Ako to, že dnes mobil ani nepípol? Nebodaj sa stratila sieť? Alebo poplietli dátumy? Veď predsa na taký okrúhly sviatok, štyridsiatku, sa len tak nezabúda, zamračila sa Simona, prevracajúc v ruke pohár vína a s očami upretými do tmavého displeja telefónu ležiaceho na snehobielom obrusku.
Juro, jej muž, sa len previnilo zahľadel do taniera s pečenou kačicou. Pomaly žul sústo akoby tým chcel oddialiť odpoveď. Vo vzduchu sa miešala vôňa ihličia s mandarinkami, v obývačke jemne svietili sviečky a Simona mala narodeniny kúsok pred Vianocami. Na stole boli samé dobroty, ktoré dva dni chystala v kútiku duše dúfala, že večer sa ako vždy zastavia Jurkovi príbuzní. Alebo aspoň zatelefonujú.
Simka, veď poznáš našu mamu, napokon Juro ticho položil vidličku. Asi mala zase zvýšený tlak. Alebo sa asi pozabudla na záhradke No ale v zime sadenice? Proste zabudla, neber si to. Vieš, vek. A Monika? Monika je zaneprázdnená, u nej sú výkazy a štatistiky stále
Keď ide o mňa, Monika má naraz nekonečný kvartál, ironicky sa usmiala Simona. Ale keď potrebuje postrážiť decká alebo požičať do výplaty, hneď vie číslo vyťukať.
Vstala od stola a cez okno hľadela na veľké vločky padajúce na staré sídlisko v Banskej Bystrici. Štyridsať rokov bod zlomu, keď si žena vie, že by mala bilancovať. A dnešná bilancia nebola veľmi radostná rodina manžela, pre ktorú bola patnásť rokov prvá pomoc, kuchárka, šoférka aj dôverníčka, ju jednoducho vymazala z kalendára.
Netráp sa, Juro ju zozadu objal okolo pliec. Hlavné je, že sme spolu. Ja som ti predsa blahoželal. A ten darček!
Darček bol výborný poukaz do kúpeľov, presne to, čo si Simona už dávno dopriala len v snoch. Juro ju skutočne miloval, o tom nepochybovala. Lenže nikdy si nedokázal postaviť sa svojej mame, pani Zuzane, a mladšej sestre Monike. Vždy radšej zvolil taktiku pštrosa hlavu do piesku a problém nech si odfučí sám.
Netrápim sa, Jurko, povedala potichu. Už len robím závery.
Tie závery v nej tlievali dávno. Ako vtedy, rok dozadu, keď všetko vybavila k šesťdesiatpäťke Zuzany. Celý týždeň dovolenky, hľadala reštauráciu, vybavovala zľavy, piekla dva dni veľkú tortu len aby svokre ušetrila. Keď potom večer skladala do videa spoločné staré fotky, bola plná očakávania. A čo za to? Suché Mohlo byť viac krému a darček sprchový gél v akcii, cenovka neservísne zabudnutá.
A Monika? Všetko brala ako samozrejmosť. Simonka, zober decká zo škôlky, nestíham nechtíky, Pomôž s diplomkou, si predsa chytrá, Požičaj šaty na ples. Všetko dala, pomohla, urobila. Verila, že rodina sa buduje dobrom, ktoré sa vráti Ale, telefón ani po večeri, ani nasledujúci deň nič. Ani obrázok kytičky v messengeri, ktorý inak rozpošlú aj na Troch kráľov.
Týždeň ticho. Simona trpezlivo čakala, kedy si na ňu vlastne spomenú presne na siedmy deň sa ozvalo Monika.
Čauko, narodeninová oslávenkyňa! vyskotila švagrina, ani náznak hanby. Predstav si, že s Marekom chceme cez víkend do Prahy vyraziť. Postrážiš nám Filipa? Pozná ťa, nebude smútiť, a hotely pre psov sú drahé, hrôza!
Simona zarazene zostala stáť s múkou na rukách.
Ahoj, Monika, natiahla chladne. A nenapadá ti niečo vzhľadom na minulý týždeň?
Mhm, čo sa dialo? Monika úprimne prekvapená. Aha, tvoj narodeniny! Prepáč! Ten audit v práci som veď vieš. Nebudeš sa predsa hnevať! Sme rodina! Takže, vezmeš Filipa? Donesieme ho v piatok večer.
Filip, ich obrovský, nevychovaný labrador, minule rozkúsal Simonine nové črievičky a zničil tapety na chodbe.
Nie, odpovedala bez zaváhania Simona.
Ako, nie? nechápala Monika.
Nie, Filipa neberiem.
Do telefónu sa vkradlo podivné, prekvapené ticho.
Čože? My máme stornovať letenky? Ubytko zaplatené! Veď ty si vždy brala!
Brala. Ale tentoraz mám iné plány. Hotely pre psov sú nonstop.
Zase si urazená kvôli blahoželaniu? Bože, štyridsať a uráža sa na pohľadnicu! To snáď nemyslíš vážne, Simonka. Zavolám mame, poviem jej, ako sa k nám správaš!
Kľudne zavolaj, odvetila pokojne Simona a zložila.
Ruky sa jej trošku triasli, ale niekde v hĺbke cítila zvláštne, nové uvoľnenie. Prvýkrát v živote povedala nie. A svet sa nezrútil, strop nespadol, len cesto pod utierkou pripravene kvasilo.
Večer prišiel Juro domov s previnilým výrazom. Mama a sestra už naňho hlasno apelovali.
Simka, prosí mame Monika vraj plače, všetko je v troskách, veď zoberieme toho psa. Čo nám to dá?
Simona sa naňho dlhšie pozrela.
Juro, oni zabudli na moju štyridsiatku. Ani len sorry. Monika dnes volala iba preto, že potrebuje FIlipa zadarmo. Nepríde ti to jednostranné?
Asi hej, povzdychol si, sadol k stolu. Ale, sú to rodina
Práve preto by rešpekt mal byť obojstranný. Už nebudem stále ochotná, Juro. Odteraz sa menia pravidlá.
Juro sklopil oči, ale psa nakoniec nevzali. Monika zaplatila hotel pre psov, a dve týždne bola Simona u nich persona non grata. Rozprávali sa o nej iba poza chrbát, značku citlivka už mala istú.
Lenže blížila sa veľká rodinná udalosť sedemdesiatka Zuzany, svokry.
To malo byť s veľkou parádou. Svokra, žena rázna a rada sa chváli, chcela pozvať rodinu, bývalých kolegov aj susedov. Miesto chata za Zvolenom, ktorú Juro tri roky zveľaďoval.
Scenár podobných sviatkov bol presne daný: dva týždne pred udalosťou zavolá Zuzana Simone, nadiktuje zoznam potravín, menu, a Simona povinne nakúpi, dovlečie, navarí, nachystá na trase BratislavaZvolen, zatiaľ čo Zuzana s Monikou dajú do poriadku vlasy a nechty.
Zvoní telefón. Polovica januára.
Ahoj Simonka, úlisný hlas svokry, akoby zabudla na incident s labradorom. Ako sa máte? Neochoreli ste? Počuj, máme ten jubilej, tak poďme už plánovať. Mám tu zoznam, píš si. Tri fľaše sektu (ale dobrého, žiadny Agát), desať kilo bravčového, tri krabice majonézy, päť druhov šalátov
Simona miešala kávu, mobil opretý o rameno, pero na stole ležalo nedotknuté.
Pani Zuzana, jemne prerušila svokru v tiráde o značkách uhoriek, prepáčte že skáčem do reči. Kto to bude všetko pripravovať?
No, ty a ja predsa! Teda ty budeš variť, ja usmerňovať, veď vieš, tie nohy a Monika dá aspoň stôl do poriadku, ak príde skôr.
Obávam sa, že tentoraz to u mňa nejde. V ten víkend už mám iné povinnosti. Prídem tak ako hostka, včas na začiatok oslavy.
Nastalo hrobové ticho.
Povinnosti? Aké povinnosti môžu byť dôležitejšie ako sedemdesiatka svokry? Si v poriadku? Kto bude variť, hádam ja? Alebo Monika s novými nechtami?
Môžete vyskúšať catering alebo objednať z reštaurácie, dnes je to bežné. Všetko donesú, teplé, aj pekne naservírované. Ani riad netreba umývať.
Catering?! Vieš koľko to stojí? Mám penziu na rozťahovanie? A domáce vždy chutí lepšie! Simonka, nerob drahoty. Očakávam ťa v piatok na chate aj s nákupom, zoznam ešte pošlem Jurkovi do WhatsAppu.
A zložila.
Večer prišiel Juro bledý.
Simka, mama je besná. Zoznam potravín je na osemsto eur. Chce, aby si tam bola už v piatok. Čo teraz?
Ty choď, povedala pokojne Simona, prelistovala magazín. Môžeš všetko nakúpiť, ak chceš. Ale ja nejdem skôr, ani variť nebudem. Oznámila som to vopred.
Simka, veď z toho bude katastrofa! Príde dvadsať ľudí, a stoly budú prázdne! Toto mi mama nikdy neodpustí!
Juro, spomeň si na moju štyridsiatku. Prázdny stôl? Nie, stôl sa prehýbal. Prázdne boli stoličky, kde mali sedieť vaši. Trápila som sa, čakala. Nik neprišiel. Teraz to obrátim prídem, blahoželám, ale kuchyňa je minulý čas. Ak chce mama hody, môže objednať šéfkuchára alebo poprosiť Moniku.
Juro sa dlho nervózne prechádzal, volal, vybavoval. Nakúpil potraviny, ale variť nevedel nič. Monika cez mobil zahlásila, že ruky na peelingu neničí.
Prišla sobota, deň oslavy.
Simona sa prebrala, dala si dlhý kúpeľ, spravila masku. Obliekla si svoje top večerné šaty tmavomodré, dlhé, čo zvýraznili postavu. Urobila si vlny, bola nádherná.
Juro už od rána panikáril na chate päťkrát jej volal: Simka, príď skôr, je tu peklo, mama kričí, mäso nemarinované, šaláty nestíham!
Prídem načas, o druhej ako bolo v pozvánke, odvetila a zložila.
Zavolala si taxi, cestou kúpila decentnú, no štýlovú kytičku chryzantém. Ďalej v darčekárni niečo malé.
U brány už parkovali autá hostí, z chaty sa namiesto hudby ozývali len hádky a cinkot riadov.
Vošla a videla scénu ako z tragikomédie: Zuzana v župane s natáčkami, scervenalá, lietala po kuchyni, Monika v slávnostných šatách, ale so zásterou, snažila sa otvoriť konzervu hrášku a ničila si pri tom manikúru. Juro celkom začmudený zápasil s grilom.
V obývačke rozpačití príbuzní nad prázdnym stolom, iba taniere a voda.
No už aj prišla! zakričala svokra. Pozrite sa na ňu, hviezda! My tu na pokraji síl, hladní a ty vyobliekaná! Si normálna? Pochop, že treba makať!
Dobrý deň, pani Zuzana! žiarivo sa usmiala Simona. Všetko najlepšie k jubileu, veľa zdravia a radosti!
Podala kvety a malú škatuľku.
Čo to je? svokra nechápavo prevzala dar, ani nepozrela na kvety. Hneď do kuchyne! Zemiaky surové, nič nenakrájané! Hostia hladní!
Prišla som ako hosť, pokojne, nahlas pre všetkých, povedala Simona. Oznamovala som vopred som hostka, nie kuchyňa. Mali ste dosť času pripraviť iný plán.
Ty to si dovoluješ?! Pred celou rodinou? Robíš zo mňa blázna!
Monika treskla konzervou: Simona, to už fakt preháňaš! Kvôli tebe mám zlomený necht! Hneď do kuchyne!
Je to oslava vašej mamy, Monika. Logicky, mala by si pomôcť. Ja som švagriná. Stále cudzia, však keď ide o dedičstvo, rada to počúvaš. Tak teraz som jednoducho hosť.
Vošla do obývačky, sadla na voľnú stoličku.
Pekný deň všetkým, kyvla rodine. Počasie krásne, hoci bez občerstvenia. Verím, že nás oslávenkyňa prekvapí.
Do miestnosti vletel Juro, celý od dymu.
Šašlík je spálený. Nestíhal som, Monika mi volala a uhlíky boli divoko horúce.
Nastalo ticho. Dvadsať hladných hostí uprelo pohľady na Jurových a Simonu. Zuzana si sadla so stisnutým srdcom, tentokrát reálne vyšťavená z fiaska.
To je jej vina! ukázala na Simonu. Úmysel! Neprišla, sabotovala ma! Had jedna! Vychovala som ju, a takto sa odvďačí!
Pani Zuzana, povedala Simona vstávajúc. Nikto vás neponížil. Ja som len spravila presne to, čo vy mne pri mojej štyridsiatke. Bola som pre vás len kuchyňa a šofér. Rozhodla som sa pripomenúť vám, že som tiež človek. Otvorte darček, poprosím.
Zuzana roztrhla balíček obyčajný kalendár s mačiatkami.
To čo má byť?
Kalendár, vysvetlila Simona. Vyznačila som červenou všetky rodinné narodeniny. Aj svoj. Aby ste už nezabudli. Pre každý prípad. Vy mne gél za dve eurá, ja vám kalendár. Fair play.
Viacerí hostia sa neudržali. Strýko Ivan sa schuti rozosmial.
Má pravdu, Zuza! Vždy si si Simonu chválila, nič jej nebolo zaťažko, a na jej štyridsiatku ste zabudli? Velmi neslušné.
Drž hubu! syčala Zuzana na brata.
Oslava bola beznádejne v koncoch. Na stole len náhodne rozkrájaná saláma, šproty v konzerve a ten hrášok. Žiadne teplé jedlo. Každý si potichu dolieval a mrmlal.
O hodinu si Simona zavolala taxík.
Ja už pôjdem, šepkala Jurovi. Necítim sa tu dobre. Atmosféra o ničom.
Simka, zabilo ma to, povedal potichu Juro. Mama mi to nikdy nezabudne.
Teraz vieš, koľko má moja práca cenu, Juro, pokrčila plecom. Predtým ste si to nikdy nevážili. Teraz, keď to chýba, snáď došlo. Príď domov, keď všetko upraceš. Objednám pizzu. Normálnu, teplú pizzu.
Zavrela dvere a šla.
Rodinný škandál trval ešte mesiac. Zuzana sa hanbila pred celou rodinou, škoda sa zmenila na zatrpknutosť. Monika vyčíta, že Simona je sebecká.
Lenže stalo sa niečo zvláštne. Juro zrazu prestal robiť kompromisy. Po tej fiaskálnej oslave, keď zbadal vlastnú matku nie ako hlavný pilier, ale bezradnú, sa mu otvorili oči.
Pochopil rozdiel: doma vždy teplo, pohoda vďaka Simone; u mamy len chaos a vecné nároky.
O mesiac sa Juro zjavil s veľkou kyticou ruží nie k sviatku, len tak, v stredu.
Toto je pre teba, podal jej kvety. A ešte Mame som povedal, že na prvomájový víkend na chatu nepôjdeme. Ideme spolu do Piešťan. Už som kúpil pobyt.
Simona privonala k ružiam a usmiala sa.
A čo s kartofľou?
Zemiaky kúpime v obchode, povedal rozhodne. A rodinnú priazeň si už nebudeme kupovať.
Zuzana a Monika sa ešte dlho urážali. Ale pred ďalším sviatkom na Deň žien prišla od Moniky stručná SMS: Všetko najlepšie, Simka! Príjemnú jar! A emotikon tulipánu.
Malá výhra. Najlepšie kamarátky zo svagriny a svokry nikdy neboli a nikdy nebudú. Ale jedno už vedia: na Simoninej šiji už nik nepojazdí. Táto cukráreň už otvára len na heslo: vzájomná úcta.
Kalendár s mačiatkami, ako potom Juro povedal, visí u svokry doma. Screenshot jej narodenín tam visí červeným písmom. Pre istotu.
Ak ti ten príbeh niečo pripomenul, vieš, ako to chodí. Pošli to ďalej, napíš svoj vlastný. Veď na rodinu sa predsa nikdy nezabúda pokiaľ niekto nepovie jediné, jasné stačilo!.
