínaj, prosím, dobre? Peter už v zápale chytal kľúče od auta. Sme kamaráti odmalička. Viete, je v kaši. Som hneď späť, ani nestihneš dočítať článok. Akurát segedín daj nahriať, nech nevychladne.
Dvere buchli a Daniela zostala v byte presýtenom vôňou sviatočného obeda a sklamaním, čo sa ťahalo po koberci ako prach. Prešla k oknu a pozrela, ako manželovej octavii blikajú svetlá a mizne v noci.
Lenka. To meno už bolo v jej živote ako ten plastový panák na šachovnici neodbytný, klin medzi ňou a Petrom. Peter ju volal parťák, spolubojovníčka od základky, chlapec v sukniach a neviem čo ešte. Objavila sa na scéne ako blesk po rozvode a odvtedy si urobila v ich živote permanentnú rezidenciu. Najprv pekné časy preniesť gauč, nastaviť router. Peťo, večný dobrák, samozrejme, pomáhal.
Ale s chuťou rastie apetít. Lenkine prosby nadobudli časom parametre havarijnej služby: raz prepichnutá guma na dialnici, inokedy padnutá polička, potom komoda nutne treba zmontovať, inak neviem žiť. Vždy, keď si Daniela a Peťo niečo naplánovali.
Daniela nebola žiarlivá fúria priateľstvo je fajn, chápala. Ale ženská intuícia jej navrávala, že v Lenkinom svete to neboli len kohútiky, čo sa jej kazili. Lenka bola typ žena upravená, pohľad somelierky a sladké reči ako pre pána z neďalekého kaštieľa. Herečka na jednotku. Peťo sa pod tou hrou spasil si svoje a dovolil si byť hrdinom.
Daniela šupla večeru do chladničky. Hlad? Aký hlad. Peter sa vrátil o tri hodiny. Smradľavý, unavený, ale vytešený ako školák, čo zdolal príklad.
Fú, stihol som to. Skoro bola potopa. Sifón odisiel. Musel som letieť na nonstop kúpiť tesnenie. Lenka skoro skolabovala, musel som jej dať nejaký čaj na nervy.
Aspoň čaj ti uvarila? spýtala sa Daniela, tváriac sa, že si číta niečo osvietené.
No jasné, a ešte koláč ponúkla. Piekla štrúdľu. Pozdravuje ťa a ospravedlňuje sa, že kazí večer.
Koláčik piekla, Daniela si v duchu beztresne odfajkla. Zatiaľ čo jej doma hŕka potopa a ona nevie nájsť ventil koláč sa jej v rúre podaril. Zaujímavé.
Nahlas však nič nepovedala. Hádky boli vopred prehraté Peťo by naštartoval obranné mechanizmy a už by letelo, že je bezcitná, žiarlivá. Chcelo to fintu. Rozhodla sa: nabudúce neostane doma. Pôjde s ním zachraňovať Lenku.
Nabudúce prišlo hneď v sobotu ráno. Chystali sa na chatu pri Žiline. Slnko pražilo ako na jazykoch, v kufri čakal naložený bôčik na grilovanie a v Danielinej hlave vyšívala idylka: s Petrom na verande, pohár rizlingu v ruke.
Telefonát rozvibroval vzduch presne v momente, keď Peter hádzal do kufra uhlie. Daniela stuhla. Poznala vyzváňanie špeciálne pre Lenku.
Áno, Leni? Čože? To akože iskri? Peter nabehol na panic mode. Fakt? Smrdí to? Nič nechytaj, vypni ističe! Hmm okej. Hneď skočím.
Zložil a pozrel na Danielu, čo stála s debničkou petržlenov pri bráne.
Danka vieš, istič. Akože dosť to tam šmrdí. Bojí sa, zase sama V sobotu elektrika z podniku nepríde, a súkromníci sú zlodeji.
Jasné, Daniela s kludom postavila sadenice na zem. Takže chata padá?
Ale nie, len rýchlo skočíme k nej, pozriem, čo a ako Nebude to na dlho, len hodina navyše.
Super, prikývla Daniela. Idem s tebou.
Peter stuhol.
Načo ty? Veď elektrinu neopravíš
Petko, ideme spolu. Zastavíme u Lenky, pozdravím ju, ty spravíš čo treba a ideme ďalej. Nemienim sedieť doma a čakať na zázrak. Navyše, Lenku som dlho nevidela.
Peter zamrmlal, nemal už čo namietať. Celú cestu si trieskal do volantu a vrčal pod nosom. Daniela však bola stelesnený zen, i keď jej vnútornosti robili hokejový zápas.
Lenka vítala v saténovom župane, čo jej sotva prikrýval kolená, make-up tip-top. V okamihu, keď uvidela Danielu vyjsť z auta, jej úsmev na chvíľu poklesol, oko jej seklo niečo medzi panikou a hnevom, ale hneď sa vrátila naspäť do role hostiteľky.
Dankaaaaa! No teda, čo za prekvapenie! Pozri, ja v župane, totálne rozlietaná, rozstrapatená a ona si uhladí dokonalý lokňu. Poďte dnu, Peťko, tam Vám to iskri, bzučí živá pohroma!
Vo vstupnej chodbe to cítilo slabým spáleným plastom. Peter dupol rovno k rozvodovej skrini s kúzelným skrutkovačom v ruke.
Danko, poď na kávu do kuchyne, kým chlapci robia, spustila Lenka perlivým hlasom, snažiac sa Danielu odlákať od epicentra diania.
Nie, vďaka, zostanem tu, pokojne zahlásila Daniela. Možno Peťovi budem podávať svietidlo.
Svetlo? zahihňala sa Lenka. Ten náš Peťko je majster sveta, opraví aj so zatvorenými očami, však Peťko?
Peter sa v káblovom chaose zmohol na tiché bručenie.
Lenka, prehovorila Daniela s rytierskou miernosťou, volala si havarijnú službu? Fungujú nonstop. To je elektrika, vážna vec.
Bože, veď vieš, tí majú špinavé ruky, pokrík starých fúzačov. Narobia chliev. Ale Peťko ten je môj, zlatý, dôverujem mu úplne.
Zlaté ruky môjho muža, povedala Daniela s dôrazom, dnes mali mať opreté klobásy na grile. Plánovali sme chatu.
Ach, prepáčte, zase všetko pokazené Ja už bez chlapa v dome nič nezvládam. Danko, ty ani nevieš, ako je to ťažké. Ty si aspoň v bezpečí.
Peter bol hotový za pätnásť minút.
Kontakt tam bol prepálený, oškrabal som, zatiahol. Treba ti nový istič, Lenka, starý už dosluhuje.
Peťko, mohol by si to kúpiť a aj rovno vymeniť? Zaplatím ti.
Peter to tentoraz neurobí, prerušila Daniela. Odchádzame na chatu. Cez víkend na nás nečakaj. Nabudúce si zavolaj elektrikára, Peter ti vypíše model ističa na lístoček.
Lenka pozrela na Danielu, pohľad by porezal okno. Hneď však zmenila frázu smerom k Petrovi:
Aspoň kávu si dajte! Kúpila som eklerky, tvoje obľúbené!
Ďakujeme, sme plní, Daniela hravo chytila Peťa pod pazuchu. Ideme, máme deň naplánovaný.
Cestou späť sa Peťo zhlboka nadýchol, ale už načínal obranný monológ:
Danko, nemusíš byť taká ostrá. Ona je len úprimná.
Úprimná? Najlepšie visí na tvojich ramenách. Naozaj to nevidíš? Župan, pohľady, žalostné pomóóc vždy, keď sa nám to najviac hodí do plánov.
Ale no, poznáme sa sto rokov, som pre ňu ako brat
Presne. Taký brat, čo vie servisovať pračku, počúvať sťažnosti a hladkať ego. Praktický brat.
Išli na chatu, ale myšlienky ostali visieť. Daniela vedela: Lenka len tak nepustí. Výnimočne rada mala moc a šklbanie za nitky cudzieho manžela.
Finále prišlo o dva týždne. Peter bol na služobke, mal doraziť piatok večer. Daniela chystala večeru, tešila sa. O šiestej Peter volá.
Danko, trochu meškám. Už som v meste, ale Lenka ma volala má krízový stav.
Aký zas? Danielin hlas sa zmenil na Tatranský ľadovec. Spadol jej meteorit na lodžiu?
Nie, kúpila nový garnižu, ťažkú, kovanú. Skúšala vešať a spadla jej na nohu. Nohu má opuchnutú, nevie chodiť. A tá garniža leží v strede izby, nedá sa prejsť. Prosí, či by som ju neprišiel zdvihnúť a doniesť masť z lekárne. Ja rýchlo
Daniela si povzdychla.
Peťo, choď rovno domov. Ja to vyriešim. Idem k nej ja.
Ty? Prečo?
Pretože som žena, viem kúpiť správnu masť, dovolím jej aj poriadne nohu zaviazať, ty si oddýchni po ceste. Opečiem ti večeru, prídem za tebou.
No dobre. Len sa nehádaj, prosím?
Daniela zložila a konala. Nešla však liečiť Lenku liečila problém. Otvorila internet, zavolala službu Hodinový manžel, vybrala chlapa s najprísnejšími hodnoteniami. Potom objednala cez kuriéra gél a elastický obväz.
Sadla do auta. Pri vchode už stepoval kuriér s balíčkom. Daniela ho prebrala a vyšla k Lenkinej milovanej garsónke. Dvere boli odomknuté očividne čakala svojho spasiteľa.
Daniela vošla bez zaklopania. Obývačka bola ponorená do tmy, sviečky, víno, dva poháre. Lenka ležala na gauči v saténe, noha výrazne vystretá. Garniža ležala na zemi, ale vyzerala skoro naaranžovane.
Keď zacítila kroky, Lenka zapriadla: Peťko, si to ty? Strašne to bolí Kúpil si tú masť?
Daniela rozsvietila svetlá. Rázom vyprchala romantika a cirkus zhasol.
Lenka sa posadila, rýchlo zabudla na zranenú nohu.
Daniela?! Ty čo tu? Kde je Peter?!
Peter večeria, pokojne odvetila Daniela, položila masť vedľa sviečok. Doniesla som všetko potrebné. A pomoc.
Akú pomoc? Lenka žmurkala jak školáčka pri tabuli. Potrebujem Peťa! Je silný, zavesí to!
Garnižu zavesí hodinový manžel, povedala Daniela.
Vtom zazvonil zvonček. Daniela otvorila. Na dverách stál robustný pán v monterkách s kufríkom.
Hodinový manžel, prišiel som montovať garnižu.
Nech sa páči, v izbe Vám ukážu, kde treba.
Majster šiel, zhodnotil stenu, vybral vŕtačku.
Panel, potrebujem šesku hmoždiny. Kde je rebrík, pani?
Lenka sedela na gauči, červená ako cvikla. Pohľad by usmažil bôčik. Šeptom: Načo si to všetko robila?
Veď pomáham. Žiadala si pomoc. Tu je masť, tu je pán. Peter má dnes voľno. Ty si chcela garnižu, nie môjho manžela, nie?
Lenka vstala, zabudla na chromú nohu.
Choď do riti! vypískala. Tváriš sa, že všetko vieš! Peter sa s tebou onedlho zblázni, máš hrozný život!
Možno, usmiala sa Daniela. Ale chodí domov ku mne. A nabudúce fakt skús nevolať cudzím manželom. Vieš, si pekná žena, Lenka. Nájdeš si svojho pomocníka.
Vypadni! zapišťala Lenka.
Jasné. Majster o dvadsať minút skončí. Všetko je zaplatené. Drž sa, Lenka. A nohu si radšej vyskúšaj na účtenku z funparku.
Daniela odišla s pocitom, že v žalúdku má tri balóny. Žiadny škandál, žiadne trhanie vlasov. Len ukázala pravdu.
Doma Peter vyzeral ako bernardín po daždi.
Ako? Zle na tom? Volal som jej, nezodvihla.
Daniela si nabrala čaj a pozrela naňho.
S nohou je všetko super. Garnižu jej montuje hodinový manžel. Ja som zaplatila.
Chcel som
Peter, sadaj, Daniela ukázala na stoličku naproti.
Poslušne si sadol.
Čestne, fakt si nechápal, čo robí? Sviečky, víno, župan prosby, vždy keď nás dvaja niečo čaká?
Peter očervenel. Škrabal omrvinky po stole.
Asi som tušil, nechcel som veriť. Sme proste starí kamoši a jej je ťažko, nechcel som ju odmietnuť. Pripadal som si ako super chlap.
Super chlap? Daniela sa pousmiala. Lenka ťa mota jak káča. A ty, keď chceš byť dobrý pre ňu, okrádaš o čas nás. Dnes som to videla: sviečky, dva poháre. Čakala teba, nie garnižu.
Peter sklopil zrak.
Prepáč som kretén.
Trošku, mrkla Daniela. Ale zlatý. A mám ťa rada. Ale odkedy ti hovorím: u Lenky sa pomoc končí. Teraz má číslo na hodinového manžela. Ak jej niečo spadne volá tam. Ak jej je smutno, píše iným kamošom. Ty jej už nenahrádzaš záchranný systém. Dohodnuté?
Dohodnuté, vážne Peter prikývol. Uvedomil som si to. Vďaka, že si šla ty. Keby som ja našiel tie sviečky bolo by to horšie.
Lenka už nevolala. Ani za týždeň, ani za mesiac. Zrejme jej zvyšok hrdosti nedovolil ďalší trapas.
O pol roka sa Daniela stretla s Lenkou v Auparku. Lenka mala ruku v ruke so sympatickým pánom, vliekla kabelky z butikov a vyzerala ako reklama na peniaze. Ich pohľady sa stretli. Lenka si vystrela chrbátik, zamračila sa a prešla, akoby nič.
Daniela sa len usmiala. A bola rada. Lebo v ich byte s Petrom konečne nastal pokoj bez alarmov o havarijnom WC.
Večery trávili pri čaji, plánovali dovolenku a vedeli jedno: na chatu pôjdu vždy, keď si zaumienia. Pretože hranice rodiny treba strážiť, aj keby narušiteľ vyzeral ako najväčšia chudinka z Petržalky.
Ak sa vám príbeh páči a tiež si myslíte, že kamarátstvo je fajn, ale hranice sú dôležité, dajte srdiečko a sledujte ma. A napíšte do komentára, čo by ste spravili vy na Danielinom mieste!
