Zuzanka, som doma, víšaj ma!
M-Miroslav?! Čo robíš doma tak skoro? Veď si mal prísť až o tri dni
Žena okolo tridsiatky vybehla na chodbu, v rýchlosti sa zabalila do hodvábneho župana a rozpačito sa dívala na muža stojaceho vo dverách.
Chcel som ťa prekvapiť, Zuzka. Vyzerá, že sa mi podarilo! Alebo nie si rada? Vysoký, ramenatý Miroslav sa usmieval od ucha k uchu, tešiac sa z jej reakcie.
Samozrejme, že som rada! Choď hneď do kuchyne, zohrejem ti jedlo.
Spokojný Miroslav prikývol a zamieril do kuchyne. Tam ho čakal bohatý stôl: jahody, čokoláda, večera ešte teplá z rúry Presne akoby čakala na jeho návrat.
No ale, Zuzka, ty si gazdiná! Ako si vedela, že prídem? Veď si veštica!
Nabral si poriadnu porciu a pustil sa do večere. Manželka sa stále neobjavovala, ale on ju nevolal iste sa pre neho obliekala do niečoho pekného, ako sa patrí.
Mišo, ja My
Zuzka, toto tvoje jedlo je skvelé! A šalát, a palacinky normálne by som si oblízol prsty Peter?!
Miroslav sa otočil a uvidel Zuzanu po boku svojho vlastného brata Petra. Zuzana sa hanblivo dívala do zeme a Peter, v kraťasoch a tielku, unavene šúchal nos, akoby ho práve zobudili.
Áno, Mišo, ja Ahoj, brat
Dobrý deň. Tak mi, prosím, vysvetlite, čo sa tu deje? Aj keď asi už je to zbytočné
Mišo, ja Už dlho som ti to chcela povedať. Ľúbim tvojho brata Petra a chcem byť len s ním. Prepáč. vyhŕkla rýchlo Zuzana a spod oka kukla na muža, ktorý už bol len jej bývalým.
Miroslavovi pri týchto slovách vypadol tanier z rúk. Tanier s jedlom sa s rachotom rozletel po dlažbe.
Takže, ak dobre rozumiem Vy dvaja ste práve…?
Áno. Práve teraz sme boli spolu.
Perfektné, výborné, Zuzka! A aj ty, Peter, si šikovný! Moji milí, moji najbližší Teraz mi je jasné, prečo tá večera tak chutila Hlavne, pre koho bola!
Zuzana nezdvihla pohľad. Mala pocit, že keby sa pozrela, všetka jej odvaha by zrazu zmizla.
A Saška? Čo s dcérou? Vie o tom?
Nie, ona ona nevie.
A kde je teraz?
U susedy, pozerá rozprávky.
A často ju takto posielaš k susede?
Tak pol roka už
Otázky Miroslava sa minuli. Aj emócie. Bol unavený po ceste a hádať sa už nemalo význam. Nebol typ, ktorý by dlho držal zlosť, mal skôr pokojné, vyrovnané nervy.
Ale, ak ho niekto vážne sklamal, potom sa radšej kládol bokom. Aj keď to bolo skôr výnimkou než pravidlom.
Táto situácia s dvoma jemu najbližšími ľuďmi ho zaskočila. Stratil reč ale len na chvíľu.
Máš desať minút, aby si zmizla. Čas beží. povedal Miroslav a napil sa čaju. Na brata sa ani nepozrel.
Čím si ho Zuzanka získala? Vyzeráme rovnako, materské znamienko máme rovnaké Je lenivý, rozum tiež nič moc Stráca s ním. Ale jej voľba! premýšľal, ďalej popíjajúc čaj.
Nikam nejdem, kým nedostanem súhlas, naraz vstal Peter.
Aký súhlas odo mňa chceš?
Súhlas na rozvod Rozíďte sa, Zuzana ťa neľúbi!
Vidím, koho moja žena miluje ironicky sa usmial Miroslav. Chcete rozvod? Bude rozvod ale cez súd! Som zvedavý, na čo miniete všetky tie peniaze na právnikov.
Mišo žena vzala manžela za zápästie. Prosím, rozíďme sa pokojne. Ty predsa nie si zlý.
Muž pokrútil hlavou.
Dobre, nech ti je. Ale už nie si môj brat, Peter!
A ešte by sme chceli niečo poprosiť
Tak hovor.
Nechaj mne byt po rozvode, Mišo! Zuzana sa usmiala už presvedčivo a pohladila ho po zápästí.
Saške sa tu páči, v škole má kamarátov Ak si byt rozdelíme, na nový nemáme, musíme naspäť na dedinu
Miroslav si položil bradu na ruky a zamyslel sa. Keď videla, že zaváha, Zuzana spustila presviedčanie:
Miško, zlatko moje Urob dcére radosť. Ty si šikovný, zarobíš aj na ďalší byt! Veď je jediná tvoja, robím to kvôli nej
Prestaň, Zuzana, zarazil manžel. Mám lepší nápad.
A aký? zaiskrili jej oči. Chceš nám nechať aj auto? Saška by bola nadšená
Saška bude žiť so mnou.
Čo?! neverila Zuzana vlastným ušiam. Ty si sa zbláznil? Veď deti nemáš rád, stále si na cestách Pamätá si vôbec, ako sa voláš?
To sa hneď dozvieme, povedal Miroslav a šiel ku dverám.
Za pár minút sa vrátil s dcérou za ruku. Desaťročné dievča, teraz po treťom ročníku, mu stískalo ruku a usmievalo sa, že je ocino doma.
Načo si ju priviedol? Aby bola svedkom hádky?! vykríkla nahnevane Zuzana.
Miroslav neodpovedal. Sadol si na svoje miesto, vzal dcéru na kolená a spýtal sa:
Saška, dcéra moja, môžem ti dať pár otázok?
Jasné! zasvietili jej oči.
Ale musíš odpovedať pravdivo, sľúb to! Teraz sa s tebou rozprávam ako s veľkou.
Ako keď sa rozprávaš s kolegami v práci?
Presne.
Dcérenka súhlasne prikývla, bola rada, že ju otec berie vážne.
Ubližuje ti mama? Bielasi ťa po zadku minule?
Dievča stíchlo, zahľadelo sa bokom a začala krútiť lem šiat medzi prstami.
Čo to robíš? Zuzana vykríkla. Odíď jej z očí!
Mlč, Zuzana. Rozprávam sa s dcérou, prísne povedal Miroslav a pohladil dcéru po vlasoch. Neboj sa, Saška, sľúbila si mi pravdu.
Saška prikývla, do očí sa jej tisli slzy. Objala Miroslava okolo krku a šepla mu do košele:
Áno, dala mi po zadku trikrát! Najprv za trojku, potom za rozliate mlieko. Tretí raz, lebo som kričala po strýkovi Petrovi. Bozkávala sa s ním, keď si bol preč.
Neboj sa, neplač, zlatko! chytil ju pevnejšie. Ja som tu pre teba. Teraz ti už mama neublíži.
Klame! Zuzana zvýšila hlas. Ani prstom som sa jej nedotkla
Takže byt aj auto chceš “kvôli dcére”? spýtal sa so šibalským úsmevom. Saška, zlatko, ešte jedna otázka?
Dobre
Keby si si mohla vybrať, s kým chceš bývať: so mnou alebo s mamou koho by si vybrala?
Dievča na chvíľu zmĺklo, očami behala raz k otcovi, raz k matke. Zuzana sa snažila upútať ju k sebe, vystierala k nej ruky.
A sľúbiš, že nebudeš dlho preč?
Sľubujem! bez váhania povedal otec.
Tak chcem žiť s tebou, ocino.
No toto! Zuzana vykríkla a už dvíhala ruku, ale Miroslav dcéru od chránil vlastným chrbtom. Peter, ktorý stál celú dobu bokom, nezasiahol ani slovom.
Tak, Zuzana, už si s dcérou neporozprávaš, povedal pokojne Miroslav a odviedol dcéru do jej izbičky.
Za pár minút dcére pomohol zbaliť veci. Jeho kufor s vecami z pracovnej cesty bol tiež pripravený. Miroslav aj so Saškou odišli do hotela na opačnom konci Bratislavy, kde často býval cez prácu.
O pár mesiacov sa konal súd. Vzhľadom na to, že Zuzana ani jej nový muž nemali stálu prácu, bývanie ani vhodné podmienky na starostlivosť o dieťa, sudca zveril Sašku otcovi.
Tým skôr, že dievča chcelo bývať len s otcom.
Miroslav rozdelil byt, svoju polovicu predal. S matkou sa Saška mohla vídať cez víkendy, ale bývala s otcom v novom byte.
Miroslav úplne zmenil svoj rozvrh, aby mal na dcéru čas. Trojmesačné zahraničné služobky vyškrtol zo života. A Saška sa začala viac usmievať a to bolo pre Miroslava cennejšie než akékoľvek eurá a práca
Napíšte do komentárov, čo si o tom myslíte. Dajte like.
